Od stredy minulého týždňa kraľuje slovenskému mužskému volejbalu VK Chemes Humenné. V histórii klubu je to po druhýkrát, čo dvíhali chemesáci nad hlavu pohár šampióna.

HUMENNÉ. Tak, ako pred dvoma rokmi, aj tentoraz sa tak stalo v zápase na palubovke súpera. Oproti Považiu (Nové Mesto n/V) z roku 2008 však bol návrat pod Vihorlat o poznanie rýchlejší. Dekorovanie humenských volejbalistov titulom za súťažný ročník 2009/2010 sa udialo na palubovke v Prešove.

Klobúk dolu, tréner...

V šťastných oslavných chvíľach sa všetci hráči zhodli na jednom. Za všetkým, čo sa týka ich herného napredovania a výsledkov, ktoré sa v konečnom dôsledku preniesli na úspechy, vyzdvihli trénera Richarda Vlkolinského. Áno, logické a zároveň pekné vyústenie slovami mladých hráčov (harcovníkmi sú Matta a snáď aj trojica Kríž, Tomášik a Mizerák), ktorí sa dostávajú už do vážneho volejbalového ponímania. Kým pred tromi - štyrmi rokmi boli niektorí "iba" talenty, dnes už majú prívlastok kvalitní hráči, opory, pričom chuť osláv pocítili ďalšie dnes stále iba vychádzajúce mená. "S kondičným trénerom Dávidom Šalatom sme konštatovali, že snáď každý týždeň sme mali problém s nejakým hráčom. Či to bolo zranenie, alebo určitá indispozícia z dôvodu choroby. Akoby nám osud v tejto sezóne dopriaval iba problémy a my sme sa museli stále držať v strehu, pri zemi. Keď sme hrávali zápasy s veľkými súpermi, nemohli sme mať nosy vysoko. Aj keď sa nám podarilo vyhrať, rýchlo sme museli pristáť na zem. V tomto smere to bolo extrémne ťažké," mienil humenský kouč.

Ondrušek a "vražda"

Už v čase prípravy sa koncepcia kádra naštrbila z dôvodu odchodu dirigenta mužstva. "Roman Ondrušek odišiel týždeň pred začiatkom sezóny do Francúzska, čo sme mu však umožnili. Je našou filozofiou dostať hráča na istú úroveň a ak sa ozve špičkový klub v zahraničí, tak mu dať príležitosť vyskúšať si volejbal 'vonku'. Trochu sa nám teda stabilita narušila, no museli sme ísť ďalej. V MEVZE nás hneď v úvode čakali extrémne náročné stretnutia, nechceli sme v nich dostať, ľudovo povedané, nakladačku, no trojkombinácia Viedeň, Bled a Innsbruck doslova naháňala 'vraždu'. Po šiestich týždňoch som však už cítil, že našu hru môžeme ladiť, vtedy sa blížil Challenge cup - náš prvý vrchol sezóny. Vtedy mi zarezonovala v mysli aj debata s Milanom Hriňákom, ktorý povedal: 'Áno, tréner, odchod Romana je veľká strata, ale my sa teraz môžeme stať totálne ofenzívnym družstvom a na tom musíme stavať.' Toho som sa aj chytil. Niekedy je aj informácia od hráčov dôležitá. Takže počas celej sezóny nám nebol dopriaty ani kúsok pokoja, držali sme sa vo vysokom strehu a tak to vnímali aj hráči. Musia zabrať jeden za druhého. Celý kolektív to postupne stále viac a viac psychicky zomkýnalo. Výsledkom bola opäť silná kabína."

Hráči očami trenéra Richarda Vlkolinského

Nahrávači

(To sú zvyčajne tí, ktorí patria v družstve medzi výškovo menších. Takí normálni chlapci, ktorí pri rozcvičke i v zápasoch sú stále najbližšie pri sieti. Aby ich nezasiahla súperova lopta? Asi.)

Miroslav Matta vstúpil do sezóny v pozícii kapitána, od januára spojil volejbal aj s civilným zamestnaním... "Mira hodnotím vysoko. Čo sa týka skúseností a spôsobov, ako zápasy ponímal a hral, bol v prvej polovici veľkou oporou. Priznám sa, jeho rozhodnutie riešiť veci týmto spôsobom ma veľmi nenadchlo, no videl v tom príležitosť, tak som to rešpektoval. Teraz môže sláviť titul, svoje rozhodnutie na prelome rokov podriadil rodine, verím, že v lete sa stane po druhýkrát šťastným otcom. Požiadali sme ho v zime o spoluprácu, Miro nám pomohol, som rád, že volejbal úplne nezabalil."

