Najbližšie sa totiž vyskytuje len v Národnom parku Poloniny v okrese Snina.
KAMIENKA/KAMENICA NAD CIROCHOU. Koncom októbra sa začalo v Kamienke pošuškávať, že v blízkosti obce, v lesoch Vihorlatských vrchoch, sa pohybuje medveď.
Videli len stopy, medveďa nie
Miestni obyvatelia v rozhovore priznali, že tradujú veľa príbehov o stretnutiach s jeleňou zverov, diviačou či vlkmi: "Ale s medveďom sa doposiaľ nestretol nikto." Lenže viacerí lesní robotníci sa v rozhovore pre Korzár zhodli, že za posledných desať rokov sa so stopami po medveďoch stretávajú pri svojej práci čoraz častejšie. Potvrdili to aj lesníci Vojenských lesov a majetkov z Kamenice nad Cirochou, ktorí tieto lesy obhospodarujú.
Kamienčanka videla medveďa pri obore
Obyvateľka Kamienky, pani J. B., má však za sebou nezvyčajný zážitok. "Koncom októbra, asi 200 metrov od lesnej správy VLM v Kamienke som medveďa videla," uviedla. Príhodu opísala: "Asi okolo tretej popoludní som sa vybrala k obore. Bývam blízko, a tak sa tam chodievam pozrieť na zver. V tomto čase sa tam často zdržiava pri plote. Pozbierala som zo zeme opadané ovocie a toto poprehadzovala za plot, aby si ho tam zver mohla nájsť. Postupne som išla cestou smerom k čistiarni vody. Asi dvesto metrov predo mnou niečo vyšlo na cestu. V prvom momente ma napadlo, že z lúky oproti obory vyšiel diviak. Na diviaka bol však príliš veľký. Keď som sa tým smerom pozrela lepšie, uvidela som medveďa."
Odfotili stopu, macko šiel k hore Javorník
Nečakané stretnutie si pamätá do detailu: "Pomaly kráčal smerom ku mne. Ja som začala spätkovať. Medveď kráčal dole cestou a zastavil sa až pri bráne obory. Tú oňuchával. Potom sa postavil na zadné a oprel sa o ňu. Bol asi vo výške dospelého chlapa. Keď sa mu bránu nepodarilo otvoriť, otočil sa a prešiel na druhú stranu cesty, kde sa stratil v kroví. Smeroval k rieke na horu Javorník." Pani sa ponáhľala, aby to povedala manželovi. Ten sa na miesto na motocykli vrátil a podarilo sa mu ešte mobilom nafotiť mokré stopy po labách na asfalte. "Či som sa bála? Jasné! Ale pocit strachu zmiešaný s krásnym zážitkom mi nedovolil utekať," priznala.
Vo Vihorlatských vrchoch sa cíti asi dobre
"Medveď hnedý bol pozorovaný vo Vihorlatskom pohorí len sporadicky a nikdy sa nemohlo tvrdiť, že je stálym obyvateľom lesa," uviedol Štefan Duda, vedúci lesnej správy VLM, o. z., Kamenica nad Cirochou. "Jednotlivé názvy častí pohoria však nasvedčujú tomu, že to tak nebolo v minulosti," upozornil. Zdôraznil: "Za posledných zhruba desať rokov však došlo k zmene. Stopy po medveďovi sa objavujú každoročne. Najväčší výskyt stôp zaregistrovali na južných svahoch Vihorlatu." Pripustil: "V období posledných troch rokoch sme mali medveďom strhnuté dve jelenice a jedného diviaka, čo obhliadkou potvrdil aj veterinárny lekár." Dodal, že strhnutie zvery medveďom je jedinečné: "Strhnuté zviera sčasti zvlečie z kože a zožerie mäso a kosti. Mäkké časti zvieraťa, ako pľúca a vnútornosti ponecháva. Časť úlovku, ktorú nedoje, sa snaží odtiahnuť a pozakrývať kameňmi a konármi."
Zájde aj na južný svah Vihorlatu, človeka neohrozil
Duda spomenul, že v odborných kruhoch sa o výskyte medveďa vo Vihorlatskom pohorí hovorí ako o sporadickom. Jeho najčastejší výskyt bol nad obcou Jovsa v okrese Michalovce, teda na opačnej strane, ako je Kamienka. "Asi 250 kg medveď tu chodil na kukuricu, ktorá bola vysiata v blízkosti lesnej správy VLM. Pracovníkmi VLM bol zaznamenaný zvýšený výskyt stôp a trusu v tejto oblasti. V menšom množstve bol zaznamenaný pohyb medveďa v časti Valaškovce, ako aj v lesoch nad obcou Kamienka," povedal. "Doposiaľ sa však ešte nestalo, aby medveď u nás napadol človeka," zdôraznil. Lesníci zhodne tvrdia, že ale aj tak je opatrnosť namieste. Zdôrazňujú: "Medveď je plaché zviera. Bojí sa o seba alebo svoje mláďatá." Podľa odborníkov si pri návšteve lesa treba uvedomiť, že medveď je tu a môžeme sa s ním stretnúť. "Na návšteve sme však my. On je tu doma," zdôraznili.
