Šokujúce je, že sa do svojej obete zahryzol rovno pod ich nohami. Manželia apelujú na chovateľov psov: „Veľké psy musia byť na vôdzke a ak treba, aj s náhubkom!" Boja sa, že najbližšie sa môže čosi podobné stať dieťaťu z ulice.
HUMENNÉ. Anton Petrušovský s manželkou Barbarou už roky bývajú v rodinnom dome na Gaštanovej ulici. V dôchodkovom veku a počas Antonovej vážnej choroby boli ich vernými druhmi psíci Rony a Punťo. „Punťo bol členom našej rodiny. Bol milý, neublížil. Bol výborným partnerom na mojich zdravotných prechádzkach," hovorí pán Anton, známy humenský cyklista a dlhoročný tréner.
Majiteľ psa zakričal, že neublíži. Zmýlil sa
Pani Barbara rozpráva, ako donedávna tŕpla pri snahe košických lekárov, ktorí náročnou operáciou srdca zachránili jej manželovi život. Krátko na to ako sa z nemocnice vrátil domov, sa snaží dostať do kondície zdravotnými prechádzkami. „Bolo to vo štvrtok. Vzali sme psíkov a šli sme sa prejsť na koniec Gaštanovej ulice pod lesík. Punťa sme mali na vôdzke. Manžel sa pri jednej novostavbe cítil vyčerpaný. Sadli sme si na takú improvizovanú lavičku z dosky, aby si oddýchol a nazbieral sily na cestu späť," vraví. „Zrazu k nám od lesa pribehol obrovský pes. Zľakli sme sa ho. Jeho majiteľ nám zakričal, že nech sa nebojíme, že nič neurobí. Punťo čupel pod našimi nohami," dopĺňa pán Anton. S nepredstaviteľnou hrôzou pozeral, ako pes zahryzol do Punťa: „Nemal šancu." Aj keď s ním okamžite vyhľadali zverolekára, dodýchal tam.
Manželia: Čo ak sa čosi podobné stane dieťaťu?
Pani Barbara vraví, že v danej chvíli nevedela, o koho sa báť: „Manžel má dva bajpasy. Veľmi som sa bála, že ak sa bude snažiť Punťa od psa odtiahnuť, dohryzie aj jeho," vraví. „Keby ten pes mal aspoň náhubok," myslí si pán Anton. Obaja netaja, že to, že taký veľký pes nebol na vôdzke, pokladajú za vrchol nezodpovednosti. „Viete, na ulici sa, hlavne teraz v lete, hrajú deti. Aj tu neďaleko majú tri, aj k nám chodia vnúčence. Majitelia takých veľkých psov ich musia vodiť na vôdzke, veď v jednej sekunde sa môžu stať nebezpečné," vravia. Dodávajú, že vidieť voľne pusteného veľkého psa ďaleko od majiteľa vraj nie je v týchto končinách nič nezvyčajné. „Majiteľ sa nám ospravedlňoval, vraj nám kúpi iného psa, ale to, ako ten psík zišiel zo sveta sa už vziať späť nedá. Taký koniec si nezaslúžil," vravia.
Manželka majiteľa: Veľmi nás to mrzí
Manželka majiteľa psa, ktorá býva neďaleko Petrušovských nám povedala, že jej manžela incident veľmi mrzí. Hovorí, že s ním bol na prechádzke v lese. To, že ho nemal na vôdzke priznáva s tým, že to bola chyba. Vraví, že to, že ich pes zaútočil na iného nepredpokladali, lebo ten ich sa vraj doteraz bez problémov hral s deťmi. „Asi ho vyprovokoval, zavrčal na neho," zamýšľa sa. Dodáva, že s manželom chceli ich ujmu vykompenzovať, no odmietli to: „Dokonca aj na polícii to oznámili." Petrušovskí to potvrdzujú s tým, že chceli, aby mestskí policajti o probléme vedeli, a aby podľa ich názoru na nebezpečného psa takto niekoho upozornili. Manželka majiteľa psa však zviera za nebezpečné zjavne nepokladala ani po tomto útoku.
Mesto nariadilo mať psa na vôdzke
Mesto vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN) nariaďuje, že so psom môže chodiť na verejné priestranstvá len človek, ktorý je fyzicky aj psychicky schopný ovládať ho v každej situácii.
Dokonca je povinný predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá. Mesto týmto VZN nariaďuje, aby bol pes na verejnom priestranstve na vôdzke.
Ak je nebezpečný, aby mal náhubok.
Za psa je vždy zodpovedný jeho majiteľ. Ten by mal skutočnosť, že jeho pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak psa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
Manželia Petrušovskí ale vravia, že na ich ulici majitelia psov VZN mesta ignorujú viac ako v iných lokalitách. Pravdepodobne vraj asi preto, že si myslia, že je od ruky a psa nikto nestretne. „Podobná vec sa nám stala pred tromi rokmi. Ronyho tiež dohrýzol voľne pobiehajúci veľký pes z jedného domu na konci ulice," vravia. Psík mal viac šťastia ako Punťo, no majiteľovi útočiaceho psa vraj incident doteraz nestál za povšimnutie.
VZN o chove psov v Humennom
1) Vodiť psa mimo chovného priestoru a mimo zariadenia na chov môže iba osoba, ktorá je
fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá
a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol
spôsobiť.
2) Psa možno vodiť na verejné priestranstvá len na vôdzke.
3) Vôdzku, na ktorej je pes vodený mimo chovného priestoru alebo mimo zariadenia na
chov, možno uviazať len na obojok alebo na prsný postroj. Nemožno ju uviazať na tŕňový
obojok ani na elektronický obojok. Na sťahujúci obojok ju možno uviazať, ak ide
o služobného psa počas služobného zákroku.
1) Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať
nebezpečný pes nasadený náhubok
2) Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva
dohľad.
6) Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol. Ten kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe,
ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je
povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo
vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde
je pes evidovaný.
1) Vstup so psom je zakázaný na:
- detské ihriská a pieskoviská,
- areály predškolských a školských zariadení,
- kúpaliská a pláže,
2) Voľný pohyb psa je zakázaný na:
- pešej zóne
- obytných zónach (sídlisko I, II, II.A, III, Pod Sokolejom, všetky lokality IBV
v Humennom)
- v lokalite Kalvária
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