Juraj Tomášik sa stal od januára novou tvárou VK Chemes. Mal prebrať úlohu nahrávačskej jednotky. "S Ďurom som nemal rozhovory niekde v ústraní, aby som mu pchal do hlavy kaleráby. Hneď som pochopil, na čo tento hráč má. Videl som v ňom veľkú odvahu, čo mi neskutočne imponovalo. Vnímal som, že je odvážny nahrávač a nebojí sa zahrať niečo, čo pôjde výlučne na jeho triko, nebojí sa zdravo riskovať. A to mohlo mať pozitívnu odozvu aj u hráčov. Vedel som, že v družstve máme dobre technicky vybavených útočiacich volejbalistov, takže ak aj nejaká riskantná lopta nie celkom vyjde, smečiari i blokári si s ňou dokážu poradiť. Tým pádom ho to bude nakopávať, stále sa bude zlepšovať. Na úvod som pre neho nemal veľa pozitívnych správ, najmä čo sa týka realizácie nahrávky z technickej stránky. Zvládal, ako som sa do neho navážal, najmä čo sa týka prípravy nahrávky, nesiahal som mu však na moment, komu a kam nahrať. Situácie hodnotil správne. S povahou zapadol do kádra okamžite, trochu času bolo treba, aby sme naskočili na rýchlu hru. Stalo sa, v rýchlosti nahrávky sme boli ešte o úroveň vyššie, čo bola voda na náš mlyn. Kombinácia Matta + Tomášik bola výborná."

Chemesáci majú v zálohe aj dvojicu mladíkov Juraj Biľ a Igor Huňady, ktorí zatiaľ až toľko príležitostí nedostali... "Bolo by veľkou chybou, ak by sme nerozmýšľali o budúcnosti. Stať sa môže všeličo, viď príklad Mira Mattu, takže stále musíte mať niečo v zálohe. Je dobré, že boli v tom dianí, možno sa to nezdá podľa počtu chvíľ strávených v zápasoch, ale ja som videl, ako realizovali tréningový proces, nahrávali, hrali v poli, servovali, ako držali konkurenciu vysoko. V tomto smere majú veľkú zásluhu na tom, že titul nám patrí, teda právom si ho ožívajú aj títo nahrávačskí mlaďasi."


Blokári...

(Obri. Kto je v družstve najvyšší, je určite blokár. Potrebujú mať okolo seba veľký priestor, takže útočia výhradne stredom siete. Aby neudreli rukou o stĺpik, na ktorom je upevnená sieť, či nebodaj nezasiahli rozhodcu? Asi.)

Milan Mizerák - nový kapitán. "Milana sme si vytypovali. Po odchode Polláka som hneď povedal - Mizerák, v tomto smere som neváhal ani sekundu. Okamžite som cítil, že je hladný po veľkom úspechu. Oslovil som ho ešte v čase, keď hral v Púchove, teda ešte predtým, než sme vyhrali svoj prvý titul. Prejavil záujem, že by to bral, stále chcel úspech, samozrejme, videl som aj jeho hráčske prednosti, čím by zapadol do našej dvanástky. Rozmenené na drobné je to jeho rýchlosť prechodu do útoku. Popracovať bolo treba na obrane i podaní, a to sa aj zrealizovalo. Milan sa prezentoval komplexnou hrou. Veľmi dobre podával, veľmi dobre útočil, obranu sme vylepšili, klaplo to presne na záver v play-off, kde si schuti zablokoval. Myslím, že práve takúto chvíľu vo svojom volejbalovom živote potreboval. Po odchode Mira Mattu som potreboval bližší kontakt, pôsobiť na hráčov cez kapitána. A práve tejto funkcie sa zhostil výborne. Nie je to ľahké, jednoduché, ustáť to, som kapitán, väzba medzi hráčmi a trénerom. Na Milanovi sa mi páčilo, že znášal aj môj nátlak typu 'Milan, uvedom si, že máš na niektorých chlapcov rozhodujúce slovo, ty si za týždeň nespravil nič.' Zbystril pozornosť a spravil jeden-dva momenty, ktoré nakopli hráčov dopredu. Áno. Veľký prínos pre družstvo, tak herne ako aj povahovo, kapitánsky."

Vladimír Kríž mal obrovskú smolu, keď ho zlomenina malíčka v semifinále posadila na záver sezóny len do úlohy diváka. "Výnimočný hráč. S takým malým množstvom tréningových jednotiek, ktoré kvôli pracovným povinnostiam absolvoval, je veľmi úspešný a platný blokár. Mať takú blokársku trojku, to je radosť. Do zranenia hral v základnej zostave, mal medzi šesticou na palubovke pevné miesto, patril tam. Zranil sa, mal smolu, ale aj to niekedy vo volejbale býva. Ako mi však po zápase povedal, všetko zlé je na niečo dobré, lebo videl hru blokárov aj zvonku, pochválil ich, že spravili ohromný pokrok, akí sú silní. Bolo mu ľúto, že nemohol byť priamo na palubovke, no vnímal naplno, akí silní sme na bloku, je rád, že to tak je. Ak vám to takto hráč povie, len ťažko k tomu ešte niečo dodať."


Peter Kašper je namladší z trojice humenských blokárov. "Po zranení sa dostal do veľmi dobrej formy. Challenge cup mu vyšiel perfektne, v tejto súťaži zahral 'Citron' fantasticky, bolo to super. Na margo, či má byť rozhodnejší, realizovateľnejší, treba povedať, že stále ako blokár ešte zreje. Blokári majú svoj rozhodujúci vek, ak im vydrží zdravie, až okolo tridsiatky. Vtedy sa naplno ukazuje súhrn ich herných kvalít. Byť dobrým blokárom už v mladom veku je strašne ťažké. Vidím, že 'Citron' ide dobrou cestou."

Smečiari

(Taký normálny volejbalista je smečiar. Aj vysoký, aj vlasy má nagélované. Aby sa páčil aj dievčatám, ktoré sú v hľadisku? Asi.)

Milan Hriňák je jedným z chemesákov reprezentantov. Ak niekto oblieka dres Slovenska, musí mať kvality. "Tak ako si predsavzal, keď sa vrátil z reprezentačného kolotoča, že chce byť lepší hráč, nesporne sa ním stal. Po odchode Romana Ondrušeka vylepšil prihrávku, musel vziať na svoje plecia organizáciu prihrávky a hry dopredu. Pokrok spravil aj v sebavedomí. Stále sú tam aj rezervy, ale tá komplexnosť je na vysokej úrovni. Play-off hral s veľkým sebazaprením, v krátkom čase po šiestykrát ochorel, štvrtý zápas finále odohral napichaný injekciami. A to každého musí limitovať. Aj preto bude nutné u Miňa poriešiť najmä zdravotné problémy. Myslím si, že z neho vyrastie špičkový hráč."

Milan Javorčík sa konečne dočkal. Vitrínu má plnú striebra, keď získal až osem druhých miest. Až príchodom do VK Chemes Humenné sa mu naplnil volejbalový sen. "Už v priebehu sezóny som avizoval, že získať titul nebude jednoduché, na druhej strane sme mali chalanov ako Ďuro Tomášik, Milan Mizerák či Miňo Javorčík, ktorí stále nevyhrali niečo veľké, ale brutálne po úspechu bažili. Vždy sa na niečom v minulosti zúčastňovali a bolo na nich, či ten prelomový moment dosiahnu. Na Javorovi vidieť udržanie koncentrácie vo vysokom tempe a na dobrej úrovni je schopný realizovať svoju činnosť. Ohromný pokrok spravil v obrane na sieti, túto činnosť má totálne prebudovanú. Keď som videl Javora deskovať súperov, zaznamenať v zápase tri-štyri body blokom, tak je to úplne o niečom inom ako pred rokom. Na jeho postavu bloky nie sú prioritou, ale dokázal vylepšiť aj obranu na sieti, najmä čo sa týka systému, ktorý hráme. Vedel správne variabilizovať, čím sa stal veľmi nebezpečný nielen servisom, útokom, ale už aj obranou. Je to hráč, ktorý má dispozície snáď na všetko. Plachtiaci servis zvládol tohto roku perfektne. Takže zhrniem to - tejto sezóne veľký pokrok."

Michal Hudák zažil po prvýkrát rýdzo seniorskú sezónu. Pocítil výšku lietania v oblakoch po výbornom zápase MEVZY s Aich/Dobom i krutosť volejbalu po zranení oka, ktoré ho na mesiac vyradilo z palubovky. "Mladý Mišo Hudák - Challenge cup - fantázia... Viac k tomu netreba nič hovoriť. Je v širšej reprezentácii Slovenska na Európsku ligu, myslím si, že tam ako mladý hráč patrí, ba povedal by som, že ročníkom narodenia 1989 je to najlepší hráč na Slovensku. Prechody z juniorskej kategórie k seniorom sú strašne ťažké. Mišo ich zvládol výborne, dvakrát škoda zranenia oka. Ten výpadok ho v závere sezóny dosť odpísal. Ono to už tak býva: ak sa trénuje v silnom družstve, vo veľkom tempe, hráč sa ťažšie dostáva do svojich predošlých koľají a musí na svoju chvíľu čakať. Nebolo to potom z jeho strany už stopercentné, no limitovalo ho už spomínané zranenie. Nová sezóna však prináša nové výzvy a ja mu verím."


Univerzáli

(Uctievaní skokani. Sú oslobodení od prihrávky servisu, vlastne sa iba tak pohybujú po palubovke a píšu si na svoje konto body. Aby boli slávni a zabrali všetky médiá? Asi).

Miroslav Jakubov. Mnohými považovaný za hviezdu tímu. Sám sa však tomuto prívlastku bráni. Skromne tvrdí, že volejbal stále bol a bude kolektívna hra. My súhlasíme, ale niekto najviac bodov spraviť musí. "Spomínam si na predminulú sezónu, keď sme po prvýkrát vyhrali titul. Vtedy bol post univerzála striedavo medzi ním a Peťom Tholtom, ktorý sa v závere zranil, ale Miro uniesol ťarchu finále. S reprezentačnou vsuvkou v minulej sezóne sa nám nepodarilo perfektne ho pripraviť, nastaviť jeho organizmus tak, aby správne fungoval. Dávka zaťaženia však bola extrémna, takmer žiadna pauza a pred rokom vo finále s VKP, už doslova mlel z posledného. Bolo to pre neho veľmi ťažké. Na začiatku tejto sezóny ho dali lekári do poriadku, zmenili sme trochu posilňovanie, keď sme vypustili pasáže, ktoré mohli škodiť jeho problémom s krčnou chrbticou. Keďže sa tohto roku na to ani raz nesťažoval, naša voľba bola správna. Aj ja som veľmi rád, že sa to podarilo, Miro si to zosobnil ešte viac, obľúbil si veci aj mimo volejbalu - posilňovňu, diskusie o strave, čo je správne. V priebehu tejto sezóny Kubo potvrdil, že je to extrémne vážny hráč. Ak sa ozvú VK Chemes veľmi vážne kluby, budú mať asi eminentný záujem o Mira Jakubova. Reči o tom, že na univerzála je nízky, úplne ignorujem, pretože Miro má ohromné dispozície na skoky, v obrane v poli, na servise a útoku, to ani nehovorím. Vylepšil snáď všetky smery, ktoré vylepšiť mohol. Darilo sa mu všade, v MEVZE, Challenge cupe hral fantasticky, play-off bolo preňho dominanciou. Vyšlo mu všetko. Získali sme titul kolektívnym výkonom, no Miro je v ňom rozhodujúcim hráčom."

Ján Leškanič je benjamínom družstva. Ľavorukí volejbalisti sú vzácni, má pred sebou budúcnosť. "Ako ročník 1991 je ešte aj o rok vekom stále junior, takže nejaké rozhodujúce zápasy či účinkovanie v európskych zápasoch bolo pre neho veľmi náročné. Využili sme zopár príležitostí, ale stále som jeho účinkovanie videl ako nosné v prvej lige a juniorke. Musím potvrdiť tak ako pred rokom, že patrí k najlepším juniorom. Podobne ako to bolo s Mišom Hudákom. Je to perspektívny volejbalista, ale musí 'vyčkať času ako hus klasu', pracovať, pracovať a ešte raz na sebe pracovať. Je to hráč, do ktorého som sa na tréningoch navážal asi najviac, ale ja viem, prečo to robím a Jano si to musí stopercentne uvedomiť. Tým, že iba dvaja hráči z 'cudzích' klubov (pozn. - mimo Trenčína) boli pozvaní do juniorskej reprezentácie a Jano medzi nimi bol, tak to o niečom svedčí."

Libero

(Nesmečujú, neservejú, ich úlohou je príjem podania súpera a hra v poli. A ešte majú aj odlišný dres ako ostatní. Sú tým výnimoční? Asi).

