atie, z ktorej sa len ťažko zotavujem.
V ranej mladosti ma takéto blbosti vôbec netrápili. Hravo som sa nad nimi povznášal. Ale po rokoch ma táto trochu neobvyklá obdarenosť začala trápiť. No, posúďte niektoré moje "zážitky".
V istej televíznej lotérii sa mi nedávno podarilo vyhrať drahé osobné auto. Ako človek z chudobnej rodiny som sa potešil. Pre vážnu chorobu však preň musel vycestovať najmladší syn. Ten si pri spiatočnej ceste myslel, že je na pretekoch Formuly 1. Tak tlačil na plynový pedál, že v ostrej zákrute vyletel do poľa. Okrem zničeného autiaka si riadne dokmásal aj telesnú schránku, ktorú mu potom v špitáli dávali dokopy skoro tri mesiace. Tak neslávne sa skončila moja radosť z poriadnej výhry.
Pravdupovediac, mám veľmi rád ruské ľudové piesne a tance. No nenaštve vás, keď vycálujete veľké peniaze za lístky na vystúpenie populárnej Kalinky a cestou sa vám pokazí auto? A to tak vážne, že ho musíte odťahovou službou dopraviť do vzdialeného autoservisu? Než okolo neho zvládnete všetky ceremónie, je už dávno po vytúženom koncerte. Za štyri vstupenky vám však už peniaze nik nevráti. Opäť ma tak dorazil ďalší nepríjemný a tradičný smoliarsky deň.
Alebo ďalší prípad. Keď sa mi podarilo v záhradkárskej osade kúpiť pozemok, hneď bol mojou "fajtou" zveľadený a obohatený o rodivé stromčeky. Lenže nedostal som sa k dobrým susedom. Tí skôr okoštovali a obrali moju úrodu ako ja. Keď ich usvedčili z týchto praktík, stále tvrdili, že sú to číre výmysly. Manželka zúrila, že som opäť naletel. A tak ma napadol spásonosný krok, že tento kus zeme predám a potrebné vitamíny si budeme kupovať na trhu alebo v obchodných domoch. Dodnes však oň nik nemá záujem. A ja zaň naďalej musím platiť všetky poplatky, i keď už zarástol burinou.
Som vyučený strojný zámočník, a tak ma napadlo vydať sa na podnikateľskú dráhu. Po podaní prihlášky na príslušný úrad sme s rodinou vyhliadli aj objekt pre budúcu firmu. Už dopredu som sa tešil, ako v ňom budem prijímať zákazníkov a s personálom opravovať ich pokazený inventár. Moja pani mi zadovážila aj pracovný odev, aby "vrchný šéf" nevyzeral ako nejaký cucák. Predčasná radosť z podnikania však spľasla ako prepichnutý balón. V konkurze o budovu uspel miesto mňa najlepší kamarát, ktorému som sa predtým so všetkým zdôveril. A ja som mu tak veril...
Alebo najnovšia záležitosť. Vnuk prišiel zo školy domov a už zďaleka kričal: "Dedo, z matiky bola jednotka s hviezdičkou." Táto zvesť ma milo potešila, lebo ten galgan bol v nej stále slabý. A teraz konečne prekvapenie. Ale asi o hodinu nato ma úplne dorazil telefonát triednej učiteľky, že náš parobok rozbil pri šarvátke dve okná v triede. Zase budem musieť cálovať zo svojej peňaženky, lebo jeho otec "nikdy nemá pri sebe potrebné financie". I keď len minule som zaňho vyrovnal dlžobu za dolámané dvere na chlapčenskom WC.
Také a podobné smoliarske neresti ma trápia veľmi často, čo moja drahá polovička veľmi ťažko znáša. Sledujúc ma mi v jeden večer hovorí: "Jožo, na relax som ti kúpila dvojtýždňový pobyt v Tatrách. Pretrpel si si toho dosť, a tak potrebuješ oddych." Jej dojímavé slová ma dohnali k slzám.
Prišiel deň D a ja som vyrazil. V hotelovom prostredí bolo vynikajúco. Raz ráno ma však šokoval telefón. Volala manželka. Mám sa okamžite vrátiť domov. Nad nami prasklo vodovodné potrubie, a tak je u nás potopa. Riaditeľ ma pochopil a vrátil mi peniaze za zvyšné tri dni, ktoré mi potom nestačili ani na taxík do Popradu. Doma ma čakalo také upratovanie, ktoré si budem pamätať do konca života.
A tak sa pýtam: Neviete, kto by ma dokázal zbaviť tejto stále sa opakujúcej smoly? Za dobrú radu ochotne zaplatím. Chcem tiež žiť pokojne a nie zakaždým sa utápať v tomto smoliarskom svete.
Autor: Jozef Hrubovčák, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
