rokov. Po čase s nostalgiou spomínajú na lesk humenskej nemocnice a schuti sa zabávajú na príhodách, ktoré im priniesol život lekára.
HUMENNÉ. Na sklonku minulého roku primátor Vladimír Kostilník (nez.) prijal na mestskom úrade štvoricu lekárov, ktorí v Humennom odpracovali štyridsať rokov. Ich rukami prešli nielen Humenčania, ale aj pacienti z celého regiónu. Pamätnú plaketu prevzali a do pamätnej knihy mesta sa podpísali Vladimír Kužmík, Michal Džopko, Tomáš Kyca a Peter Prokipčák. Štvorica spolužiakov, neskôr kolegov a dlhoročných priateľov sa počas neformálneho stretnutia rozhovorila o svojich začiatkoch v Humennom, kam prišli v lete roku 1969.
Vybrali sa každý svojou cestou
Niektorí videli mesto prvýkrát v deň, keď podpisovali pracovnú zmluvu. Doktor Džopko pochádza od Stropkova, doktor Kužmík zo Sečoviec a lekári Kyca a Prokipčák sú Košičanmi. Nemocnica v Humennom mala v tom čase cveng najvyššej kvality, lebo ako hovoria, pôsobili tu špičkoví primári ako Leňo, Vrána či Némethyová. Ich mená boli v československom zdravotníctve pojmom. Ako všeobecných lekárov ich tu čakala povinná trojročná prax, po ktorej si vybrali svoju budúcu špecializáciu. Doktor Kužmík sa stal obvodným všeobecným lekárom. Doktor Džopko, hoci sa snažil stať chirurgom, prijal návrh primára Leňa a a špecializoval sa na anesteziológa. Krátko nato sa, ako 31-ročný, stal najmladším primárom v Československu. Doktor Kyca sa venoval stomatológii a doktor Prokipčák bol detským lekárom, alergológom.
V spomienkach majú nemocnicu v čase jej slávy
Štvorica pánov v najlepších rokoch sa teraz zabáva na svojich "veľkých očiach", ktoré mali pri nástupe do nemocnice. Zo sľubovaného perfektného ubytovania sa totiž zakrátko po ich príchode vykľula nemocničná izba na internom oddelení. So štyrmi posteľami, pod ktorými mali kufre a so spoločnou toaletou s pacientmi a sestričkami. Spomínajú aj na vzhľad nemocnice, ktorá bola "výkladnou skriňou" československého zdravotníctva. Na nádvorí s fontánou a záplavou kvetov v areáli. Pridávajú aj spomienku na tradičné prvomájové oslavy, keď sa povinne natieral plot a hlavná brána. Zhodujú sa, že približne do roku 1977 bola v nemocnici voľnejšia a družná atmosféra. Lekári mali pravidelné semináre, kde sa nikto nehanbil na niečo sa opýtať, či vzájomne si poradiť. Na súčasný stav reformovaného zdravotníctva hľadia s nadhľadom a komentáre si nechávajú pre seba.
Ako lekár vylepšoval aj zemepisné znalosti
Slzy do očí sa im po rokoch nehrnú od nostalgie, ale od smiechu nad príhodami, ktoré zažili. Tak napríklad taký doktor Džopko priznal, že po svojom nástupe do Humenného prejavil svoju "zemepisnú zdatnosť". Tri mesiace pôsobil na obvode v Koškovciach a stalo sa, že v jeden deň potreboval vypísať "péenku" pacientovi. Po tom, čo mu uviedol, že jeho trvalým bydliskom je Podhoroď, dostal Džopka do úzkych. "Volal mi - prosím ťa pekne, ako sa píše péenka do zahraničia?" pobavene žaluje doktor Kyca. Doktor Džopko so smiechom dopĺňa, že mal šťastie, že mu v ten deň nezdvihol telefón jeho nadriadený, ktorého sa chcel na péenku do zahraničia opýtať. Po tom, čo mu sestrička vysvetlila, že Podhoroď je obec na východe Slovenska, si musel s počudovaním poopraviť svoju mienku o jej polohe na Ukrajine...
Na svätenú vodu prišli, až keď si naliali
Doktor Kyca zabáva svojich kolegov aj príhodou o tom, ako pred rokmi dostal od istých pacientov z dediny nejakú fľašku. Vzal ju zo sebou na Laborec, kam sa chodievali cez pole za Sídliskom III kúpať. Starostlivo ju chladil v rieke, ale po ceste domov zistil, že ju tam zabudol. Neváhal merať cestu späť, aby domácu slivovičku niekto neukradol. "Porozlieval som slivovicu a namiesto nej tam bola svätená voda," smeje sa aj po rokoch nad darom od vďačných pacientov, ktorým chcel počastovať priateľov pri rieke.
Na strane slabých
Primátor Kostilník pôsobenie svojich bývalých kolegov v nemocnici a ich dlhoročnú prax v prospech zdravia obyvateľov mesta zhrnul slovami: "Postavili ste sa na stranu slabších. Lebo tí, čo sú silní, nepotrebujú ani lekárov, ani nikoho. Lebo sú zdraví. Tí, čo sú chorí, by si bez vašej pomoci nevedeli dať rady."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