Martin Vajda je na tomto poste neotrasiteľná jednotka. Už niekoľko sezón. Ako sa hovorí "nosič vody", ktorého výkon na palubovke často ohodnotí iba oko volejbalového odborníka. "Čo považujem za najvážnejšie, výrazne sa zmenila komunikácia so spoluhráčmi na prihrávke. Po odchode Romana to musel prevziať spolu s Miňom Hriňákom práve on. Postupne, pomaličky sa k tomu približoval, zvykal si na to. Nebral som do úvahy ani tak štatistiku, 'mlátiť ju s ňou po hlave', chcel som najmä, aby sa Maťo stal komunikatívnejší a zosobnil si veci v obrane. Aj videorozbory zápasov mi ukázali, že Maťo je málokedy zle postavený, znamená, že cit pre loptu má ohromný, myslím, že na veľkej úrovni sú aj technické veci v obrane, v zachytení útoku, aby to ostalo 'u nás'. Na tom ešte určite popracujeme, ale pokrok v organizačnej fáze ho posúva do vyššieho rangu. Možno som sa mu mal viac slovne venovať, ale ja som práve chcel, aby na to prišiel sám, komunikoval. A to sa stalo. Trénoval viac s mladými, musel ich slovne nabádať, usmerňovať, organizovať. Maťo sa stal zrazu komunikatívny hráč a to je dobré. Na margo, je pre mňa veľké počudovanie, že stále nedostal pozvánku do reprezentácie. Aj na medzinárodnom fóre alebo teraz v extralige totiž potvrdil, že je najlepším liberom v lige. Nechcem sa miešať do škruktúry vyberania hráčov, ich formy, no liberov by som pozval najmenej päť. Tak by sa to raz-dva ukázalo."

Kondícia a masáž

(Mať dobrú kondíciu a vymasírované telo, to nie je snom iba každého volejbalistu. Určite aj vaším. Prečo? Asi...)

Jozef Kováč (masér): "S Jožkom boli v kontakte hlavne hráči, a to je dobré. Nebolo to však iba o starostlivosti o telo, ale dôležitá bola tiež psychohygiena. S Jožkom sú doslova kámoši a určite mu povedia aj také veci, ktoré by trénerove uši počuť nemali. Boli tam isto veci, o ktorých sa chceli porozprávať a Jožko to spätnou väzbou odobril bez toho, aby som bol do debaty vtiahnutý. Bol som s ním málo v kontakte, nechal som to čisto na ňom. A bolo to fajn. Chlapci k nemu chodia radi, svoju prácu robil stopercentne, je super, že sme komerčného maséra stiahli k sebe - dovnútra diania kabíny. Myslím si, že už je náš, uplietol si na seba bič, pretože teraz už od chalanov vycúvať nemôže. Musí byť pri nich, počúvať ich reči, problémy, ktoré sú niekedy až čudné, no inokedy aj sčasti vážne - a to je dobré."

Dávid Šalata (kondičný tréner): "Jeho príchod bol viac vecou riaditeľa klubu, ja som si dosť dobre nevedel predstaviť, koho by som chcel za asistenta, v zmysle toho, aké možnosti sme mali v Humennom v hre. Voľba padla na Dávida, riaditeľ klubu sa s ním rozprával, priblížil činnosť, keďže na odchode bol Janko Murinčák. Je potrebný, komunikácia medzi ním a hráčmi je bezprostredná a vážna zároveň. Témy ako životospráva, príprava na zápas, všetko im pripomenie. Vedie úvodnú časť tréningov, rozcvičky, záverečné naťahovanie, čo je kameň úrazu aj v špičkových kluboch. Mal veľmi ťažkú úlohu, no zvládol ju. Mať kondičný tréning ešte pred tréningom je hráčom často proti srsti, no Dávid to zvládol. Pre mňa to bola ohromná pomoc, plodná spolupráca, teraz si už ani neviem predstaviť, že by som ho nemal."

Hrdosť trénera

"Stále to budú moji chalani, nech sa stane čokoľvek. Naplánovať sa nedá nič, sezóna bola toho živým príkladom. Po tomto ďalšom titule, či už budú niekde inde a budú mať na nich vplyv iní tréneri, alebo zostanú tu v Humennom, čomu by som bol najradšej, určite to budú stále moji chalani. Som na nich hrdý, dnes to môžem povedať. Sme majstri! Som na nich veľmi hrdý," dodal Richard Vlkolinský.

Tréner. Šťastný Richard Vlkolinský. FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Nahrávači. Zľava Juraj Tomášik a Miro Matta. FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Pred finále. Po titul všetci spolu... FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Po finále. K poháru šampióna tiež všetci spolu... FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Majstri. VK Chemes Humenné 2009/2010. FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Pohár u kapitána. Milan Mizerák a "vločky" šampanského. FOTO: JÁN MEŇOŠČÍK

Autor: J. Čúrny

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín