Futbalovo-tanečné ÁNO

On od malička ľudový tanec veľmi "nemusí", ona má futbal "v láske" asi tak, ako väčšina žien. Napriek tomu sa našli a vybrali sa spoločnou cestou životom.

HUMENNÉ. Sobota 19. septembra 2009 bola pre mnohých ako každá iná. Čas na rôznu formu relaxu, doma pred televízorom alebo pracovne v záhrade. Niekto sa možno vybral skoro ráno na huby a potom sa z nich tešil, isto však boli aj takí, ktorým pracovné povinnosti myslieť pozitívne na deň voľna dôvod nedávali... Pre Róberta Chalupku a Mgr. Martinu Zburovú sa však v dátume s troma deviatkami začínal deň D.

Športové svadby

Šťastné okamihy sobáša prežíval futbalista Róbert Chalupka i tanečnica ľudového súboru Martina Zburová v gréckokatolíckom chráme v Humennom. Nebola to však v sobotu jediná svadba s podtitulom športová. Do stavu manželského vstúpili v ten deň aj Vladimír Vasilenko, futbalový brankár, či Pavel Mrázek, známy športovej verejnosti ako hokejista.

Viac tanečníc

Svadobná hostina sa konala v reštaurácii Teatro. O zábavu sa starala hudobná skupina, parket bol stále plný. Bola Martina spokojná s tanečnými kreáciami svojho manžela? "Zvládol to veľmi dobre, povedala by som až nad moje očakávanie. Za tie roky sa už naučil základné kroky, takže moja 'tvrdá' práca nevyšla nazmar. Všetko bolo tak, ako má byť," konštatovala so sebou patrične spokojná učiteľka základnej školy prvého stupňa, ktorá má pod tanečným dohľadom aj krúžok malých školákov. V radoch svadobných hostí prevažovali mladšie ročníky. Koho bolo na svadbe viac - futbalistov alebo tanečníc? "Keďže chlapci mali v sobotu akurát zápas, viac bolo tanečníc. Potešil som sa však, že došli Feďa Kurinčák, Peter Murinčák, neskôr z košickej Lokomotívy Rado Tokoly a Dávid Lipnický."

Aj futbalový "redový"

Keďže sa svadba končila až o pol siedmej ráno, jej účastníci museli byť spokojní. Bola tradičná i neobyčajná. "Pred redovým tancom som mala čepčenie, prišli dievčatá zo súboru, zaspievali, pripravili ma. Na záver redového vtrhol na parket môj manžel vo futbalovom drese, čo bolo pre mňa prekvapenie, lebo ja som mu pripravila ľudový kroj. Keď som ho uvidela, hneď na 'obliala horúčka'. V rámci spoločného tanca si potom dres vyzliekol, mal pod ním ľudovú košeľu, napokon to dopadlo dobre, každému sa to páčilo," spomenula zaujímavú časť svadby Martina. Jej manžel tak netradične využil dres, ktorý získal ako člen Jedenástky III. ligy. Obuv však mal spoločenskú, kopačky chýbali... "Ja mám futbal, manželka tanec. Prezentovali sme to aj na svadbe, aby to všetci videli," dodal Robo.

Našli sa vo vlaku

Všeobecne sa hovorí, že futbalisti sú fešáci a tanečnice pekné baby. Ako ste sa teda spoznali? "Našli sme sa vo vlaku. Ja som vtedy absolvoval základnú vojenskú službu a Martina študovala strednú pedagogickú školu v Prešove, kde aj tancovala v súbore," konštatoval Robo, pričom jeho polovička ešte osemročnú známosť konkretizovala. "Najskôr sme boli iba kamaráti, až neskôr sa z toho vykľulo niečo viac."

Tradícia v rodine

V oboch prípadoch možno hovoriť o rodinných tradíciách. Otec Roba Chalupku je futbalový funkcionár v TJ Jasenov, mladší bratia sú taktiež športovo založení, jeden ostal verný futbalu, druhý sa upísal volejbalu. Martinin otec je veľmi zručný harmonikár, takže hudobné korene pochádzajú práve odtiaľ. Obe jeho dcéry sa venovali spevu, jedna aj ľudovému tancu. Rozmýšľali už mladomanželia, či by prípadné potomstvo viedli k svojim koníčkom? "Už sme sa aj na tú tému trochu rozprávali. Chlapec - futbalista, dievča - tanečnica," dodal so smiechom Róbert, pričom jeho polovička ešte pripomenula: "Niekedy však z neho vyjde, že aj dievča bude futbalistka."

Manželský kvíz

Futbalista, ktorý vyrastal na zelenom trávniku v Jasenove, v ostatných sezónach bol kapitánom Lok. Košice. Tanečnica ľudového súboru Šarišan v Prešove, kde strávila celých sedem rokov. Dnes už manželia. Čo však vedia aj o záľubách svojej drahej "polovičky"? Zisťovali sme v manželskom minikvíze.

Aký máte vzťah k aktivitám svojho partnera?

Róbert: Priznám sa, že k ľudovému tancu mám dosť ďaleko, ináč povedané, od malička ho veľmi "nemusím". Neviem si ani predstaviť, že by som mohol v nejakom tanečnom súbore účinkovať. Vzťah sa však postupne upravil, za posledných osem rokov, čo sa poznáme s Martinou, som si ho v istých chvíľach aj obľúbil. Najmä, keď som videl v akcii na pódiu dnes už svoju manželku.

Martina: Ja a futbal... Nemám k nemu veľmi blízko, čím sa asi zaradím k väčšine žien. Naše spoločne strávené chvíle ma však častejšie priviedli aj na štadión, takže som postupne spoznala, ako vyzerá brána, koľko hráčov po trávniku behá, pravidlá sú mi však známe iba málo. Futbal som naposledy hrala ešte v časoch základnej školy, pričom aj počas vysokoškolského štúdia som mala povinný predmet ženský futbal. Ako nám to išlo? Bežali sme všetky za loptou (smiech).

Čo je to karička? (Očakávali sme bleskovú odpoveď typu mliečneho produktu, ale...)

Róbert: Je to tanec v kruhu, rýchlo točiaci sa s viacerými tanečnicami.

Čo znamená vo futbale pojem pokutový kop? (A tu už začalo byť trochu horúco...)

Martina: Neviem... Keď sa stane faul pred bránou v tom ohraničenom území. Šesťdesiatka? Šetnástka? Neviem. (smiech)

Aký ľudový súbor okrem Šarišanu na Slovensku poznáte?

Róbert: (trochu rozmýšľania) Myslím, že má názov Zemplínčan, viem, že ešte máme SĽUK a najznámejší sa volá... Lúčnica. (odpoveď pošepla manželka).

Viete povedať zopár futbalových klubov?

Martina: Tatran Prešov, HFC Humenné... Zo sveta Juventus Turín, AS Rím, Ronaldo (k futbalovým klubom sa zamiešal aj fešáčik z Realu Madrid, takže predsa niečo zaujímavé na tom futbale bude. No, no...)

Ak by ste si mali vybrať svadobný dar medzi vstupenkou na stretnutie Ligy majstrov alebo zažiť vystúpenie súboru Lord of the Dance, čo by to bolo?

Róbert: Nie je o čom rozmýšľať. Určite futbal. (smiech)

Martina: Ja tanec, no keďže sú dôležité kompromisy, verím, že by sme sa nejako dohodli.

Jeden o druhom...

Róbert: Na svojej manželke si vážim najmä vytrvalosť, trpezlivosť, ktorú so mnou aj cez futbalové povinnosti zdieľa. Niekedy sme sa nevideli aj viac ako týždeň, tréningy sa striedali so zápasmi. Každú chvíľku, ktorú sme mali pre seba, sme využívali naplno.

Martina: Cieľavedomý, ohľaduplný...