V dedine rastú nové štvrte a úmerne s tým sa sem chystajú prísť žiť aj noví obyvatelia.
LACKOVCE. V roku 1999 sa obec odtrhla od Humenného a znova osamostatnila. O rok nato Lackovčania rozhodli o svojej samospráve. Od roku 2001 jej šéfuje žena - Ľuboslava Hofericová (nezávislá).
Siahli si na dno...
"Keď som nastúpila do funkcie, bola tu len minimálna výstavba, mladí odchádzali bývať do bytoviek v Humennom," hovorí starostka.
Spomína na prvé dva roky, keď mali na obecnom účte minimum. "Delimitáciou nám Humenné vrátilo majetky a pozemky."
Priznáva, že vďaka šikovným a húževnatým poslancom a aj aktívnym Lackovčanom, ktorí sa dokázali zmobilizovať v rozhodujúcich okamihoch, sa im podarilo odraziť od úplného dna.
Ľudia si spoločne vyhrnuli rukávy
"Prvé, čo sme začali stavať, bol dom smútku, ktorý nás vyšiel na vtedajších viac ako 1,7 milióna korún. Obyvatelia ho stavali svojpomocne," hovorí a dodáva, že druhým krokom bol súhlas poslancov, aby obec vstúpila do Združenia kanalizačného zberača.
Od roku 2008 je až 106 domov v obci napojených na obecnú kanalizáciu, ďalších deväť príde na rad v druhej etape.
Hofericová zdôrazňuje, že pýchou dediny je od roku 2006 budova, v ktorej sídli obecný úrad, materská škola a aj kultúrny dom.
"Na obecný úrad aj dom kultúry sme dostali sedemmiliónovú dotáciu, do škôlky sme investovali vtedajších 3 a pol milióna korún zo svojich. Rozšírili sme aj futbalové ihrisko pri Ciroche," vymenúva.
Nálepku Zapadákov navždy odhodili
"Približne pred tými štyrmi rokmi začali ľudia prejavovať záujem o bývanie v Lackovciach. Pýtali sa najprv, či tu niekto nepredáva dom, neskôr sa začali vypytovať na pozemky na predaj," spomína.
Paralelne vtedy si poslanci uvedomili, že s okolo päťsto obyvateľmi neurobia žiadnu dieru do sveta.
"Obec dostávala kvôli tomu málo peňazí z podielových daní, nemohli sme žiadať o dotácie na väčšie projekty, lebo boli limitované počtom obyvateľov vysoko nad to, koľko žilo u nás," vyratúva prekážky.
Poslanci však vzali rozum do hrsti a podľa Hofericovej sa dokázali nadchnúť pre správnu vec, ktorá pomohla celej dedine: "Rozhodli sa, že odpredáme obecné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu v lokalite Kordošková s tým, že obec zabezpečí všetky inžinierske siete," vraví a dodáva, že z predošlého prenájmu na poľnohospodárske účely nemali skoro žiaden zisk.
Obecné pozemky šli na dračku!
Kvôli dobrej dostupnosti k mestu, ale zároveň aj nefalšovanej vidieckej a hlavne romantickej atmosfére medzi Laborcom a Cirochou nemali o žiadosti núdzu.
Dokonca ich bolo toľko, že si mohli dovoliť klásť podmienky. "Poslanci rozhodli, že ten, komu pozemok predáme, si musí do roka vybaviť stavebné povolenie a do piatich rokov od kúpy musí začať stavať. V opačnom prípade bude musieť obci svoj pozemok vrátiť," vraví starostka.
Podotýka, že prednostné právo odkúpenia a ešte predtým výberu pozemku dostali Lackovčania. "Pozemky rozchytali ľudia z Humenného, ale aj iných zemplínskych miest," dodáva.
Vysvetľuje, že peniaze z predaja pozemkov obec investovala do kompletných inžinierskych sietí novej lokality, v ktorej by malo na nových uliciach vyrásť až 45 nových domov!
Čo na nich bude zaujímavé, je, že kvôli štrkovému podložiu nebudú podpivničené. Ďalšou novinkou by mala byť v blízkej budúcnosti ochranná hrádza pri Laborci, ktorú Lackovčania plánujú využiť na rekreačné účely.
Prebudili aj súkromných investorov
Kuriózne je, že kým na ľavej strane cesty do Lackoviec sa do stavebného boomu pustila obec, na pravej, v lokalite Na table, sa do výstavby nových rodinných domov pustili súkromní majitelia pozemkov.
Navyše, v obci vyrástla aj nová rekreačná zóna, a hoci nepatrí obci, ale súkromnému majiteľovi, pritiahla cez leto do Lackoviec stovky návštevníkov.
V obci pribudnú obyvatelia
Čo je však najdôležitejšie, je to, že Lackovčania si svojím nápadom poistili budúcich obyvateľov. "Teraz máme 580 obyvateľov, predpokladám, že po dokončení výstavby rodinných domov sa k trvalému bydlisku v obci prihlási viac ako 245 obyvateľov," zhŕňa Hofericová.
Zdôrazňuje, že s takýmto číslom už pre nich bude dosiahnuteľných omnoho viac projektov.
Ani ich neobchádzajú prekážky
"Z eurofondov teraz budujeme cesty a chodníky. Celá investícia sa pohybuje vo výške 214-tisíc eur, ktoré sme získali z programu na rozvoj vidieka," vraví starostka.
Čerešničkou na torte je nové multifunkčné ihrisko.
Pripúšťa, že Lackovčania nemajú patent na zázraky a rovnako ako každú dedinu, tlačí aj ich pomyselný otlak na nohe. "Od roku 2001 sa nám nedarí majetkovo-právne vyrovnanie pozemkov pod cestou vedúcou k staršej lokalite s rodinnými domami. Nevysporiadané vlastnícke vzťahy nás trápia, lebo obec nemôže získať peniaze a ani nemôže investovať do inžinierskych sietí v tejto lokalite."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín