V utorok 27. apríla vo veku 63 rokov zomrela po dlhotrvajúcej chorobe popredná interpretka rusínskych ľudových piesní Mária Čokynová.
Jej speváckemu naturelu boli blízke všetky žánre ľudového spevu a okrem rusínskeho folklóru s veľkou záľubou sa venovala aj slovenským ľudovým piesňam, ktoré si obľúbila cez interpretačné umenie svojho veľkého vzoru, prvej dámy slovenského ľudového spevu pani Dariny Laštiakovej.
Inšpirovala a učila ju baička
Ako spomínala samotná Mária, veľkú školu spevu dostala od svojej babičky Heleny Palivodovej, s ktorou od detských čias navštevovala dedinské svadby, na ktorej babička Helena vždy hrala rolu najlepšej speváčky a vnučka Mária vo svojej túžbe vyrovnať sa svojmu vzoru veľmi zavčasu uvila vo svojej duši hniezdo pre zázračného vtáka s hudobnými krídlami. A tak už ako päťročná absolvovala vystúpenia doma a po okolitých dedinách s kolektívom dospelých chlapcov a dievčat, ktorí malú speváčku neraz po večerných vystúpeniach prinášali domov na rukách zasnenú.
Silná a obdivuhodná žena
Mária rada snívala aj ako dospelá a najšťastnejšou bola vždy pred publikom, hoci scéna jej súkromného života nebola k nej na šťastie vždy tou najštedrejšou. "Niet takej pesničky, ktorú by som ja nechcela vyspievať. Moja duša prijíma všetky spevy s rovnakou láskou." Sú to slová jej vyznania pri našich osobných debatách o jej životnej púti, keď sa vyznávala z tónov svojej duševnosti, popretkávanej zlatými semiačkami tónov hudby. Nebohú Máriu tešilo vnášať svojím spevom do ľudských duší nový balzam. Absolvovala tri neľahké operácie, pochovala dvoch mužov a pri živote ju držali jej tri nádherné deti a azda i ten spev a ľudová hudba.
Spolupracovala s poprednými umelcami
Spomedzi hudobníkov si najviac vážila hudobného dirigenta a kapelníka ľudovej hudby Folklórneho súboru Chemlon Humenné Miroslava Kerekaniča, v spolupráci s ktorým nahrala mnohé pesničky v Slovenskom rozhlase v Prešove i Košiciach, ako i televízne relácie, jej blízkym spolupracovníkom bol Štefan Molota, vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave, ale aj ďalší majstri folklórneho hudobného umenia - František Slavkovský, Július Selčan, Milan Rendoš, Ondrej Kandráč. Za svoje umenie bola poctená titulmi laureát na festivaloch ľudových piesní Zempľin špiva, Makovická struna, Spevy môjho rodu a tiež je laureátkou celoštátnej súťaže hudobného folklóru v Banskej Bystrici.
Skladala básne
Spev a hudba priviedli Máriu k veršovaniu. Napísala niekoľko textov, ktoré aj zhudobnila a nezanedbateľná je aj jej zberateľská činnosť, v rámci ktorej zaznamenala vyše dvoch stoviek rusínskych ľudových piesní. Toto úsilie nebohej nebolo zatiaľ vydavateľsky zúročené, preto nám zostáva veriť, že túto časť tvorivého odkazu Márie oživí Rusínska obroda vydaním zborníka ňou zozbieraných ľudových rusínskych piesní. Vydavateľsky je nedokončená aj jej interpretačná pozostalosť, ktorú je potrebné sústrediť do samostatného CD nosiča, lebo za jej života žiaden samostatný nestihla vydať.
Nezabudneme...
Aj napriek tomu piesňový odkaz nebohej Márie tvorí zlatý fond rusínskeho interpretačného ľudového umenia, ktoré ovplyvnilo mnohých mladých spevákov ľudových piesní a obohatilo rusínsky folklórny kontext. V piesňach svojho rodu budeš večne živá, Mária, za čo Ti všetci ďakujeme. Nech Ti je ľahká rodná podbeskydská zem, nech večne žije Tvoja pamiatka a Tvoj umelecký odkaz.
Autor: Štefan Suchý
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
