KAMENICA NAD CIROCHOU. Pri novoročnej potulke prírodou v okolí rieky Cirocha objavili skoro umelecké dielka bobrov vodných kamaráti Martin Pavlisko a Lukáš Vataha.
Plachí tesárski majstri
V katastri obce Kamenica nad Cirochou bol v posledných rokoch na viacerých miestach zaznamenaný výskyt najväčšieho hlodavca v Európe, o ktorom sme sa mohli dočítať iba v časopisoch a atlasoch. Vzhľadom na to, že ide o veľmi plaché zviera, uvidieť ho sa nepodarí každému, ale jeho "tesárske" umenie je na stromoch viditeľné. Príroda pod Vihorlatom je pekná v každom ročnom období. Keď sa k nej budeme správať ako slušná návšteva, ukáže nám celú svoju krásu. Táto bobria vizitka dokazuje, že sa oplatí vyjsť na prechádzku nielen do lesov pod Vihorlatom, ale aj k toku Cirochy.
Nadpis clanku
Čo vieme o bobroch?
Bobor vodný (Castor fiber) bol v strednej Európe, a teda i na Slovensku, v polovici 19. storočí vyhubený. Lovili ho pre kožušinu a hodnotný tuk. Podľa zachovaných údajov zahynul v Čechách posledný bobor v roku 1852. V Bratislave zaznamenali stopy bobrov ešte v roku 1900. Odvtedy sa evidoval u nás ako vyhynutý druh. Bobry sa na Slovensko vrátili vďaka tomu, že v 70. rokoch ich Rakúsko znovu vysadilo do prírody. Prvé pozorovanie na Slovensku bolo zaznamenané v Záhorskej nížine v roku 1977. Na východné Slovensko sa dostali migráciou z Poľska. Bobor žije v jazerách, rybníkoch a väčších tečúcich vodách. Na brehu si robí obydlie, ale východ z neho ústi vždy do vody. Taktiež si robia brlohy - "hrady" z navrstvených konárov, dreva a hliny. V dospelosti dosahujú dĺžku jeden meter a váhu 30 kg. Chvost majú dlhý zhruba 30 cm a široký 12-15 cm. Slúži im pri plávaní ako kormidlo. Pri vyrušení pred potopením buchnú chvostom po hladine, čím upozornia aj ostatných jedincov v okolí na blížiace sa nebezpečenstvo. Na zadných nohách majú plávacie blany. Nosné a ušné otvory sú uzatvárateľné. Hustá kožušina je dobre namastená proti prenikaniu vody ku koži. Na mastenie kožušiny slúži sekrét žľazy v oblasti análneho otvoru. Pod vodou môže ostať 12-15 minút. Hryzáky pracujú pod tlakom 80 kp. Tie im neustále dorastajú. Živia sa výlučne rastlinnou potravou. V lete je to bylinná strava a v zime kôra mäkkých drevín. Aktívne sú večer a v noci aj počas zimy. Párenie prebieha v zime. Majú zvyčajne dve až tri mláďatá. Žijú v kolóniách a bobrie páry sú spolu po celý život.
Autor: Peter Polačko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
