Ľudia z obce vravia o spúšti. Oficiálne je všetko v poriadku, úrady nezistili žiadne pochybenie.
VYŠNÝ HRUŠOV. Pred kolektivizáciou a vznikom jednotného roľníckeho družstva patrila pôda v okolí obce cirkvi a ľuďom združeným do urbariátu. Významnú časť tvorili pasienky so skupinkami stromov. Na papieri v katastri boli zapísané ako trvalo trávnatý porast (TPP). V roku 2003 sa toto územie dostalo pod ochranu štátu. V rámci predvstupových dohovorov s Európskou úniou sa Slovensko zaviazalo vyhlásiť tu Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina. A práve v tejto lokalite zmizli tisícky stromov.
Strž v lokalite Nad Topolinami. To, že tu zostala holá debra, je zjavné aj z cesty do Maškoviec. Kontrola sa tu ale neukázala. Foto: archív
Pozemky chceli prepísať na les
Za desaťročia sa trávne porasty zmenili na les. V katastri stále figurovali ako "TTP", no miestami už statný les mal od pasienkov poriadne ďaleko. Nenašiel sa ale nik, kto by sa o skutkový stav a klasifikáciu pozemkov na katastri zaujímal. Až na jeden prípad.
Ladislav Cerula, prednosta obvodného lesného úradu (OLÚ) nám pred rokom potvrdil, že ich v júli 2007 žiadala spoločnosť Agro s.r.o Vyšný Hrušov o súhlas s prevodom zmeny kultúry pozemkov na les. Odôvodňovala to tým, že TTP zarástli dreviny staré asi 50 až 70 rokov. Parcely tak nemohli riadne využívať. Úrad firmu vyzval, aby do dvoch mesiacov doložila ďalšie listiny. A aby zaplatila správny poplatok. Toto rozhodnutie úrad doručil aj Rímskokatolíckej cirkvi Vyšný Hrušov, ktorá pozemky Agru prenajala na užívanie.
Úrad správne konanie zastavil v septembri 2007: "Žiadateľ nedoplnil žiadosť požadovanými dokladmi. Do 15 dní nezaplatil správny poplatok." Agro neskôr žiadosť zopakovalo. "Aj v tomto prípade žiadateľ úradu nedoložil potrebné doklady, preto bolo konanie vo veci zmeny kultúry pozemkov zastavené. OLÚ nikdy nevydal stanovisko, že neodporúča, aby žiadateľ menil druh pozemkov z TTP na les," informoval nás prednosta.
Podľa ľudí bol výrub protiprávny
Pred rokom nás kontaktoval starosta Vyšného Hrušova Stanislav Rajňák (nezávislý). Povedal, že na verejnom zhromaždení občanov ho ľudia poverili, aby nás upozornil na výrub v okolí obce, pretože ho pokladali z viacerých dôvodov za protiprávny. Starosta informoval, že v roku 2008 firma Agro Vyšný Hrušov požiadala obec o povolenie výrubu drevín na parcelách v katastrálnom území obce. Obecný úrad nesúhlasil.
"Správa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty síce súhlasila s výrubom, vo všetkých lokalitách však žiadala pomiestne ponechať skupinky duba zimného. Na všetkých parcelách zakázala zásah do strží (lesné rokliny - poznámka redakcie). Vyjadrila sa, že pozemky majú v skutočnosti charakter lesa vysokého," priblížil Rajňák.
Uviedol, že obec v tom čase nemala žiadne právne páky, aby Agro, ktoré sa k časti pozemkov hlásila ako vlastník a k časti ako nájomca cirkevných pozemkov, donútila preklasifikovať ich na les a ťažiť podľa plánu. Agro totiž deklarovalo, že na pozemkoch chce riadne hospodáriť a ako mu to prikazuje zákon, chce na nich zachovať pasienky.
Protiklad oproti:„Aj toto sú TTP pozemky Agra. Zarastené, neudržiavané,"ukazuje pán Škovronský. „Tu takí horliví gazdovia nie sú?," pýta sa. Foto: Anna Kornajová
V roklinách mali sťať len choré stromy
Agro sa v novembri 2008 proti rozhodnutiu obce odvolalo na Obvodný úrad životného prostredia (OÚ ŽP) v Humennom. Ten považoval stanovisko obce za zmätočné a neúplné. Agro napokon súhlas na výrub od OÚ ŽP dostalo. Rúbať mali v čase vegetačného pokoja do 31. marca 2011. Hoci Štátna ochrana prírody predtým navrhovala, aby na štyroch lokalitách zostali "pomiestne skupinky stromov", OÚ ŽP len vypracoval tabuľku s počtami drevín bez ich lokalizácie v teréne. Pri výrube v roklinách malo Agro odstrániť len poškodené, choré, odumreté dreviny, alebo netvárne krivé jedince.
Rozhodnutie OÚ ŽP o výrube nadobudlo platnosť 22. decembra 2008. Neskôr štát s účinnosťou od 1. novembra 2009 vyhlásil Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina. V tom čase sa tu už rúbalo. Obyvatelia Vyšného Hrušova hovoria o množstve áut, vyvážajúcich z lesa guľatinu. Ťažilo sa aj v roklinách, kde mali sťať len staré a choré stromy. Namiesto toho tam ostali holiny.
Všetko je v poriadku
Zisťovali sme, kto má kontrolovať, či výrub prebieha v súlade s vydaným rozhodnutím. Andrej Semanco z Krajského úradu životného prostredia v Prešove uviedol, že OÚ ŽP v Humennom nemusel podľa zákona zabezpečiť počas výrubu štátny dozor. Ten vraj robia až po výrube podľa schváleného plánu kontrol na príslušný rok, či na podnet fyzickej alebo právnickej osoby. A hoci sme pred rokom na sporný výrub upozornili, Semanco o tom nevedel. Dodal, že štátny dozor nad dodržiavaním podmienok napadnutého rozhodnutia mal uskutočniť OÚ ŽP v Humennom. "Krajský úrad nemá vedomosť o porušení napadnutého rozhodnutia," uzavrel. Všetko je teda oficiálne v poriadku.
Podozrivé okolnosti v kauze
Konateľ firmy ani prednosta úradu sa nechcú vyjadrovaťVlani v máji chcela cirkevná rada a urbárnici z Vyšného Hrušova v prítomnosti Korzára zistiť, ako vyzerajú ich pozemky. Konateľ Agra Michal Š. bol proti. Krátko nato osadil pod lokalitou Nad Topolinami, kde boli holoruby v roklinách očividné, ceduľu so zákazom vstupu na súkromný pozemok.Obhliadka v teréne sa nekonalaKorzár na zjavnú holorubnú ťažbu v roklinách v lokalitách Topoliny, Nad Topolinami, Malaňka a Jablonov a aj na možné porušenie rozhodnutia o výrube upozornil prednostu OÚ ŽP v Humennom Jozefa Harakaľa osobne aj písomne. Prednosta reagoval tým, že 12. mája 2009 vykoná miestnu obhliadku v teréne a preverí podmienky vydaného súhlasu so skutočným stavom výrubu: "Ak orgán ochrany prírody zistí porušenie podmienok súhlasu k výrubu, zastaví výkon rozhodnutia a proti Agro Vyšný Hrušov zaháji konanie o správnom delikte," uviedol. Z obhliadky ale zišlo. Prednosta rešpektoval práceneschopnosť konateľa Agra, bez ktorého na jeho pozemky vstúpiť nechcel. Paradoxne, holorub v roklinách bil do očí aj zo štátnej cesty do obce Maškovce i Papína. Prednosta s nami neskôr odmietol písomne komunikovať.Svedkovia sa len podpísali Minulý týždeň sme navštívili dvoch Hrušovčanov vo veku 72 a 83 rokov a jednu ženu z obce, ktorých svedectvom kedysi Agro doložilo svoju žiadosť o výrub. Všetci traja sa zhodli, že len podpísali vyjadrenie, že v lokalitách, kde Agro žiadalo o výrub, boli kedysi pasienky. "Ja si len pamätám, že keď som bol chlapec, tak tam sa kravy pásli," povedal nám najstarší z nich. Všetkých troch svedkov sme sa pýtali, či s nimi bol konateľ Agra na mieste, aby mu priamo v teréne ukázali, kde a ako aspoň zhruba stromy rástli. "Nie," zhodli sa. Rovnako záporne odpovedali aj na otázku, či ich svedectvo preverovali pracovníci OÚŽP v Humennom. Tento úrad ich nekontaktoval pred výrubom, ani počas neho.Urbárnici sú bez dreva a bez peňazíVo veci začala konať aj cirkevná rada, ktorá dala podnet na prokuratúru. Jej členom sa konanie Agra na prenajatých pozemkoch zdalo protiprávne. Prokuratúra nezistila pochybenie OÚ ŽP vo veci vydaného rozhodnutia a porušenie zákonov zo strany firmy Agro. Cyril Grajcár, ktorý zastupuje cirkevnú radu aj členov urbariátu povedal, že konaním Agra sa cítia oklamaní: "Ak by sa nás opýtali, s ťažbou by sme nikdy nesúhlasili." Od začiatku ťažby prešlo obcou množstvo nákladných áut naložených guľatinou. "Doteraz sme od Agra za drevo nedostali ani cent," povedal Grajcar. Paradoxne, predmetné pozemky medzičasom vlastní súkromná osoba, a nie Agro. Konateľ Agra sa oficiálne k výrubu odmietol vyjadriť.
„Tento celý pás stromov je preč,"ukazuje Cyril Grajcár. Foto: Anna Kornajová
Nepovolený výrub stromov v Jablonove
Polícia začala trestné stíhanie"Na miestach v lokalite Jablonov, kde ste s nami minulý rok boli, už nie je nič," dozvedeli sme sa správu, ktorá zdrvila urbárnikov. Tí požiadali políciu, aby objasnila výrub stromov, ktoré na nich rástli na urbárskej pôde v Chránenom vtáčom území Laborecká vrchovina. Zástupca prešovskej policajnej hovorkyne Daniel Džobanik potvrdil, že lesný pozemok sa nachádza v I. stupni ochrany. "Neznámy páchateľ ešte vlani vyrúbal 20 bukov, 25 hrabov, päť borovíc, 10 briez, päť osík, dva duby a jeden javor," informoval. "Materiálne škody sa vyšplhali na takmer 4 200 eur, spoločenská hodnota stromov presiahla 185-tisíc eur," zdôraznil a dodal, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci pre porušovanie ochrany stromov a krov a krádež.
Dlho sme zisťovali, čo znamená tento pás. Už nás nemusí zaujímať. Výrubom tohto a ďalších stromov sa zaoberá polícia. Stál na urbárskom - v Jablonove. Foto: Anna Kornajová.
Zopár tisíc stromov hore-dole?Ťažko presvedčiť samého seba, že les, na ktorý sa pozerám, nie je les. Lebo na papieri sú to pozemky. Hoci za 60 rokov tu prirodzenou cestou les vznikol, ak sa vlastník pozemkov rozhodne, že ho nevidí, niet tej sily, aby to na papieri zmenil.Ešte ťažšie je presvedčiť samého seba, že nádherná guľatina okolo - to nie sú bývalé majestátne stromy, ktoré rástli napríklad v roklinách, ale "nehodné, zhnité, polámané a choré jedince".Nepíšem tu o maličkostiach. V lokalite Jablonov obvodný úrad životného prostredia evidoval 12 024 drevín, z nich 11 884 povolil vyrúbať. V lokalite Nad Topolinami evidoval dokopy 2 577 stromov, z nich 2 517 dovolil vyrúbať. V lokalite Malaňka rástlo 5 122 stromov, z nich rekultiváciu prežilo len 125! A hoci úrad v rozhodnutí v tejto lokalite odporučil výslovne pomiestne ponechať borovice, tak všetkých 73 zaevidovaných v inej kolónke tabuľky rozhodnutia vyrúbať povolil.V tabuľke a ani rozhodnutí nenapísal, na akom mieste musí vlastník stromy nechať. A či celkom "náhodou" nerastú v debrách. Výrubu sa tam kvôli erózii pôdy každý rozumný človek vyhne.Nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu, tento "detail" umožnil možnú improvizáciu v teréne. A to je presne to, čomu mali ochrancovia prírody zabrániť. Aspoň kvôli hniezdam chránených vtákov, ktoré v rozhodnutí ani nespomenuli. Akoby ani neboli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín