Miestenku na "Európu" (šampionát organizujú Česká republika a Rakúsko v roku 2011) získali víťazstvom v kvalifikačnej skupine C. Konkurenciu tvorili Belgicko, Ukrajina, Moldavsko a priamu účasť mal vo vrecku iba víťaz. Stali sa ním Slováci.

HUMENNÉ. Medzi dvanástkou hráčov, ktorej dal tréner Emanuele Zanini dôveru, boli aj chemesáci Miroslav Jakubov a Roman Ondrušek, ktorý uplynulú sezónu hosťoval vo francúzskom Nantes-Rezé, ktorý si vybojoval účasť v najvyššej súťaži PRO A.

Smečiarske libero

Roman Ondrušek bol až donedávna známy výlučne ako smečiar, kvalifikácia Slovenska o postup na európsky šampionát však z neho spravila libera. "Pravdou, o ktorej už možno málokto vie, je, že do slovenských súťaží som vchádzal na poste libera. Bolo to pred deviatimi rokmi, vlastne si už na to ani konkrétne nepamätám. Presunul som sa síce na smečiara, ale príjem servisu a hra v poli ostali mojím grom, je mi to vlastné a prirodzené, takže nemal som s týmto prechodom veľký problém. Tobôž, keď som si v uplynulej sezóne dostatočne užil v Nantes-Rezé náročnú plachtu. Do príjmu som bol totiž viac zaradený ja, ako naše libero," konštatoval Roman s úsmevom jemu vlastným.

Zrušená dovolenka

Taliansky volejbalový kouč v slovenských službách Emanuele Zanini hľadal na pozíciu libera náhradu za Martina Pipu. Do reprezentačného kempu povolal ako adeptov trojicu Ondrušek, Kubš a Mračko. Náhradníkom a jednotkou na poste libera sa napokon stal práve Roman Ondrušek. "Reprezentačnú pozvánku som vôbec nečakal, už som mal aj iný plán, máj som si chcel užiť na pláži pri Atlantickom oceáne. Aj keď prekvapený, že som sa do širšej nominácie dostal, možnosti som sa chcel chytiť, lebo reprezentačný dres sa neodmieta. Do kempu som cestoval s tým, že chcem byť jednotkou, teší ma, že sa tomu tak aj stalo," mienil 30-ročný volejbalista.

Vážna skúška zvládnutá

Aj keď odchovanec volejbalu v Bardejove už mal možnosť sláviť ako reprezentant úspech, postup na "Európu" stavia na prvé miesto. "Pred dvoma rokmi som bol v kádri Slovenska pri víťazstve Európskej ligy. Radosť bola veľká, no postup na šampionát je rozhodne o niečom inom. Kým v Európskej lige súperia širšie výbery krajín, o postup na "Európu" bojuje to najlepšie, čo reprezentácia má. Teší ma, že som túto vážnu skúšku zvládol a za dovolenku by som tento pocit rozhodne nevymenil," konštatoval pred piatimi rokmi v Prešove, pred dvoma v Humennom majster Slovenska.

Každým zápasom lepší

Postupový cieľ mali Slováci zvládnuť cestou dvoch turnajov. Prvý sa konal doma v Poprade, druhý v belgických Antverpách. Na úvod prišla prehra s Belgičanmi, potom však už päť víťazstiev v rade, čo znamenalo postup. "Myslím si, že naša forma gradovala od zápasu k zápasu. Možno aj preto sme začali prehrou, že sme ešte herne neboli zladení. Ja som došiel len pár dní pred turnajom, Mišo Masný, ako dirigent, taktiež naskočil do prípravy týždeň pred ostrým štartom. Okrem výborného výkonu Belgičanov určite aj to malo na našu hru vplyv. Možno bolo trochu nešťastím, že sme si práve najsilnejšieho súpera určili hneď na úvod. Každý duel bol z našej strany lepší a lepší a vyvrcholením bol posledný kvalifikačný zápas v Belgicku proti domácim. V priamom boji o postup na šampionát sme prvé dva sety zvládli priam bravúrne, súperovi sme nedali šancu, a aj keď domáci hrýzli rôznymi možnosťami, zápas sme vyhrali. My máme postup, Belgičanom ostala baráž," mienil volejbalista, ktorý nosí na reprezentačnom drese deviatku.

Belgické perličky

Pobyt slovenskej výpravy a príprava na dôležité zápasy pomenovaním "tip - top" rozhodne nebol. Popri športových zbraniach vytiahli Belgičania aj iný kaliber... "Vyžrebovanie si spravili podľa seba, na to však mali, ako usporiadateľ právo. Dva ťažké zápasy sme tak hrali vo veľmi krátkom časovom slede - v sobotu večer o 20.00 hod. s Ukrajinou a hneď o 15.00 hod. v nedeľu proti Belgičanom. Tí mali v sobotu ľahučký tréning proti Moldavsku, takže rátali s tým, že budeme unavení. Objavili sa však aj nepríjemnosti, ako zhasnutie svetiel na záver nášho tréningu, so stravou sme taktiež neboli veľmi spokojní. Raz nebola na čas, potom nám narýchlo spravili niečo iné, jedlo však nebolo dovarené, meškal autobus, ktorým sme sa presúvali do haly... Bolo to také všelijaké, organizácia v Poprade bola určite na oveľa vyššej úrovni," vytiahol Roman pár belgických perličiek.

Stále rovnako emotívny

Priamy prenos popradského zápasu Slovensko - Belgicko ukázalo Romana Ondrušeka v pravom zápale. Tak, ako je uňho zvykom, až enormne sa tešil z každého bodu, skákal, smial sa, kričal, pobehával po palubovke... "Je mi to vlastné, ani nad tým nepremýšľam, reakcie prichádzajú samy od seba. Hecujem sám seba, zbavujem sa nervozity, iste to podobne pôsobí aj na spoluhráčov. Trošku som sa obával, predsa len libero je post, ktorý sa vo väčšine vníma, že nič dobré sa ním spraviť nemôže. Body nie sú žiadne, príjem musí byť dobrý, lebo libero "tam je práve od toho..." Aj keď som hral na inom poste, bol to stále volejbalovo ten istý Roman Ondrušek..." dodal už volejbalový harcovník.

Aj "otec so synom"

Slovenská reprezentácia sa teda opäť vyskladala úspešne, postupový cieľ je splnený. Spred roka ostali mená ako M. Nemec, Piovarči, Masný, Kmeť, Diviš, či Sopko. Nováčikmi boli R. Nemec, Ondrušek, podľa veku aj Jakubov či Chrtiansky. "Brali sme to profesionálne. Hráme volejbal, tréner nám dal dôveru, tak treba spraviť všetko pre úspech. Vekovo to však bolo zaujímavé, veď navrátilec Rišo Nemec má 38, kým mladíček Chrtiansky tuším 21. Takže mohol by mu byť aj otcom. Rýchlo sme sa zžili, nechýbala sranda ani koncentrácia a pocit zodpovednosti. Myslím, že partia sa opäť vytvorila dobrá. A to je v každom kolektívnom športe veľmi dôležité," podotkol reprezentant Slovenska čistú pravdu.

Prekvapenie päťročnice

Určite nečakane, narýchlo odišiel pred rokom, tesne pred sezónou Roman Ondrušek z VK Chemes Humenné do Nantes-Rezé. Účastník druhej najvyššej francúzskej volejbalovej ligy (pod názvom PRO B) mal skromné ciele. Chcel sa zachrániť. Napokon však z toho vypálil postup! "Na oficiálnej stránke francúzskej volejbalovej federácie sme boli označení vo francúzskom profi volejbale za najväčšie prekvapenie ostatných piatich rokov. Boli sme mužstvo odnikiaľ, pozliepané, možno povedať až "pozbieranci"... Dvoch hráčov zohnal manažér, dvoch tréner, niekoho priviedol prezident klubu, jeden - dvaja zostali v klube z minulej sezóny. Našli sme sa, až neuveriteľne si herne sadli, na palubovke to fungovalo niekedy až fantasticky," zaspomínal na sezónu Roman.

Servis? Iba plachty...

Sezóna bola úspešná, náročná. Pozícia prihrávajúceho smečiara znamenala nielen útočné aktivity, ale aj príjem servisu. A to sa teraz pri poste libera v "repre" náramne zišlo. "Bol som nútený poradiť si s ťažkou francúzskou plachtou. Takmer výlučne sa totiž vo francúzskych súťažiach používa tento taktický servis. Na príjem podania sme boli určení iba dvaja, ja s liberom, takže tlak bol na nás prakticky stály. Boli aj zápasy, keď som spravil v stretnutí aj štyridsať príjmov. Takáto porcia dá hráčovi určite zabrať, na druhej strane ho aj výborne pripraví psychicky," mienil v sezóne smečiar, dnes už viac libero.

Naraz sa smiali i nadávali

Najväčším konkurentom Nantes-Rezé v boji o postup bol Chaumont. Oba zápasy s týmto rivalom Ondrušek a spol. zvládli. Fungovalo to na palubovke, muselo však aj mimo nej... "Boli sme také zábavné mužstvo. Každý sa bavil na tom druhom, ako vnímame jednotlivé situácie. V kádri boli štyria hráči tmavej pleti, jeden z Martique, druhý z Kamerunu, tretí zo Seychel. Potom dvaja Francúzi, horkokrvný Srb, našu mentalitu sme zastupovali po dvaja Slováci a Česi. Často sa stávali situácie, keď to niekomu pripadalo komické, smiešne, to isté však bolo pre niekoho až trápne. Boli sme z každej strany úplne iní, ale na palubovke sme dokázali vytvoriť zohratý tím, každý jednotlivec, ak bolo treba, ťahal aj za spoluhráča," spomenul jeden zo Slovákov. Druhým v tíme bol nahrávač Repák.

Sila i rozum

Francúzsko je krajinou aktuálnych vicemajstrov Európy. Kde možno podľa vás zaradiť úrovňou jej druhú najvyššiu súťaž - ligu PRO B? "Veľmi vysoko. Fyzické parametre hráčov boli fantastické, veľa hráčov tmavej pleti má fyzické prednosti už dané, určite všetci mali takmer metrový výskok, "pecka" v ramene dáva úžasnú silu úderu. Veľa francúzskych hráčov technicky vyspelých. Zmes všetkého dávala dokopy vysokú kvalitu, ktorej, samozrejme, nechýbali legionári. V každom družstve dvaja - traja," mienil 189 cm vysoký volejbalista.

Pitie, jedlo, ženy...

Aj keď bol volejbal prioritou, za rok sa nájde čas všimnúť si, či ochutnať aj iné úskalia Francúzska: červené víno, jedlá... A čo ženy? "(smiech) Čo sa týka alkoholu, musím sa priznať, že vážny vinár nie som. Na pozápasových stretnutiach som si sem-tam pohárik dal, ale osobne výrazný rozdiel medzi francúzskym značkovým vínom a naším, napríklad Nitrianskym kniežaťom ani necítim. V otázke jedla som si pochutil na plodoch mora. To som si ozaj až zgustol, práve morské špeciality sa mojim chuťovým pohárikom veľmi zapáčili. A čo sa týka žien, len potvrdím už veľakrát spomínané, že Slovenky sú najkrajšie ženy na svete..." dodal Roman Ondrušek s úsmevom.

Radosť i sklamanie

Súťaž sa vyhrala, oslavoval sa postup. Slastné chvíle záveru sezóny si však Roman veľmi neužil. Ba napokon sa tak už ani nestane, pretože po roku z Nantes-Rezé odchádza. "Mali sme šťastie, že nás obchádzali zranenia, základná šestka vlastne odtiahla celú sezónu. Ak by niekto vypadol, súhra by sa iste narušila. V sezóne sme prehrali štyri zápasy, dva s mužstvami, ktoré napokon z PRO B vypadli, aj to svedčí o vyrovnanosti ligy. Oslavy postupu sa ma absolútne netýkali, po poslednom zápase sezóny som hneď balil "švestky" a presúval sa k reprezentácii na Slovensko. Možno bol záver pre mňa aj trošku rozčarovaním, stalo sa, že sa so mnou tréner ani nerozlúčil, čo, samozrejme, mrzí. Radosť zo sezóny sa teda striedala so sklamaním jej záveru. Z tímu, ktorý vybojoval postup, v ňom napokon ostali traja..." konštatoval kmeňový hráč VK Chemes Humenné.

Autor: J. Čúrny

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín