Južnú časť pešej zóny vezmú čoskoro do parády stavbári. Stromov, ktoré na nej rástli od éry socializmu a mali by ustúpiť novému vzhľadu námestia, sa ale nikto nedotkne. Mesto ich môže dať zrúbať len so súhlasom krajského súdu. Naň sa obrátilo občianske združenie Zelený kameň s podporou približne 700 občanov, ktorí sú proti výrubu stromov.

HUMENNÉ. Mesto získalo na projekt rekonštrukcie južnej časti Námestia slobody peniaze z eurofondov. Tender na zhotoviteľa stavby vyhrala spoločnosť Eurovia. V piatok jej mesto oficiálne odovzdalo stavenisko.

Skoro 700 ľudí protestovalo proti výrubu

Projekt rekonštrukcie však sprevádza názorový rozkol na stromy v budúcej pešej zóne. Humenčan Martin Oskorip z Občianskeho združenia (OZ) Zelený kameň si myslí, že mesto nedalo ľuďom reálnu šancu, aby rozhodli o vzhľade námestia: "Dve štúdie, ktoré mohli občania pripomienkovať, boli skoro navlas rovnaké. Rozdiel bol len v architektonických detailoch. Na oboch variantoch figurovala už len nová výsadba po výrube pôvodných stromov a drevín, čo bolo 11 okrasných stromov a viac ako 600 drevín, akými sú napríklad okrasné kríky." Oskorip spomína, že s mestom schváleným projektom, ktorý ráta s výrubom pôvodných stromov, sa doteraz nestotožnilo množstvo ľudí: "Na mestský úrad poslalo 631 ľudí protestné listy, ďalších 50 máme my. Ľudia v nich protestujú proti výrubu stromov."

Združenie sa sporí s mestom

Oskorip uvádza, že podľa analýzy združenia je na námestí 40 zdravých stromov z 15 druhov v strednom veku, ktoré by tam mali ostať, no mesto ich chce zrúbať. Viliam Bartuš, ďalší člen združenia, vraví, že mestom vydané povolenie na výrub je všeobecné, málo konkrétne. Podľa neho je sporné a závažné aj to, že združeniu mesto neuznalo právo účastníka stavebného konania. Primátor Vladimír Kostilník (nezávislý) vraví, že výrub stromov na námestí schválil Obvodný úrad životného prostredia (ŽP) v Humennom. Potvrdzuje, že Zelený kameň toto rozhodnutie napadlo: "Neskôr ho ale potvrdil Krajský úrad ŽP v Prešove. Združenie sa obrátilo na okresnú, krajskú prokuratúru, potom na Krajský súd v Prešove. Ten vydal predbežné opatrenie, že kým vo veci nerozhodne, výrub stromov pozastaví."

Združenie: Aby zdravé stromy ostali

Od oboch strán sa dozvedáme, že majú v rukách predvolanie na pojednávanie na krajskom súde, ktoré bude už 17. septembra. M. Oskorip zdôrazňuje, že občania ani združenie samotné nie sú proti rekonštrukcii námestia ako takej. "Snažíme sa, aby mesto dalo projekt prepracovať tak, aby pri rekonštrukcii odstránilo len poškodené stromy a dreviny a tie zdravé ostali. Želáme si, aby samo mesto zvážilo, pre koho to námestie rekonštruuje. Podľa nás, predsa pre občanov. A práve preto by im malo námestie slúžiť podľa ich predstáv." Pripomína, že pôvodné stromy počas rekonštrukcií námestí rešpektovali architekti v takých mestách ako sú napríklad Poprad, či dokonca Karlove Vary.

Premiestnenie stromov vraj nič nevyrieši

Na našu otázku, či nenavrhujú v rámci kompromisu výrub stromov nahradiť premiestnením s koreňovým systémom na iné miesta v meste, Oskorip reaguje, že by to v princípe nič nemenilo: "Tieto stromy na námestie v minulosti vysadili, jednoducho k nemu patria. Nemali by padnúť za obeť vízii architekta, ktorý námestie projektoval podľa francúzskeho štýlu námestí sústredených do obchodných a biznis centier. To humenské má predsa iný charakter."

Primátor: Zelene bude viac ako teraz

Primátora Kostilníka sa pýtame, či opatrenie krajského súdu neohrozí rekonštrukciu za 55-tisíc eur. "Nie. Zhotoviteľ stavby sa teraz sústredí na premiestnenie inžinierskych sietí. Upraví povrch námestia tak, aby po ňom mohli prechádzať ľudia. Výstavba je naplánovaná na 18 mesiacov, no zhotoviteľ uvádza, že sa bude snažiť, aby bolo námestie do začiatku budúcej letnej turistickej sezóny zrekonštruované. Kým ale súd vo veci nerozhodne, budeme rešpektovať jeho opatrenie a do stromov zasahovať nebudeme." Kostilník na margo budúceho vzhľadu námestia uvádza, že mesto plánuje ako náhradu za vyrúbané pôvodné dreviny až 650 drevín nových: "Bude tam viac zelene ako doteraz."

Združenie neustúpi

Oskorip si však myslí, že pojem drevina je široký a je ťažké odhadnúť, čo si pod ním mesto a architekt predstavuje: "V zásade z toho pre nás aj tak vyplýva, že stromov tam bude menej ako teraz." Dodáva, že v rámci kompromisu s výrubom niektorých stromov súhlasili: "Išlo však len o výrub takých, ktoré boli nasadené nahusto, alebo hrozilo, že sa v budúcnosti pri silnom vetre vyvrátia. Od našich požiadaviek o zachovanie tých ostatných však neustúpime."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín