HUMENNÉ. Podstatnou udalosťou na prelome kalendárneho roku bol nástup Miroslava Mattu do civilného zamestanania k hraničnej a cudzineckej polícii. Keďže nahrávačská jednotka chemesákov už nemôže byť stopercentne k dispozícii, rozhodol sa klub riešiť situáciu angažovaním nahrávača s istými skúsenosťami, lebo pre mladú dvojicu Huňady - Biľ je rozbehnutá sezóna na štyroch frontoch (Challenge cup, MEVZA, finále Slovenského pohára a extraliga) stále ešte priveľkým sústom. Možností sa vynáralo viac. Padli tri mená, z ktorých sa napokon s humenským volejbalom spojil Juraj Tomášik. Bratislavčan, ktorý pred siedmimi rokmi ako junior hájil práve farby chemesákov.

Majstri beachvolleybalu

Aj keď od prvých skúseností a zážitkov po príchode do Humenného už ubehlo dosť času, Juraj Tomášik si na prvú anabázu v drese chemesákov pamätá. Neprišiel vtedy na východ republiky sám, dvojičku dopĺňal Martin Nemec, univerzál, dnes ťahúň slovenskej reprezentácie.

"Došli sme dvaja, stále je to pre športovca lepšie, ak nedôjde do nového prostredia sám. Zaujímavosťou bolo, že sme si práve s Martinom Nemcom odskočili na finálový turnaj beachvolleybalu a ako vtedajší hráči Humenného sme sa stali majstrami Slovenska. Nemali sme však účinkovať iba v kádri seniorov, ale keďže nám to stále vek dovoľoval, mohli sme pomôcť juniorom v boji o titul, pričom finálový turnaj organizovalo práve Humenné. Napokon sa však veci udiali ináč. Došlo ku kolízii turnaja a zápasu mužov v extralige, ja som síce ostal, no Martin Nemec cestoval s mužmi. Aj keď sa všetko chystalo na oslavu titulu, skončili sme neslávne na 3. alebo 4. mieste. Muži napokon skončili na konečnom 5. mieste," zaspomínal si na humenské časy bratislavský rodák.

Považie prvýkrát = bronz

Po roku sa pobral bližšie k domovu. Nie však k Dunaju, ale k Váhu. Po prvýkrát do Nového Mesta nad Váhom. "Vtedy sme skončili v extralige na 3. mieste. V kádri som bol napokon ako druhý nahrávač, pretože Mišo Ferenec mal pri príchode podmienku, že v pozícii nahrávačskej jednotky bude on a káder sa výrazne posilní. Takže tam prišli Barbierik, Gábor, bol tam Minárik. Keď už sa ako chirurg ešte venoval volejbalu, chcel hrať a niečo uhrať. Bol z toho bronz, ja som bol v tej sezóne na palubovke pomenej," vrátil sa 26-ročný volejbalista k zisku svojej prvej medaily.

Legionárčiť začal v Ennse

Prvýkrát prekročil volejbalovo slovenské hranice s rakúskym zámerom. Jeho kroky smerovali do Rakúska, presnejšie do provincie Horné Rakúsko, kde sídli aj klub Enns.

"Zo Slovákov tam vtedy pôsobil Martin Novotný na bloku, ktorý sa prišiel ukázať ako nahrávajúci smečiar. Sezónu predtým tam pôsobili Daniel Končál a Patrik Pistovič. V klube som mal svoje miesto ako prvý nahrávač, odohral som celú sezónu. Mal som trochu iné predstavy, očakával som istú úroveň profesionality, no my sme trénovali maximálne trikrát v týždni. Čakala nás baráž o záchranu v najvyššej súťaži, v ktorej nám výrazne pomohol Robo Chochoľák, ktorý prišiel do Ennsu v druhej časti sezóny a pravidelne robil 25 bodov. Takže moja premiéra v pozícii legionára bola taká nemastná - neslaná," mienil Juraj Tomášik.

Považie druhýkrát = titul

Po sezóne opäť zamieril na Považie, tentoraz dal pred zahraničím prednosť Slovensku. Dôvody?

"Bol to tréner Kalný. Aj keď som mal ponuku z Nemecka, nehľadel som na peniaze, ale chcel som sa volejbalovo ešte viac zdokonaliť, takže to rozhodlo. Bola to taká špecifická sezóna, rezonovali finančné problémy, no získali sme titul. Ako hlavnú cestu k úspechu som videl skvelú partiu. Možno sme nemali až taký kvalitný káder ako VKP, ale sila kolektívu bola jednoznačne na našej strane a séria finále vyznela rovnako hladko pre nás 4:1," konštatoval nahrávač, ktorý sa po štyroch rokoch stretol opäť s Petrom Beňom, ktorý na Považie prišiel začiatkom sezóny práve z Humenného.

Z Rakúska do Fínska

Volejbalová cesta J. Tomášika nabrala podobný smer. Z Považia opäť putoval do Rakúska. Tentoraz sa stala jeho domovom dedinka Arbesbach (asi 2 000 obyvateľov), ktorá je súčasťou Dolného Rakúska, spolkovej krajiny, ktorá územím obklopuje hlavné mesto Viedeň. Dlho sa tam však neohrial, aj keď sa opäť dala dokopy partia Slovákov (Filo, Pistovič, Schottert), ale práve naopak.

"V základnej časti sme sa držali hore, potom prišli celky z MEVZY, do play-off sme teda vstupovali ako štvrtí a po prehre s Hartbergom sme napokon museli hrať až o 7. priečku so Sokolom Viedeň." Zvykať si musel na chladnejšiu klímu. "Spočiatku som mal možnosť ísť do Unterhachingu v Nemecku ako 'dvojka' nahrávač. Pôsobil tam Stoewald, v súčasnosti už nahrávač nemeckej reprezentácie. Odhadoval som, že veľa príležitostí asi mať nebudem, a tak som si vybral Fínsko - druholigový tím Kokkola, ktorý mal ambície postúpiť medzi tamojšiu elitu. Štvrté miesto však bolo napokon málo, lebo o postup bojovali prvé dva celky. Domov som sa vrátil už vo februári, čo bola pre mňa vôbec najkratšia sezóna," podotkol bývalý slovenský mládežnícky reprezentant.

Rýchly návrat domov

V krajine tisícich jazier napokon ešte ostal. Vybral si však klub najvyššej tamojšej SM-ligy - Isku Veikot Valkeakoski. Tridsaťstupňové mrazy na pobreží Botnického zálivu vymenil za 21-tisícové mesto vo fínskom vnútrozemí, 35 km južne od Tampere, 150 km severne od metropoly Helsinki, kde pre zmenu viac pršalo. "Predbežne som sa v klube dohodol na trojročnej zmluve, mal som v úmysle tam aj študovať, lenže situácia sa vyvinula ináč. Nečakane vyskočili finančné problémy a ja som sa napokon vrátil späť na Slovensko," poznamenal.

Všade ináč...

Za relatívne krátky čas tak Juraj Tomášik pochodil viacero klubov. V Novom Meste nad Váhom žal úspechy, vyskúšal si rakúsky Enns i Arbesbach, ako aj fínske angažmány, ktoré sa končili podstatne skôr ako plánoval.

"Každý tím mi dal niečo nové, získal som určitú skúsenosť. Po zisku titulu v Novom Meste mi 'Bárbi' (Barbierik - pozn. red.) povedal: Nezabudni, aký kolektív si zažil v Novom Meste. Taký už nikdy mať nebudeš! Dá sa povedať, že mal pravdu, no až doteraz, kým som neprišiel do Humenného. Ostali tu niektorí hráči ešte z čias mojej juniorky, vtedy ešte 14-ročný Miro Jakubov prišiel k mužom, Peter Kašper s volejbalom začínal.. Hrávali so mnou Kríž i Miro Matta, s novými som sa rýchlo zoznámil. Som tu iba niečo vyše týždňa, no hneď som zaregistroval, že partia je skvelá. Cieľom je zisk titulu, vyhrať pohár, čo si myslím, že sú reálne zámery," konštatoval J. Tomášik.

Nečakane Humenné

Situácia okolo nahrávača Mattu bola nečakaná, klub hľadal riešenia, do hry sa dostal J. Tomášik, pre ktorého bola alternatíva Humenného v prvom momente "nerozumná"... "Dostala sa mi od trénera Palguta informácia, že by som mohol odísť do Humenného, ale v prvom momente som nevedel prečo, lebo tam hrá predsa Miro Matta... A tak som si to práve u Mira overil, aj keď prešlo sedem rokov, má stále chvalabohu to isté číslo, čo mi on aj potvrdil. Pri teste ma tréner Vlkolinský oboznámil s podmienkami, už som viackrát povedal, že alternatívou pre mňa ostať hrať volejbal na Slovensku boli iba dva kluby: VK Chemes Humenné a VKP Bratislava. Som tu a verím, že družstvu pomôžem naplniť vytýčené ciele, najbližšie už túto sobotu vo finále Slovenského pohára proti VKP," dodal nový humenský nahrávač.

Autor: J. Čúrny

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín