Projekt Vtáčieho údolia je stále v šuplíku. Ľudia sú sklamaní

Prešli už viac ako tri roky, čo Prešovský samosprávny kraj a holandská spoločnosť Darc Leisure predstavili zámer spoločného projektu zábavného parku Vtáčie údolie.

Hoci sa o ňom veľa popísalo aj nahovorilo, miesta, kde plánovali jeden z najväčších zábavných parkov v strednej Európe, zostali nedotknuté.

HUMENNÉ. Po dlhom tichu začína projekt zábavného parku Vtáčie údolie medzi Humenčanmi znova rezonovať v súvislosti s obchvatom mesta, voči ktorého "účelovosti" má výhrady vznikajúce občianske združenie Tri skaly. "Bude vôbec niekedy?" pýtali sa ľudia na nedávnom stretnutí.

Vláda sa k projektu teraz nevyjadrovala

V novembri minulého roku prerokoval vládny kabinet na svojom výjazdovom rokovaní v Poprade podrobný materiál o súčasnom stave turizmu na Slovensku a plnení úloh, vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 - 2010 v oblasti turizmu. Téma projektu zábavného parku Vtáčie údolie na ňom dominantná nebola.

Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK), na našu otázku, či sa tam o projekte hovorilo, reagovala: "Nehovorilo, nebol na to dôvod. O projekte Vtáčie údolie už rokovala vláda na svojom výjazdovom zasadnutí 19. marca 2008 v Humennom."

Vysvetlila, prečo v Poprade predseda PSK Peter Chudík (Smer) projekt zábavného parku neprezentoval: "Podmienky realizácie projektu sú jasne stanovené, aj postupnosť krokov. Vláda projektu už vyjadrila podporu, nie je dôvod opäť ho rozoberať. Je potrebné len plniť dohodnuté veci."

PSK vraj spravil maximum

Fitzeková na našu otázku, ako momentálne vníma PSK dianie okolo príprav projektu, reagovala: "Je to otázka na holandského partnera. PSK urobil všetko pre to, aby sa projekt mohol posunúť do ďalšej fázy, rovnako ako vláda. Na ťahu je partner, ktorý má preukázať schopnosť prefinancovať projekt."

Vzťahy s Holanďanmi okomentovala: "V spoločnosti došlo k výrazným personálnym zmenám. Jeden z pôvodných predstaviteľov spoločnosti zomrel, druhý ochorel, takže dnes rokujeme s úplne inými ľuďmi ako na začiatku."

Viditeľné "zamrznutie" projektu podľa nej zapríčinilo nahromadenie nepriaznivých okolností: "Personálne zmeny u holandského partnera, do toho prišla ekonomická kríza... Zrejme aj to ovplyvňuje možnosti na prefinancovanie. Podľa našich informácií sa v tejto chvíli čaká na dokladovanie finančného zabezpečenia projektu zo strany investora."

Kraj čaká na investora, investor na ministerstvo

"Musíme si počkať, kým holandský partner preukáže dostatočné finančné krytie na plánovanú investíciu. Je to pre nás veľmi zaujímavý projekt, ktorý je v súlade s našou filozofiou rozvoja regiónu, založenej na cestovnom ruchu. Nie sme taký atraktívny región, aby sme si mohli vyberať investorov. Ale tiež nemôžeme dať pozemky len tak bez záruk," priblížila postoj PSK Fitzeková. Na margo reálnosti projektu povedala: "Je reálny."

Katarína Martinová, regionálna manažérka Darc Leisure, nám tlmočila odpoveď Holanďanov: "Darc Leisure sa vyjadrí až potom, keď dostane priamu a oficiálnu odpoveď od ministerstva hospodárstva ohľadom ich žiadosti o štátnu pomoc, ktorej hlavnou súčasťou sú pozemky v Humennom."

Ministerstvo čaká na investora

Dárius Bošjak z komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva potvrdil, že potom, čo Darc Leisure a PSK naplánovali projekt, ich Holanďania oslovili a na základe zákona o investičnej pomoci požiadali o jej poskytnutie.

Povedal, že podaný investičný zámer má konkrétne požiadavky na jednotlivé formy investičnej pomoci: "Ministerstvo musí postupovať v rámci schválených rozpočtových limitov, určených pre danú oblasť," vysvetlil Bošjak.

Informoval, že stále nie sú celkom doriešené niektoré požiadavky investora: "Napríklad spôsob kúpy, respektíve prenájmu pozemkov, na ktorých sa má investičný zámer realizovať. A aj z tohto dôvodu nie je možné zo strany ministerstva zaujať konečné stanovisko o poskytnutí investičnej pomoci."

Povedal, že pre doriešenie celej problematiky oslovili aj ministerstvo obrany: "Má sa vyjadriť k pozemkom Vojenského obvodu Valaškovce." Ide o pozemky v lesoch na Čarnej hure, na ktorých chceli Holanďania zábavný park s množstvom ubytovacích kapacít postaviť.

Ministerstvo vs. ochranári

Slovensko sa "trápi" s ochranou územia

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Jana Kaplánová potvrdila, že projekt hodnotia v rámci prebiehajúceho procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). "Na prerokovaní rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti bolo s navrhovateľom projektu PSK dohodnuté, že definitívny rozsah hodnotenia bude vydaný až po doriešení žiadosti o vyňatie záujmového územia z navrhovaného chráneného vtáčieho územia (CHVÚ Vihorlatské vrchy - pozn. red.). Na základe uvedených skutočností môže dôjsť k prípadným zmenám vo formulovaní požiadaviek, uvedených v rozsahu hodnotenia pre navrhovanú činnosť," vysvetlila.

Miroslav Demko, výkonný riaditeľ Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, reagoval: "Celý proces od júla 2009, keď sme posielali k EIA aj stanovisko, oficiálne nepokročil."

Kaplánová na margo CHVÚ Vihorlatské vrchy povedala, že je v legislatívnom procese po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pripravujú harmonogram rozporových konaní. Po nich sa legislatívny proces posunie do Legislatívnej rady vlády.

"Vyňatie a zastavanie územia podľa návrhu zábavného parku by sa nepriaznivo dotklo aj ohrozených druhov, čo nemôžeme schváliť, ani s tým súhlasiť," reagoval Demko. Pripomenul, že pripomienkové konania prebehli už v roku 2006. Ministerstvom avizované rozporové konania, čiže prerokovanie pripomienok k zverejnenej vyhláške, preto považuje za zarážajúce: "Môže to trvať aj niekoľko týždňov, ale u nás aj niekoľko rokov." Myslí si, že Slovensko taktizuje a konania neodôvodnene naťahuje.

Európska únia navyše podľa neho čaká na vyhlásenie všetkých CHVÚ zo schváleného národného zoznamu, čiže aj na vyhlásenie územia Vihorlatské vrchy. "Európska komisia už poslala Slovensku dve oficiálne upozornenia. Ďalší krok komisie je už len podanie voči Slovensku na Európsky súdny dvor, s čím súvisia možné sankcie," upozornil.

kor

Zavládol skepticizmus

Ľudia z blízkych dedín zmenili názor

Starosta obce Ptičie Marián Čorný (nezávislý), ktorá priamo susedí s územím, kde chceli Holanďania stavať, na margo projektu povedal: "Je to živé. Stále na tom pracujeme." Vysvetlil, že momentálne spolu so susednou obcou Chlmec doťahujú zmeny a doplnky k územným plánom obcí: "Do našich katastrálnych území sme museli zapracovať požiadavky holandského investora."

Dodal, že obce navrhli aj vlastné aktivity. Ptičania napríklad v lokalite "Za Remetou" navrhli 90 parciel na rodinné domy, Chlmčania podľa Čorného postupovali obdobne. Projektové dokumentácie pre obe obce budú stáť dokopy viac ako 25-tisíc eur. Čorný povedal, že hoci ich objednávali oni, spoliehajú sa, že ich zaplatí PSK. Natajil, že Ptičania sa pozerajú na projekt skepticky.

Vysvetlil to Gabriel Lancoš, predseda Urbariátu, pozemkového spoločenstva Ptičie, ktorý má 179 členov. Väčšina pred tromi rokmi podpísala zmluvy, že v prípade, ak dostanú Holanďania od štátu pozemky na Čarnej hure, ich pozemky, na ktorých chceli Holanďania stavať, predajú PSK.

Cena za meter štvorcový bola vtedajších 24 korún. Podľa Lancoša (ale aj Čorného) bola poistkou formulka, že pokiaľ Holanďania štátnu pomoc nedostanú, PSK pozemky kúpiť nemôže. "Tieto zmluvy skončia v decembri tohto roku," poznamenal. Lancoš dodal, že už teraz je jasné, že veľa ľudí svoje pozemky za takú cenu nikomu nepredá: "Veď za meter štvorcový si nekúpia ani pivo." Netajil, že ľudia sa po troch rokoch čakania pozerajú na projekt a aj na ceny za vlastné pozemky triezvejšou optikou: "Podľa mňa je to už pasé."

kor

Starosta Ptičieho Marián Čorný ukazuje, že hoci mala obec územný plán platný do roku 2013, kvôli projektu ho museli dopĺňať. Netají, že ľudia z okolia medzitým však tiež zmenili názor na projekt.
Foto: Anna Kornajová