Ostatná sezóna bola v 1. HFC Humenné riadne rušná. Situácia v kuchyni klubu vyústila do zmien konateľov a napokon i súťaže. Od jesene ročníka 2009/2010 účinkujú humenskí futbalisti v II. lige, skupina Východ. Úplne sa obmenil káder, viac šancí dostávajú vlastní mladí odchovanci, v kádri sa však nachádza aj trojica legionárov. Sú nimi Daniel Almeida Santos z Brazílie, Jaba Berjanidze z Gruzínska a Severin Drogba z Pobrežia Slonoviny. Práve hráča so slávnym futbalovým menom sa nám podarilo zastihnúť po jednom z tréningov. A tak sme v priestoroch jeho izby v areáli štadióna zasadli na rozhovor.

Sverin, ako dlho ste už na Slovensku a kde všade ste už futbalovo pôsobili?

- Moja európska kariéra začala vo Francúzsku, odkiaľ som odišiel do Maďarska. Na Slovensku som od roku 2008. Najprv som bol na skúške v Žiline, a potom 6 mesiacov v Lučenci. Neskôr som hral v Moldave nad Bodvou, odkiaľ som prišiel minulé leto tu do Humenného aj so spoluhráčom Jabom Berjanidzem.

Vedeli ste predtým niečo o Slovensku?

- Priznám sa, nič. U nás v Afrike sme sa v škole učili iba o Československu. Nevedel som, že ste sa rozdelili. Aj teraz, keď prídem domov a poviem, že som prišiel zo Slovenska, pýtajú sa ma, či som bol v Prahe.

Aké sú vaše dojmy zo slovenského prostredia?

- Veľmi sa mi na Slovensku páči. Cítim sa tu lepšie ako vo Francúzsku. Dokonca, keď som bol v Paríži na dovolenke, po dvoch týždňoch som bol nervózny a chcel som sa vrátiť späť na Slovensko. Je mi tu dobre.

Čo konkrétne Humenné...

- Páči sa mi, lebo to nie je veľké mesto a ja mám rád malé mestá. Nemusím cestovať na tréningy autobusmi alebo metrom. Aspoň vždy stihnem prísť na tréning včas. Mojím obľúbeným humenským miestom je park pri kaštieli, kde chodievam relaxovať a oddýchnuť si.

Aký je váš názor na Slovákov, špeciálne na Humenčanov?

- Podľa mňa ste milí a priateľskí. Radi sa zabávate. V porovnaní s Francúzmi ste viac odviazaní a uvoľnení. Tam sa každý náhli za prácou a nemá na nič čas. Tu si vedia pozdraviť a popriať dobrý deň aj cudzí ľudia. To ma milo prekvapilo.

Stretli ste sa u nás s prejavmi rasizmu?

- Ak sa niekto taký objaví, snažím sa ho ignorovať. Jednoducho si to nevšímam. Žijem si svoj život a tieto veci ma nezaujímajú. Snažím sa sústrediť na futbal. Veď preto tu som.

Tréningy či zápasy nie sú stále. Čím najčastejšie vypĺňate svoj voľný čas?

- Obyčajne som vo svojej izbe, kde mám malý basketbalový kôš, do ktorého si zvykneme so spoluhráčmi hádzať malú loptu. Alebo sedím pri počítači a surfujem po internete. Rozprávam sa cez Skype s priateľmi a rodinou. Niekedy vyjdeme vonku do centra a sadneme si na terasu, kde obdivujem vaše krásne dievčatá.

A čo na ne hovoríte? Napĺňajú vaše predstavy?

- Áno, určite. Máte tu naozaj veľmi veľa pekných žien. To je ďalší dôvod, prečo sa mi tu páči.

Našla sa už aj nejaká srdcu bližšia? Ináč povedané, máte priateľku Humenčanku?

- Volá sa Viktória. Oficiálna priateľka to síce nie je, ale rozumieme si. Uvidíme, čo z toho bude.

Ako hodnotíte slovenskú kuchyňu?

- Musím povedať, že mi naozaj chutí. Najradšej mám knedlíky. Tie som tu ochutnal prvýkrát a hneď mi zachutili. Doma nejeme polievky, ale teraz si už bez nich obed neviem predstaviť. Tiež mám rád syr a ryžu. Naopak nedotknem sa zemiakov.

Zvykli ste si na našu zimu?

- Začiatky boli naozaj ťažké, ale už som si zvykol. Zima mi už nerobí problém. Mám rád aj sneh. Jedine tréningy v zime sú pre mňa problém, tam mi je niekedy poriadne chladno.

Ako ste na tom so slovenčinou?

- Som na Slovensku už pomerne dlho, ale slovenčinu stále poriadne neovládam. Dorozumievam sa angličtinou. Samozrejme, nadávky už poznám dávno, pretože na tréningu ich je počuť takmer stále. Moje prvé slovo, čo som sa naučil, je 'ďakujem'. Ale napríklad stále nedokážem povedať 'tri štvrte na štyri...' (3.45).

Ako zvládate odlúčenie od rodiny?

- Zo začiatku to bolo ťažké. Bol som tu nový, a cítil som sa cudzí. Samozrejme, stále mi chýbajú, ale teraz je to už lepšie. Zvykol som si. Jasné, že keď sa nedarí, vtedy je to horšie. Je mi smutno. Našťastie máme v zime dovolenku, a vtedy chodím za rodinou do Paríža, kde spolu trávime Vianoce. Tak som s nimi aspoň počas sviatkov.

Nosíte známe futbalové meno Drogba. Ste rodinný príbuzný Didiera Drogbu, hráča Chelsea Londýn?

- Áno, je to môj bratranec. Minulé leto sme sa stretli a vie, že teraz hrám na Slovensku. A s tým menom to je často nepríjemné. Keď spomeniem, ako sa volám, ľudia sa chcú ihneď rozprávať iba o Didierovi. Preto niekedy ani nespomínam svoje meno. Napríklad na colnici sa mi raz stalo, že colník zobral môj pas a začal každému rozprávať, že má Drogbov cestovný pas. Kým sme mu to všetko vysvetlili, tak už za nami stála poriadna kolóna...

Presne o tri dni bude mať Severin Drogba dôvod aj na slávnostnú chvíľu. V piatok totiž oslávi narodeniny. Pri tejto príležitosti mu aj my želáme všetko najlepšie, veľa zdravia a v Humennom ešte veľa krásne prežitých športových i osobných okamihov.

Autor: Dominik Kríž & mjč

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín