Čekyho a Aďa Harvana spája hudba

Na celoslovenskom rómskom festivale Ternipen v Snine sme stretli aj Humenčanov Mariána Čekovského a Adriána Harvana. Hudobníkov, ktorí sú už pekných pár rokov "z domu".

SNINA. Marián Čekovský alias Čeky spolu s prekrásnou Zuzanou Kotlárovou tvorili počas celého večera sympatickú moderátorskú dvojicu. V jeho závere sa však nezaprel a hudobníkov, spevákov na pódiu a divákov v hľadisku dostal skvele zahranými skladbami, do ktorých pustil každého, kto s ním v hudobnej improvizácii dokázal držať krok. Jedným z členom Mariánovej kapely bol aj saxofonista Adrián Harvan, ktorý vyštudoval dirigovanie na VŠMU v Bratislave.

Čomu sa teraz venuješ?

Adrián: "Teraz korepetujem, učím na konzervatóriu. Hrávam s Čekym a ešte s hocikým, s kým príde a sem-tam aj dirigujem. Venujem sa hre na saxofón, klavíru už len sem-tam."

S ktorými Humenčanmi ste v kontakte?

Adrián: "Ja s Jankom Hrubovčákom a ešte s Ľubicou Čekovskou."

Marián: "Ja sa stretávam akurát s Peťom Polanským. Je mi ako rodina. A ešte s Aďom. Je pre mňa učiteľ a som veľmi rád, že prijíma hrania so mnou. Sú pre mňa obohacujúce."

Odkedy sa vy dvaja poznáte?

Marián: "Aďa poznám od jeho ôsmich rokov. Ja som mal sedem. Chodil som mnou na hudobnú. Na jednej chodbe mal jeho otec triedu, kde učil hru na dychové nástroje a ja som mal triedu, kam som chodil na klavír k pani učiteľke Polanskej. Vždy som utekal zo svojej triedy k Aďovi, lebo on povedal, že nech prídem, že si zahráme. A v tom došiel jeho otec a vyhodil ma: Tam máš klavír! Odchod do svojej triedy!" (smiech)

Spoločné spomienky?

Marián: "Uhm. Spomienky práve na Humenné, celý kaštieľ, hudobnú, bicykle, park... Minule som si niekde prečítal úžasnú vetu, že prvých dvadsať rokov života je najpomalších. Je to naozaj pravda. V Humennom som to tak pocítil. Tam so do svojich pätnástich prežil najintenzívnejšie detstvo. Teraz by som sa asi mal zamyslieť nad tým, prečo ľudia našli aj zmysel slova spomaliť."

Kam ste v Humennom chodili v lete najradšej?

Marián: "Ja som chodil na Hubkovú. Cez les, cez Handrix. So psom. Pes, bicykel a Handrix... Jimi Handrix." (smiech)

Adrián: "No neviem, či najradšej, ale najviac na Kudlovce ku babe a na... poľo." (smiech)

Ako to je schodením domov teraz?

Adrián: "Cez rok chodím domov za rodičmi. Tak na otočku."

Marián: "Ja som v Humennom málo."

A čo tak pozdrav Humenčanom?

Adrián a Marián: "Jasné! Žeby šickym u Humenným dobre bulo!"