V "Medveďom raji" v Poloninách medvede ešte nespia
Miroslav Micenko, lesník Správy Národného parku (NP) Poloniny, na našu otázku, či počul o výskyte medveďa vo Vihorlatských vrchoch, reagoval: "Naše informácie o medveďovi pohybujúcom sa v blízkosti Kamenice nad Cirochou sú iba orientačného charakteru. Len z ústneho podania vieme, že sa tam vyskytuje." Na margo jeho výskytu v NP Poloniny reagoval: "Predpokladáme, že na území NP je početnosť medveďa okolo 15 - 20 jedincov. Populácia je stabilná a má mierne stúpajúcu tendenciu." Vysvetlil, že je to odborný odhad založený na priamom pozorovaní, zisťovaní pobytových znakov v teréne, ako sú stopy, trus, brlohy, či dotazníkového mapovania a zberu vzoriek trusu na rozbor DNA. Údaje získavajú monitoringom aj spoluprácou s lesníkmi z LPM Ulič a s poľovnými združeniami. "Keďže medveď má pomerne veľký domovský okrsok a tieto domovské okrsky sa prekrývajú, dochádza aj k pohybu jedincov medzi Poľskom a Slovenskom," povedal. Hlavne v jarnom a jesennom období medvede prejavujú zvýšenú aktivitu kvôli vyhľadávaniu potravy. "A z tohto dôvodu dochádza aj k najčastejším pozorovaniam, napríklad na miestach prikrmovania zveri," povedal. Dodal: "Čo sa týka zimného spánku, naše pozorovania ukazujú, že k hybernácii u medveďov v NP Poloniny ešte nedošlo." Micenko upozornil, že momentálne štartuje projekt "Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku". Vysvetlil, že sa má ešte podrobnejšie venovať danej problematike kvôli získaniu podrobnejších a vierohodnejších údajov.
Anna Kornajová
Medveď hnedý
Žije samotárskym spôsobom života na teritóriu 15 až 30 km. Aktívny je za šera alebo v noci. Cez deň väčšinou odpočíva v úkryte. Je všežravec. Konzumuje zelené časti rastlín, plody, korienky a rôzne bezstavovce. Loví aj menšie stavovce a príležitostne aj raticovú zver. Dožíva sa 30 rokov.
Dĺžka medveďa je až 2 metre a výška v kohútiku 1,3 metra. Hmotnosť sa pohybuje od 80 do 400 kilogramov. Typickým životným prostredím je oblasť zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. V jednom teritóriu sa môže vyskytnúť aj viac jedincov. Z brlohov vychádzajú v mesiacoch február až apríl v závislosti od počasia, lokality a dostatku potravy. K páreniu dochádza v mesiacoch máj až júl. Medvedica vrhne spravidla 1 - 3 mláďatá. Výnimočne aj 4 - 5 mláďat. Tieto ostávajú pri medvedici 1,5 až 2,5 roka. Do brlohov sa ukladajú v mesiacoch november až december. Zimujú na neprístupných miestach pod vývratmi stromov, v skalných puklinách či jaskyniach. Zo spánku sa môžu prebudiť. Je to síce šelma, ale nie veľmi dobrý lovec. Totiž 80 až 90 percent jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Je celoročne chránený a jeho odlov sa povoľuje len na základe výnimky. Je prísne kontrolovaný, pričom sa odloví asi len 10 percent populácie. Na Slovensku sa podľa posledných informácií vyskytuje okolo tisíc jedincov.
pol
Čo robiť, ak stretnete v lese medveďa?
Útoky medveďa sú väčšinou varovné a chce človeka iba odohnať. Z druhej strany sa dá však povedať, že je to jediná šelma na Slovensku, ktorá môže človeka priamo ohroziť. Pri stretnutí s medveďom sa neodporúča k nemu približovať, hoci vyzerá mierumilovne. Neodporúča sa aktívna obrana. Po prípadnom zvalení treba ostať bez pohybu. Aj po jeho odchode je dobré ostať ležať niekoľko minút a vyčkať, kým neodíde.
pol
Autor: Peter Polačko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
