HUMENNÉ/SNINA. Uprostred uplynulého týždňa sa v Michalovciach konalo slávnostné vyhlásenie Jedenástky VsFZ, ktorá určila najlepších treťoligistov súťažného ročníka 2009/2010. Klubové zastúpenie mal aj náš región, konkrétne MFK Snina, medzi ocenenými bol mladý obranca Jožko Lukáč, ktorý pred rokom hájil v druhej futbalovej lige práve humenské farby. Ochotne si našiel chvíľu na rozhovor.

Futbal? Dobre, prídem...

Pri debate príjemný, ústretový človek opísal svoj príchod k futbalu bezprostredne. Mal vtedy 9 rokov, keď... "Bolo to dosť náhodou. Ani som nad futbalom nejako výrazne nepremýšľal, ako sa hovorí, netlačil som sa silou-mocou, že chcem hrať futbal. Kamaráti mi raz povedali, či prídem na tréning, povedal som: Dobre, prídem... a prišiel som. Bolo nás tam vtedy asi osemdesiat, vybrali sedemnástich a mňa medzi nimi," zaspomínal na svoje futbalové začiatky Jožko Lukáč. Jeho prvým trénerom sa stal Marián Gonda, od 4. ročníka základnej školy ho začal učiť futbalovej abecede.

"Baletka" obrancom

Netrvalo dlho a poctivý prístup k plneniu si povinností u mladého Sninčana tréneri objavili. Už od mládežníckych kategórií hrával za staršie výbery. "Pokračoval som pod vedením trénera Dudu až do deviateho ročníka, asi vtedy nastal ten prelom, keď nás chytil do parády a futbal sa stal mojím športom číslo jeden. V dorasteneckom veku ma trénoval dnes už nebohý Ján Marinič, ktorý zo mňa spravil obrancu, lebo dovtedy som hrával útočníka, neskôr pravého stredopoliara. Oznámil mi to stručne, stroho: Budeš obranca... Bolo to pre mňa nečakané, lebo som neoplýval nejakou silovou postavou, práve naopak, bol som chudší, aj som mal prezývku Baletka, lebo osobných súbojov som veľa nevyhral. Ale čo už, nové miesto som mal v obrane a som v nej dodnes," konštatoval ešte stále štíhly, aj keď už vďaka futbalu s vypracovaným telom, Jožko Lukáč.

Aj riadne vyplašený

Post obrancu mu patrí dodnes. V kategórii mladších dorastencov ho trénoval aj Patrik Lazorík, pričom medzi starších ho povolal tréner Uchytil. "Bola to pre mňa veľká vec. Tréner Uchytil ma nominoval do zostavy v dôležitom stretnutí proti Podbrezovej. Vtedy som bol riadne vyplašený, musím sa priznať. Ďalšiu veľkú chvíľu som zažil ako šestnásťročný, keď som hral za áčko seniorov. Som stále v Snine, na jeden rok som si vyskúšal prvú ligu v Humennom, kde bol tréner Škrlík, teraz ma vedie známy Pavol Diňa," podotkol sninský odchovanec, ktorý futbalovo vyrastal napr. s Dávidom Škutkom (MFK Košice), René Kočanom (Podbrezová), či Petrom Hišemom (MFK Snina).

Premiéra s podnapitým

Ešte ako šestnásťročný, dva týždne pred sedemnástkou, zažil Jožko Lukáč seniorsky krst ohňom. Dodnes si naň dobre pamätá. "Bol to zápas v Čiernom nad Topľou, prehrali sme 0:4. Za domácich nastúpil aj riadne podnapitý hráč, ktorý do skorého rána šantil na "zábave", do druhého polčasu striedal a strelil nám tri góly. Na takéto zážitky sa nezabúda a tobôž v prvom seniorskom zápase kariéry," mienil 21-ročný futbalista.

Včera Ľubotice, zajtra Bielorusko

Niekoľko rokov sa MFK Snina márne pokúšal vybojovať si treťoligovú miestenku. V istom smere klub trpel aj na to, že futbalisti odchádzali skúsiť niečo nové. Patril medzi nich aj Jožko Lukáč, ktorý takto v lete pred dvoma rokmi prišiel do kabíny 1. HFC Humenné. Predo dvermi bola prvá futbalová liga... "Bol som vtedy dosť zaskočený. V nedeľu som hral zápas proti Ľuboticiam a v pondelok k nám domov zaklopal na dvere tréner Duda s otázkou, či chcem hrať prvú ligu v Humennom. Prekvapenie bolo o to väčšie, že som bol zaradený hneď na sústredenie v Bielorusku. Narýchlo za štyritisíc korún som si vtedy musel spraviť pas. Dostal som šancu a nechcel ju iba tak pustiť. A tak som sa rozhodol, že prvú ligu skúsim, aj keď som žiadne veľké oči nemal," priznal sa skromne futbalista, ktorý je vzdialený rodinný príbuzný ďalšieho z Lukáčovcov - futbalistov, Mareka. Mimochodom, svojho času taktiež hrajúceho aj za Humenné, a to niekoľko sezón.

Futbalový otec

"Aj som sa obával, či to zvládnem. Zo štvrtej ligy skočiť hneď do prvej je predsa len dosť. Veľkou oporou a vzorom zároveň mi bol, i stále je, Fero Hanc. Môžem povedať, že sa stal takým mojím futbalovým otcom. Spolu s trénerom Dudom ma držali, psychicky pomáhali. Rok v Humennom si veľmi cením, dal mi veľmi veľa najmä po taktickej futbalovej stránke. Riadna skúška ohňom. Prvý zápas som odohral proti Prievidzi, striedal som po prestávke, nastúpil som v 64. minúte a po minúte na trávniku som kiksol a padol z toho gól. Našťastie ho rozhodca neuznal. Frajersky som spravil kľučku v strede ihriska, ktorá mi nevyšla. Hneď som sa presvedčil, že nehrám proti Dlhému Klčovému... Ešte šťastie, že nasledoval ofsajd, tréner Škrlík, ktorého si tiež veľmi vážim, mi vtedy v šatni povedal, že ak by mohol, tak by ma 'zabil'. Nestalo sa, som tu. Bránil som Depetrisa, Hlohovského z Trenčína, Gottwalda, či Bartoša z Podbrezovej, hráčov, o ktorých som niekedy iba čítal v novinách," s úsmevom zaspomínal na humenské časy. Do štatistiky si zapísal aj strelený jeden gól, ktorý padol do sieti Šale. "V Humennom bola skvelá partia, zažil som veľkú futbalovú školu."

K nominácii...

Sninčania ako nováčik tretej ligy dlho mútili vodu na špici, niekoľko kôl boli taktiež lídrom súťaže. Napokon je z toho po sezóne výborné 3. miesto... Odmena pre mužstvo, vo vyhlásení Jedenástky VsFZ aj pre jednotlivca. "Mali sme veľmi dobrý vstup do sezóny, po pohárovom zápase s Košicami nás zastihla trochu kríza. Jar už taká úspešná nebola. Napriek tomu si myslím, že sme nesklamali, divákov sa opäť podarilo pritiahnuť na štadión. V kabíne sme veľmi dobrá partia mladých i starších hráčov. Vychádzame spolu veľmi dobre. Čo k nominácii? Poteší, určite zaväzuje. Som však na seba kritický, nie som si istý, či práve ja som zo Sniny tým správnym hráčom. Určite mohli byť moje výkony ešte lepšie," dodal Jozef Lukáč, ktorého na recepcii sprevádzala priateľka Lucia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín