Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Štvrtok, 22. apríl, 2021 | Meniny má SlavomírKrížovkyKrížovky
POROZPRÁVALI SME SA S VIACERÝMI Z VÁS...

Ako sa ma dotkla vojna...

Pri pomníku hrdinov Červenej armády na vojenskom cintoríne v Humennom sa vo štvrtok konal pietny akt kladenia vencov. Bol súčasťou osláv 64. výročia oslobodenia Slovenska a ukončenia druhej svetovej vojny

Mário. O vojne sa učil v škole.Mário. O vojne sa učil v škole. (Zdroj: kor)

.

HUMENNÉ. Oči prítomných sa upierali na hroby padlých ruských vojakov a pamätník. Nie pre všetkých však slovo vojna po rokoch znamenalo to isté...

Pätnásťročný

Šiltovka a vážny pohľad. Humenčan Mário, žiak ZŠ SNP 1, sa díval pred seba a sledoval ľudí, ktorí sa prichádzali pokloniť pamiatke padlých vojakov, pre ktorých boli oslobodzovacie boje Humenného osudné. O tom, akí vojaci sú na tomto cintoríne pochovaní, veľa nevedel, neušiel mu však fakt, že o kúsok vyššie je aj cintorín nemeckých vojakov. "O vojne som počul, čítal, učili sme sa o nej v dejepise. Myslím, že najhorší bol asi holokaust," zamyslel sa.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

S kyticou pod kríž

Staršia pani s kyticou z orgovánu a tulipánov stúpala ku krížu vedľa pamätníka. Starostlivo ju uložila a chvíľočku, bokom od všetkých, postála. Po otázke, prečo ju sem padlým priniesla, rozpovedala svoj príbeh: "Som Mária Bučiková. Dvadsať rokov žijem v Humennom. Narodila som sa v Čertižnom. Cez vojnu som mala deväť rokov. Do Čertižného prišli najprv Nemci, potom Rusi. Bolo to dačo hrozné. Tri mesiace sme boli evakuovaní v Poľsku. Rodičia po roku 1947 odišli žiť na Ukrajinu do Černobyľskej oblasti. Na Ukrajine som prežila 40 rokov. Bola som učiteľkou ruštiny a ukrajinčiny. S manželom Andrejom sme neskôr prišli do Užhorodu. On ešte v Černobyľskej oblasti pomáhal príbuzným padlých vojakov vyhľadávať ich hroby. Keď sme prišli do Užhorodu, povedal: 'Vieš čo? Toľko je tu vojakov pochovaných. Ani mená nemajú, ani nič...' Hovorila som si: 'Veru, veď je to nespravodlivé. Veď tí ľudia, čo tu ležia, predsa niekoho mali.' A začali sme sa o nich zaujímať. Pomáhali nám kolegovia - učitelia, riaditeľ školy, neskôr aj príbuzní tých, ktorých hroby ich blízkych sme pomohli nájsť. Dvadsať rokov som bola vedúca Krasnych plidopytov - tak sa to volalo..."

Skryť Vypnúť reklamu

Hľadala im mŕtvych synov

Pani Mária pozrie na hroby: "Príbuzní vojakov dostali len list, v ktorom stálo - padol na území Československa. Lenže mnohí padli v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy jeho súčasťou. Ani 25 rokov po vojne o tom, kde sú pochovaní ich blízki, netušili. Otcovia a matky hovorili deťom, čo prežili, že nemôžu ani zomrieť, kým nevedia, kde majú pochovaného syna. A koľkých takých bolo aj 18-ročných... Po bojoch ich pochovávali na polia, kúsok za dedinami, do plytkých hrobov. Ja som chodila za ľuďmi z dediny, ktorí boli pri tom, a vypytovala som sa. O pomoc ma žiadali ľudia z Moskvy, z Kaukazu, odvšadiaľ z celého Ruska. Mená padlých boli archivované v Moskve, kam sme písali. Hľadali sme aj cez medzinárodnú centrálu Červeného kríža. Napríklad v dedine Cholmok pri Užhorode sme takto po rokoch identifikovali hroby dvadsiatich vojakov. Pri ďalšom hľadaní nám už pomáhalo čoraz viac ľudí. Aj tých, ktorým sme predtým pomohli. Aj synovia hľadali svojich otcov, ženy manželov... Bolo to ťažké."

Skryť Vypnúť reklamu

Pomoc pre tých, čo prežili

Všetci príbuzní tých, ktorých hroby pani Mária našla, sa každý rok na Deň oslobodenia schádzali k miestam ich posledného odpočinku. Stretla aj človeka, ktorý si svoje meno prečítal medzi padlými: "Pri bojoch ho ranili. Padlo na neho telo mŕtveho kamaráta. To, že žije, zistili, až keď ho prenášali do hrobu. Medzi životom a smrťou ho previezli na Krym. Príbuzným oznámili, že padol. Keď sa vrátil, neverili mu. Povedal mi, že radšej by zomrel. Podozrievali ho, že bol s fašistami. Tvrdil, že bol ranený, ukazoval zjazvenú hruď. Zbytočne. Až po tom, čo sme začali písať do archívu v Moskve, ho vyznamenali a uznali mu dôchodok."

Príbehov je veľa. Pani Mária sa po tom, čo mnohé spoznala, díva na vojenské hroby očami matiek, manželiek, dcér. "Mladí nevedia, čo to bolo..." S vnúčatami na vojenský cintorín nosí kvety počas celého roka.

Nechce zabudnúť

Náhoda chcela, že len čo sme sa vrátili z cintorína, v redakcii sa objavil náš čitateľ Jozef Tymák z Humenného. Od mladosti sa zaujíma o druhú svetovú vojnu. "Mám prečítané skoro všetky knihy, ktoré doteraz vyšli. Videl som veľmi veľa filmov," povedal.

Za najhoršie z celej vojny pokladá osudy detí. Film Osud človeka podľa Šolochovho románu v ňom zanechal nezmazateľné stopy. Najsilnejšia bola pre neho pasáž, kde si vojak privinie k sebe neznámeho chlapca a uprostred šialenstva vojny, v ktorej o všetkých prišli, povie: "Ja som tvoj otec." Pán Jozef si myslí, že v tejto dobe už väčšina na vojnu zabudla a svet patrí komercii. Prezradil, že má problém zohnať novú kvalitnú literatúru alebo filmy o II. svetovej vojne. Hľadá niekoho, kto má podobný problém a záujem. Kontakt je v našej redakcii na Námestí Slobody 12 v Humennom.



Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  2. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  3. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  4. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  5. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  6. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  7. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  8. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  9. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  10. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  1. 7 najčastejších chýb pri zateplení fasády
  2. Riaditeľ Kositu: Odpad vyriešia technológie, skládky končia
  3. Nákupy zadarmo vo Forum Poprad
  4. AAA AUTO otvorilo pobočky s ponukou 4000 áut
  5. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  6. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  7. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  8. Viete ako na to, ak potrebujete silu a energiu?
  9. Viac ako polovica to zažila, hovoriť nechce nikto
  10. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 852
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 15 141
  3. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 10 261
  4. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou 8 732
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 8 066
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 7 356
  7. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 198
  8. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 6 746
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 6 735
  10. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov 6 563
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister obrany SR Jaroslav Naď, predseda vlády SR Eduard Heger a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas vyhlásenia po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR.

Slovensko je prvou krajinou, ktorá vyjadrila solidaritu s Českom vyhostením diplomatov.

2 h

Penta odchádza z pozície minoritného akcionára vydavateľstva Petit Press, a. s.

7 h

Penta odchádza zo SME.

7 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Česi robia neriadený reštart

Zuzana Kepplová.

Čo chceme z témy vrbětickej agresie dostať my?

2 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop