HUMENNÉ. ilan Hriňák - trénoval v kempoch, zažil v drese so slovenskou vlajkou na hrudi premiéru...

Prehra v piatom finálovom dueli chemesákov s VKP Bratislava znamenala "len" strieborné ukončenie sezóny, ktorá bola dlhá a náročná. Všetci hráči možno už podvedome mysleli na chvíle oddychu, pre Milana Hriňáka však nabrali letné mesiace úplne iný rozmer. Ešte v pozápasový večer mu oznámili, že ho očakávajú v Púchove, kde mala svoj tréningový stan rozložený slovenská volejbalová reprezentácia. "Po neúspešnom finále sme boli všetci skormútení, sklamaní, unavení. Zrazu som však na to všetko musel prestať myslieť, čo zapríčinila pozvánka do reprezentácie. Odcestoval som domov, ako sa hovorí, opral si veci a hneď sa aj presunul do Púchova. Na druhý večer po finálovom zápase som už trénoval v kempe," začal humenský smečiar odvíjať reprezentačné spomienky.

Keď si to rozmeníme na drobné, finálová séria extraligy mužov sa skončila v prvej polovici mája, späť do humenského prostredia ste sa vrátili začiatkom septembra. To sú štyri mesiace...

- Úprimne poviem, som milo prekvapený, že som v reprezentácii vydržal celé letné obdobie. Hráčske zloženie sa v kempoch menilo, niektorí pobudli iba krátko, ja som ostával, som rád, lebo tréningy, zápasy, reprezentačná atmosféra mi dali veľa.

Aké boli vaše prvé dojmy? Predsa len zažili ste premiéru až v seniorskej kategórii.

- Prvé dojmy po príchode sa miešali aj s neistotou, očakávaním. Neskrývam, že som bol spočiatku pri odchode trochu ustráchaný, nevedel som, do čoho idem, nemal som to šťastie "vyskúšať" si reprezentačnú atmosféru v mládežníckom veku. Prichádzal som k hráčom, ktorých som v ostatných sezónach dosť sledoval, od niektorých sa aj čo-to učil. Nazval by som ich takými mojimi malými idolmi, s ktorými som mal byť zrazu na palubovke. Hneď prvé momenty odkryli vynikajúcu organizáciu, prácu trénerov, správanie chalanov bolo profesionálne, na úrovni. Aj keď hráčov bolo dosť, hlavné slovo na tréningoch mal kapitán Mišo Masný. Nebolo to však vôbec povýšenecké, hráči boli medzi sebou kamaráti, na druhej strane sa vzájomne rešpektovali, uznávali.

Aj keď ste postupne spoznali všetkých členov kádra, predsa len s niektorými sa vytvoria bližšie priateľstvá. S kým ste napríklad spali v izbe?

- Spočiatku to bol nitriansky blokár Matej Hukel, tiež nováčik v seniorskej reprezentácii. Po jeho odchode som vytvoril východniarsku izbovú dvojičku s Martinom Sopkom.

Každý nováčik si určite vytvorí svoj názor aj na trénera Emanuele Zaniniho.

- Jednoznačný volejbalový vorkoholik. Každú minútu dňa mal naplánovanú, premyslenú, nič neponechal náhode, všetko kontroloval, zisťoval. Určite bolo badať v jeho správaní inú mentalitu, južanskú, ale v práci ho môžem označiť pojmom čistokrvný profesionál. Páčilo sa mi to.

Často hráči spomínajú tréningové dávky pod jeho vedením. Vraj sú časovo dlhé a nie je to "med lízať".

- Hlavný rozdiel som vnímal v časovej dĺžke, po prvýkrát som trénoval tri až tri a pol hodiny v kuse, nápor to bol najmä na koncentráciu. Po fyzickej stránke žiadna extra záťaž, môžem to porovnať s tréningmi v Humennom. Aj tréner Vlkolinský nám dokáže dať riadne zabrať.

Premiéra. Úplne prvýkrát na palubovke proti Austrálii (priateľské stretnutie), naostro proti Portugalsku (Európska liga).

- Spočiatku divný pocit nastúpiť v drese so slovenskou vlajkou na hrudi, ale potom super. Pri servise som mal aj trochu trému, určite veľkú úlohu zohrávajú skúsenosti, neskôr sa mi ušlo na palubovke viac priestoru.

A bolo to tak v Humennom, kde ste si v závere zápasu s Rakúskom zapísali na konto aj svoj prvý bod. Zdalo sa to ako nápad kapitána Masného.

- Vedel som, do čoho idem, humenský divák je super, aj keď sa mi niekedy nedarilo tak, ako som si predstavoval, prišla fáza, s ktorou som bol spokojný. Prvý bod... Na túto akciu nezabudnem. Vošiel som na palubovku po striedaní a Mišo Masný mi hneď signalizoval, že "idem z pipu" (útok spoza útočnej čiary stredom siete - pozn.). Aj to tak spravil, za čo som sa mu hneď po stretnutí osobne i prostredníctvom médií poďakoval.

Nastúpili ste v deviatich stretnutiach skupinovej fázy Európskej ligy, odohrali dva prípravné zápasy v Španielsku, proti vtedy ešte úradujúcemu majstrovi Európy. Vrcholy sezóny vám však v nominácii unikli.

- Svoju reprezentačnú anabázu hodnotím zo svojho pohľadu pozitívne, teší ma, že som vydržal celé štyri mesiace, pomohla mi volejbalovo - herne i mentálne. Klamal by som, ak poviem, že mi nie je ľúto, že som sa nedostal aspoň na jeden vrchol sezóny (finále Európskej ligy v Portugalsku, III. kvalifikačný turnaj na MS v Poľsku, ME v Turecku - pozn.), na druhej strane ako nováčik reprezentácie mám pred sebou výzvu, novopostavenú latku, aby som sa v reprezentácii Slovenska presadil výraznejšie. Európska liga je aj o rok...

Ako vnímali čerstvého reprezentanta vaši najbližší v rodinnom kruhu?

- Otec, ako bývalý volejbalista, bol nadšený, hrdý, že som dostal možnosť reprezentovať Slovensko. Tešila ho tiež skutočnosť, že si ma tréneri nechali v kempe celý čas.

Nominácia Slovenska na európsky šampionát znamenala váš návrat na východ, domov, neskôr do klubu VK Chemes Humenné. Šuškalo sa však, že to tak byť nemuselo. V hre bolo zahraničné angažmán.

- Dvanástka hráčov vybraná na majstrovstvá Európy bola medzi nami známa skôr, podľa toho sa orientoval potom tréningový proces, my ostatní sme viac "makali" v posilňovni, herná príprava bola orientovaná trochu ináč. Fyzickú únavu po návrate domov som až tak nevnímal, skôr to bolo o psychike, odolnosti zvládnuť v kuse štyri mesiace každý deň dávky volejbalu. Tréner Vlkolinský mi dal desať dní voľna, mohol som práve v "hlave" trochu od volejbalu vypnúť, no nestalo sa tak, pretože v tom období sme boli s Romanom Ondrušekom na skúške v Hotvolleys Viedeň, ktorý hral v tom čase prípravný zápas v Bratislave. Zo začiatku to vyzeralo ružovo, aj sme sa pomaly začali dohadovať na podmienkach, ale angažmán napokon stroskotalo, kluby sa nedohodli. Nevnímam to však ako tragédiu, skôr naopak, reprezentácia ma trochu zviditeľnila, už ma kluby viac poznajú, budem sa snažiť svoju kvalitu ešte zvýšiť.

Viac ako dva týždne už se opäť "pravým" chemesákom, ktorý zarezáva v príprave so spoluhráčmi.

- Vrátil som sa nabudený, čakala ma už iba "jemnejšia" časť prípravy, viac herná, predsa len ostrý štart do MEVZY sa blíži. Absolvujeme turnaje v Poľsku, ladíme formu.

Káder sa síce trochu obmenil (Huňady, Mizerák - Pollák, Soták, Gut), čo však nie je dôvod na obmenu cieľov.

- Určite, sú iba tie najvyššie, ak vnímam slovenské pomery, teda extraligu a pohár. Čo sa týka medzinárodnej scény, v Stredoeurópskej lige sa chceme pohybovať v strede tabuľky, v Challenge cupe nás čaká síce nepríjemný bieloruský Mogilev, no pri konsolidovanom výkone je v našich silách postup. Prostredie mi je známe, hrali sme v tamojšej hale dvojzápas Bielorusko - Slovensko. Cez deň tam nepríjemne svieti slnko, dúfam, že bude zamračené, alebo začneme až večer. Mogilev má v reprezentácii štyroch hráčov, najmä smečiar je šikovný, budeme si ho musieť "podržať", hráčska mentalita je typicky ruská, nepoddajná, aj keď to bude náročné, k postupu máme pred dvojzápasom rovnako blízko ako náš súper.

Autor: J. Čúrny

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín