Po zavládnutí mieru na miestach týchto stretov začali osobitné komandá v roku 1916 s vyhľadávaním, exhumovaním a sústreďovaním padlých obetí na vopred vytýčených miestach. Podľa počtu pochovaných medzi najväčšie pohrebiská patrili Čabalovce (6 738 pochovaných), Osadné II. (1 473), Osadné I. (1 025), Krásny Brod (1 006), Stropkov (1 000), Stakčín (959), Humenné II. (804. Toľko teda zo štatistky z uplynulých liet.
OSADNÉ. O tieto pietne miesta sa sprvoti obce a mestá starali. V ďalšom čase však viaceré zarástli krovím a rôznymi drevinami. Podobne tomu bolo aj v pohraničnom Osadnom. Ale o tom ďalšom už nechajme hovoriť priamo ThDr. Petra Soroka z pravoslávnej cirkevnej obce Osadné.
"Keďže v 20. rokoch minulého storočia bola pravoslávna cirkev utláčaná, veriaci v našej dedine tiež chceli mať svoj bohostánok. I keď pozemok na jeho výstavbu podarovala rodina Lenikovcov, stavebné povolenie nedostali. Vtedajšieho duchovného otca Alexandra však napadla spásonosná myšlienka. V okolitých lesoch sa nachádzalo množstvo ostatkov ruských a iných vojakov z 1. svetovej vojny. Tie dedinčania na jeho požiadanie zozbierali, vykopali jamu na darovanej roli a naukladali tam kosti asi 1 025 vojakov a dôstojníkov. Na základe toho potom napísali žiadosť na ústredné vládne orgány ČSR o umožnenie výstavby pomníka ruským vojakom. To im dovolili, a tak sa začalo s budovaním pravoslávneho chrámu, ktorý vyprojektoval architekt Andrej Kolomacky. Údajne na tom mal zásluhu aj prezident T. G. Masaryk."
Čo sa píše v starých novinách?
V novinách Pravoslávna Karpatská Rus, ktoré vydával Monastier v Ladomirovej, sa v roku 1928 o Osadnom píše: "Majú zvonicu. Založili chrám. Pamätník... Základný kameň bol položený okolo roku 1926 a posviacka cerkvi bola po roku 1930. Otec Alexander tu však už vtedy nepôsobil. Po uväznení bol z politických dôvodov z Československa vyhostený. V roku 1929 odišiel do kanadského Montrealu, odkiaľ poslal do Osadného peniaze na dva zvony vysokej kvality (600 a 450 kg), ktoré sú tu dodnes."
Kryptu postupne zapĺňali
Do krypty pod novým bohostánkom boli v rokoch 1933 a 1934 prenesené aj ostatky z ďalších vojenských cintorínov okolitých dedín, ako sú Vyšná a Nižná Jablonka a Veľká Poľana. Preto sa tam dnes nachádzajú ostatky okolo 1 600 vojakov, z ktorých je len 64 mien známych z rakúsko-uhorskej armády, ako boli Slováci, Česi, Maďari, Rakúšania a Srbi.
A že sú ostatní neznámi vojaci Rusmi, vieme podľa toho, že vtedajšia rakúsko-uhorská armáda mala prehľad o svojich nebožtíkoch a všetky mená si dôkladne zaznamenávala. Avšak Rusi, ktorí tu boli vtedy ako nepriatelia, od svojich padlých vojakov brali všetky dokumenty, aby sa informácie o nich nedostali do nepriateľských rúk. Preto dnes robíme všetko preto, aby sme dostali aj ich mená z ruských archívov...
Záchrana
Roky plynuli a na kryptu sa akosti pozabudlo. Keď tu v roku 2002 prišiel nový duchovný ThDr. Peter Soroka, bola táto v havarijnom stave a každú chvíľu hrozilo, že sa kvôli vlhkosti zrúti strop a s ním aj oltárna časť. Menovaný začal hneď písať na rôzne inštitúcie o pomoc o jej opravu. Ale nikto sa o ňu, žiaľ, nezaujímal. Keďže tu boli pochovaní hlavne Rusi, poprosil o pomoc aj veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, ktoré prisľúbilo financovanie projektu.
A tak sa v roku 2003 začalo s rekonštrukciou. V septembri 2004 boli hlavné práce dokončené a blaženejší Nikolaj, metropolita českých krajín a Slovenska, pred kryptou posvätil kríž od ruského veľvyslanectva. V jari 2005 sa ukončili aj ostatné práce. Vynovenú kryptu prišiel 17. júla 2005 vysvätiť preosvietený Ján, biskup michalovský. Veľvyslanectvo Ruskej federácie v konečnom dôsledku preplatilo faktúry za vykonané práce 1 300 000 korún, za čo im patrí veľká vďaka.
Súčasnosť
"Dnes turisti prichádzajú do krypty predovšetkým pri návšteve tunajších hôr z medzinárodného turistického chodníka na hraničný priechod Osadné - Balnica, asi 5 kilometrov za Osadným," doplnil mi ďalšie informácie ThDr. Peter Soroka a dodal: "Turisti sú Poliaci, Česi a málo Slovákov. Krypta je otvorená a je v nej informačná tabuľa. V prípade záujmu ochotne sprevádzam všetkých návštevníkov do tejto ojedinelej pamiatky na Slovensku."
Úspešný dokument
Táto krypta, ako aj okolie Osadného zaujali známeho režiséra Marka Škopa, ktorý o jej zaujímavostiach natočil dokumentárny film. S názvom Osadné. Predstavuje v ňom "politiku" malej obce na "konci Európskej únie", bežné radosti a starosti obecných a cirkevných predstaviteľov. V rámci dokumentu tiež ukázal, čo sa všetko urobilo v dedine z eurofondov. Je to prvý filmový dokument o živote pravoslávnych na našich dedinách. V jeseni ho odvysiela Slovenská televízia.
Osadné sa otvára svetu
V obci sa tiež podarilo umiestniť originálnu informačnú tabuľu so sochou stojaceho medveďa, symbolu Rusínov, väčšinových obyvateľov dediny. Táto bola nápadom ThDr. Petra Soroka a režiséra Marka Škopa. Vytvoril ju sochár Ľubo Birka zo Sniny. Informačný text je v slovenskom, ruskom, poľskom a anglickom jazyku. Osadné sa teda plne otvára turistickému svetu. Návštevníkov tam okrem krypty určite zaujme prírodná rezervácia Udava, kde sa nachádza jedľovo-bukový prales s dvestoročnými jedľami mimoriadnej hodnoty, tiež medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka - bieszczadská úzkokoľajka na poľskej strane vedúca z Lupkova do Cisny, s ktorou má Osadné už dávnejšie nadviazanú družbu i bohaté živočíšstvo a rastlinstvo. Z návštevy tohto malebného pohraničného cípu si iste odnesiete nezabudnuteľné spomienky. Tak ako neraz už aj ja.
Autor: Jozef Hrubovčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
