Súkromný zverolekár tvrdí, že mala šťastie. Ak by ju pohrýzol neznámy pes, narazila by na omnoho väčšie legislatívne diery.
HUMENNÉ. Humenčanka Gabriela Koščová ešte vo februári prechádzala v podvečer popri čerpacej stanici vody pri splave na Laborci.
Chytila sa plota, pohrýzol ju vlčiak
"V pološere som schádzala na úzky chodník. Bol neposypaný, šmýkalo sa na ňom. Aby som nespadla, rukou som sa prichytila plota. Vtom na ňu zaútočil strážny pes a pohrýzol ma," povedala. Poranil jej dva prsty: "Našťastie mi ich ochránila rukavica." S krvácajúcou rukou utekala k lekárovi. Podľa nej pes konal inštinktívne: "Stmievalo sa, večer má silnejšie strážne pudy. Cez deň ho vidím často. Je pokojný, na ľudí nereaguje, zväčša spí." Ťažké srdce má ale na vlastníka čerpacej stanice. "Chodí tade veľa ľudí, mnohí sa rukou prichytia plota. V časti pri chodníku by mohli plot ešte doplniť pletivom," myslí si. Dodala, že podľa jej informácií tento strážny pes už takto okrem nej zaútočil minimálne na ďalších dvoch ľudí.
Chemes: Pes stráži, ľudia si pletú plot so zábradlím
Čerpacia stanica patrí spoločnosti Chemes. Jej riaditeľ Vladimír Skoupil potvrdil, že o incidente vedia, no o iných útokoch informácie nemajú. "Ide o psa, ktorý má objekt strážiť a preto nie je vylúčené jeho obranné správanie," povedal. Zdôraznil, že na viacerých miestach je jasne a viditeľne umiestnené upozornenie, že objekt je strážený psom. Poprel, že by mohol prestrčiť hlavu cez plot. K stretu môže podľa neho dôjsť len ak človek neoprávnene zasiahne do strážneho objektu a k útoku ho vyprovokuje: "Bežný chodec pri rozumnej a bežnej opatrnosti by nemal byť za žiadnych okolností týmto psom ohrozený." Dodal, že chodci by si nemali zamieňať plot za zábradlie na opačnej strane chodníka. Uviedol, že zabezpečenie proti útoku psa na okoloidúcich považujú za primerané. "Preto zatiaľ nevidíme dôvod na prijímanie ďalších opatrení, napríklad inštalovaním ďalšieho oplotenia," uzavrel.
Poranená žena zisťovala sama, či pes nebol besný
"Čakalo ma zisťovanie, či je pes zaočkovaný proti besnote," povedala Koščová. Vysvetlila, že si myslela, že stačí, ak u lekára nahlási, kde a aký pes ju pohrýzol, lekár skontaktuje kompetentné úrady a ona im potom poskytne bližšie informácie, aby mohli konať. "Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Humennom som musela osobne dokladovať potvrdenie o očkovaní psa. Teda, sama ísť za majiteľom psa, potom na úrad, potom papiere vrátiť..." Na margo tohto postupu uviedla: "Človek, ktorého pohryzie pes sa má liečiť a nie naháňať majiteľa psa, aby sa presvedčil, že má vakcínu proti besnote. Ja som bola poškodená, mala som bolesti a z úradu naháňali mňa, nie majiteľa psa." Navyše si myslí, že bežný človek nemá takú autoritu ako úrady a v iných prípadoch by majitelia psov výzvy obyčajných ľudí rešpektovať nemuseli. "Jediné šťastie bolo, že pes bol zaočkovaný. Jeho preukaz som odniesla súkromnému zverolekárovi. Vystavil mi potvrdenie pre RÚVZ. Povedal, že to nie je povinnosť jeho, ale štátnych veterinárov," dodala.
Platná legislatíva verzus vestník z čias socializmu?
Regionálna hygienička Lýdia Sopková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Humennom reagovala, že od začiatku tohto roka do 26. apríla mali hlásených 16 prípadov poranení osôb známymi zvieratami podozrivými z besnoty: "Ani v jednom prípade nebola nutná vakcinácia osôb." Uviedla, že sa riadia podľa vestníka ministerstva zdravotníctva. Ten je z roku 1977. V ňom sa uvádza, že lekár, ktorý človeka vyšetril, má zistiť, aké zviera ho zranilo. Ak ho pohrýzlo voľne žijúce zviera, pošlú poraneného na infekčné oddelenie. Ak je "známe zviera", telefonicky a písomne o tom informujú "príslušné veterinárne zariadenie" a požiadajú o vyšetrenie zvieraťa. "RÚVZ so sídlom v Humennom každý nahlásený prípad eviduje, spolupracuje s infekčným oddelením a v teréne informujeme veterinárneho lekára, ktorému zviera patrí do starostlivosti. Na základe vyšetrenia zvieraťa ošetrujúci lekár rozhoduje o vakcinácii. Vyšetrenie zvieraťa patri do kompetencie veterinárnych lekárov," povedala. Prečo si pohryzená pani mala vyhľadať majiteľa psa a jeho očkovací preukaz sama, sme sa nedozvedeli. Súkromný zverolekár a poslanec Ján Ferko (Smer) upozorňuje na to, že je to dôsledok toho, že súčasne platná legislatíva nie je v súlade s "totalitným" 33-ročným vestníkom ministerstva zdravotníctva.
Väčší kontakt so súkromným, než štátnym veterinárom
"V regióne Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Humenné bolo v roku 2009 vyšetrených 64 kusov zvierat, ktoré poranili človeka. Všetky vyšetrenia boli negatívne," informovala nás jej riaditeľka Helena Dziaková. Dodala, že podľa zákona je majiteľ zvieraťa, ktoré pohrýzlo človeka, povinný povedať mu svoje meno a adresu. V prípade ak pes útočil bez toho, aby ho niekto napadol, vyprovokoval, alebo ak ho nepoužil v nutnej obrane, či v krajne núdzi, musí incident nahlásiť mestu alebo obci, ktorá psa eviduje. Ak je majiteľ psa známy, má na vlastné náklady zabezpečiť tri veterinárne vyšetrenia a o zmenách zdravotného stavu zvieraťa okamžite informovať vyšetrujúceho veterinárneho lekára.
Zverolekár: Treba informovať políciu
Ján Ferko na margo pani Koščovej uviedol, že mala okamžite kontaktovať políciu: "Podľa zákona má byť polícia, či už štátna alebo mestská, v takomto prípade súčinná." Dodal, že na policajtoch by aj bolo následné konanie s majiteľom psa. Po svojich skúsenostiach ale upozornil, že v kompetenciách a v postupe majú ľudia a aj úrady, či polícia chaos.
Prax: Osvetu nerobí štát, ale súkromníci
Osvetu sú podľa Ferka povinní robiť štátni veterinárni lekári, no chovatelia psov s nimi bežne do kontaktu neprichádzajú: "Len v prípade prešetrovania nejakých sťažností." Ferko dodal, že osvetu medzi chovateľmi tak robia zväčša súkromní veterinári. "Verejnosť štátni veterinári slabo informovali aj o tom, že od začiatku tohto roku už štát neprepláca vyšetrenie nevakcinovaného zvieraťa, ktoré poranilo človeka a úkon si hradí chovateľ," povedal. Vysvetlil, že napríklad až po jeho osobnom naliehaní zverejnilo mesto na svojej webovej stránke aj informácie o povinnostiach držiteľov nebezpečného psa. Dodal, že k tomu s kolegami upozorňujú aj na povinné vakcinovanie psov: "Hoci by sme to robiť nemuseli." Potom ako zviera na náklady majiteľa zaočkujú proti besnote, mu dajú na obojok známku. Každý rok menia jej farbu aj veľkosť a podľa toho sa dá rozpoznať čas vakcinácie.
Na diery v legislatíve doplácajú zverolekári
Ferko skonštatoval, že problémom Humenného sú neznáme psy neznámych majiteľov. Tých je podľa neho najviac v osade Podskalka. Podľa informácií RVPS treba také zviera odchytiť, izolovať a zabezpečiť tri veterinárne vyšetrenia počas dvoch týždňov. V prípade, ak majiteľ psa zostane neznámy, vyšetrenia by mal uhradiť štát. Ferko argumentuje, že štátni veterinári psov nevyšetrujú, robia to súkromní zverolekári. Vyšetrenia ale robia na náklady majiteľa a v súčasnosti im ich nikto nechce preplácať. Za rovnako nedomyslené pokladá aj to, že v zákone nie je ukotvené kto a kde je povinný neznáme zviera počas 14 dní držať v karanténe a súkromným zverolekárom chýbajú garancie, že im náklady na to štát preplatí. "Ak vec nemá majiteľa, považujú ju za majetok štátu. To by malo platiť aj u zvierat. Preto by nám mal tieto náklady preplácať štát," domnieva sa.
Riešenie je na dosah
Ferko uviedol, že jediným spôsobom ako vniesť do vecí poriadok je podľa neho cesta povinného čipovania psov. "Nie je to žiadna novinka, v Európskej únii je dokonca povinné. Bez neho sa v nej so psom pohybovať nemôžete," povedal. Vysvetlil, že čip s údajmi o psovi, majiteľovi, očkovaniach, psom aplikujú do kože na krku. V situácii akú zažila pani Koščová by tak len stačilo zavolať mestských policajtov. Tí by sa k informáciám dostali za pár sekúnd špeciálnym skenerom. Podľa Ferka by malo jednorazové celoživotné čipovanie, ktoré stojí približne 15 eur za psa, uhradiť mesto z dane, ktorú od chovateľov psov vyberá. "Neočipované psy by sa brali ako psy neznámych majiteľov. Boli by vnímané ako majetok štátu a štát by mal rozhodnúť, čo s nimi ďalej, ako aj znášať zodpovednosť za ich konanie," povedal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
