Poučení sa snažia podobnej pohrome vyvarovať. Už teraz je zrejmé, že si rukávy vyhrnú spoločne a čo sa dá, urobia si svojpomocne. Na protipovodňové opatrenia v chotári by totiž potrebovali tisícky eur. Tie však nemajú.

PTIČIE/PODSKALKA. "Odrazu len zahrmelo, udrel silný blesk a potom sa to rozlialo," spomína na štvrtkové popoludnie starosta obce Ptičie Marián Čorný (nezávislý). Z dolného konca dediny, kde na ihrisku montovali siete, utekal hore. Vydesení ľudia hľadeli na nebo a na okolité kopce. Z dediny sa stal lievik. Z potoka Ptavka dravá rieka.

Voda prišla z kopcov nad Ptičím

"Spadlo to hore na Čarnú huru. Za pätnásť minút voda v koryte stúpla a stále šla vyššie a vyššie. Bola desať centimetrov pod mostom na hornom konci dediny," spomína na dramatické minúty starosta. "Musel som vyhlásiť 3. stupeň povodňovej aktivity," vraví s tým, že za dvadsať rokov, čo je starostom, to neurobil ani raz. "Starší ľudia spomínali, že tu bola povodeň v roku 1952 a v roku 1974. Ale na čosi také, čo tu bolo vo štvrtok, si nepamätá nik," hovorí.

Prívalové vody udreli na Ptičie z dvoch strán. Z južnej od Čarnej hury a aj zo severnej od Kamenice nad Cirochou. "Vystrašení boli hlavne ľudia spod kopca severne od dediny. Takú vodu, ktorá sa liala na ich domy, ešte nevideli," vraví.

Spolu s nimi sa zamýšľa, či to nezapríčinil aj výrub stromov v siedmich pásoch nad dedinou. "Volali sme hasičov. Na hornom konci voda ohrozovala dvadsať domov. Ľudia ju za štvrťhodinu mali v záhradách, v pivniciach. Keby neprestalo pršať, tak neviem, čo by sa stalo."

Voda sa valila ešte hodinu po búrke

"Veľmi silno pršalo, potom prišiel kamenec. Trvalo to asi takých pätnásť minút a už sa na nás valila z dvoch strán voda," vraví Ladislav Kudráč. Býva v jednom z krajných domov v osade Podskalka.

"Voda sa na nás liala z horného konca od Ptičieho a z lesa na Sokoleji," vysvetľujú jeho susedia.

Na hornom konci sa prívalová voda dostala do dvorov a aj niektorých domov. "Vzali sme metly, utekali von a snažili sa ju nasmerovať do rigolov. Otvárali sme aj kanál, ale toľko vody nestíhala kanalizácia odvádzať," vravia ženy z horného konca.

"Dole ulicou Na Podskalku sa voda valila, siahala mi pod kolená," spomína Kadráč. "Pršalo štvrť hodiny, voda na nás stekala ešte hodinu potom," vraví.

"Už sa nám stalo, že po búrke stekala z lesa voda, ale toto sme ešte nezažili," zhodujú sa jeho susedia.

Koryto stavali na storočnú vodu

"Už nikto nemôže hovoriť, že povodne, aké vidí v televízii, sa ho nedotýkajú," vraví starosta Čorný. Nevyspytateľnosť prírodného živlu potvrdzuje faktom: "V Chlmci, čo je len kúsok od nás, sa to tiež zlialo, no to, čo bolo u nás, nemali."

Obec pritom na podobné veci myslela. "V rokoch 2006 - 2007 sme potok Ptavka zregulovali pomocou peňazí z európskych fondov. Stálo to vtedajších 9 miliónov korún. Cestári tu v roku 2002 postavili aj nový most, pod ktorým zväčšili priepust. Potok je zregulovaný tak, aby zvládol storočnú vodu, no pri tejto búrke bolo koryto na doraz," vraví starosta.

Ptičanom sa vyplatili preventívne opatrenia. "Len týždeň pred búrkou Povodie Bodrogu a Hornádu dalo vybagrovať nánosy na zákrute pod mostom na hornom konci. Ak by to neurobili, voda by tam nebezpečne stúpla a ohrozila ďalšie domy."

Chlapi kopali provizórne rigoly

V piatok aj v sobotu za južnou časťou osady Podskalka kopali chlapi ručne rigoly. "Čo keď príde zasa búrka? Veď na ceste na Ptičie ešte stále steká voda z brehu, toľko jej bolo," povedal jeden z mužov. Kontroloval, či v šanci pri ceste nie sú nejaké odpadky.

"Kopeme tu nad domom, no dobré by bolo vykopať ďalší rigol ešte vyššie," ukazuje Kadráč. Nový rigol nad plotom však vedie len k poľnej ceste k vodojemu. Po nej si voda sama hľadá cestu do rigolu pri hlavnej ceste. Výsledok? Blato na ceste. Podskalčania priznávajú, že majú zviazané ruky a účinný odvod vody z kopca je nad ich sily. Netaja, že sa boja toho, že podobná búrka príde znovu. "Sami si musíme dovtedy nejako poradiť. Kto nám tu príde pomôcť?" zamýšľa sa Kadráč.

Búrka ich poučila

Búrka poučila aj ľudí v Ptičom. "Na rade je okamžitá údržba Ptavky," vraví starosta Čorný. Vedie nás nad dedinu k úseku, kde Ptavka nie je zregulovaná. "Pozrite, tu zobrala voda betóny. Ale aj na tie vŕby, čo tu rastú, sa pozrite. Musíme osloviť ochranárov, nech nám povolia výnimky. Aby sme nemuseli brať ohľad na vegetačné obdobie a mohli vyrúbať stromy, ktoré rastú v jej koryte. Všetko treba vyčistiť, vykosiť, spevniť betónové tvárnice," hovorí. Dodáva, že vyčistia aj priepusty na dolnom konci dediny. "Ľudia z dolnej ulice tiež chcú položiť, za vlastné peniaze, pred svoje domy priepusty," vraví.

Hlavy dajú dokopy, vyhrnú rukávy

"Musíme nájsť spôsob, ako zregulujeme aj bočné prítoky. A hlavne rozmýšľať, odkiaľ na to vezmeme peniaze," zamýšľa sa Čorný. Nepopiera, že oslovia ľudí, aby prišli pomôcť a rovnako aj podnikateľov z okolia, ktorí by mohli poskytnúť techniku. Verí, že financovanie obecnej samosprávy zo strany štátu sa rozbehne. "Inak by bez koordinácie nemali žiadne opatrenia zmysel a efekt."

Starosta sa s nami rozlúčil slovami: "Je to naša voda, ktorá nám spadne do chotára, musíme si ju vedieť z neho aj odviesť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín