Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Ako sa ma dotkla vojna...

Pri pomníku hrdinov Červenej armády na vojenskom cintoríne v Humennom sa vo štvrtok konal pietny akt kladenia vencov. Bol súčasťou osláv 64. výročia oslobodenia Slovenska a ukončenia druhej svetovej vojny

Mário. O vojne sa učil v škole.Mário. O vojne sa učil v škole. (Zdroj: kor)

.

HUMENNÉ. Oči prítomných sa upierali na hroby padlých ruských vojakov a pamätník. Nie pre všetkých však slovo vojna po rokoch znamenalo to isté...

Pätnásťročný

Šiltovka a vážny pohľad. Humenčan Mário, žiak ZŠ SNP 1, sa díval pred seba a sledoval ľudí, ktorí sa prichádzali pokloniť pamiatke padlých vojakov, pre ktorých boli oslobodzovacie boje Humenného osudné. O tom, akí vojaci sú na tomto cintoríne pochovaní, veľa nevedel, neušiel mu však fakt, že o kúsok vyššie je aj cintorín nemeckých vojakov. "O vojne som počul, čítal, učili sme sa o nej v dejepise. Myslím, že najhorší bol asi holokaust," zamyslel sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

S kyticou pod kríž

Staršia pani s kyticou z orgovánu a tulipánov stúpala ku krížu vedľa pamätníka. Starostlivo ju uložila a chvíľočku, bokom od všetkých, postála. Po otázke, prečo ju sem padlým priniesla, rozpovedala svoj príbeh: "Som Mária Bučiková. Dvadsať rokov žijem v Humennom. Narodila som sa v Čertižnom. Cez vojnu som mala deväť rokov. Do Čertižného prišli najprv Nemci, potom Rusi. Bolo to dačo hrozné. Tri mesiace sme boli evakuovaní v Poľsku. Rodičia po roku 1947 odišli žiť na Ukrajinu do Černobyľskej oblasti. Na Ukrajine som prežila 40 rokov. Bola som učiteľkou ruštiny a ukrajinčiny. S manželom Andrejom sme neskôr prišli do Užhorodu. On ešte v Černobyľskej oblasti pomáhal príbuzným padlých vojakov vyhľadávať ich hroby. Keď sme prišli do Užhorodu, povedal: 'Vieš čo? Toľko je tu vojakov pochovaných. Ani mená nemajú, ani nič...' Hovorila som si: 'Veru, veď je to nespravodlivé. Veď tí ľudia, čo tu ležia, predsa niekoho mali.' A začali sme sa o nich zaujímať. Pomáhali nám kolegovia - učitelia, riaditeľ školy, neskôr aj príbuzní tých, ktorých hroby ich blízkych sme pomohli nájsť. Dvadsať rokov som bola vedúca Krasnych plidopytov - tak sa to volalo..."

SkryťVypnúť reklamu

Hľadala im mŕtvych synov

Pani Mária pozrie na hroby: "Príbuzní vojakov dostali len list, v ktorom stálo - padol na území Československa. Lenže mnohí padli v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy jeho súčasťou. Ani 25 rokov po vojne o tom, kde sú pochovaní ich blízki, netušili. Otcovia a matky hovorili deťom, čo prežili, že nemôžu ani zomrieť, kým nevedia, kde majú pochovaného syna. A koľkých takých bolo aj 18-ročných... Po bojoch ich pochovávali na polia, kúsok za dedinami, do plytkých hrobov. Ja som chodila za ľuďmi z dediny, ktorí boli pri tom, a vypytovala som sa. O pomoc ma žiadali ľudia z Moskvy, z Kaukazu, odvšadiaľ z celého Ruska. Mená padlých boli archivované v Moskve, kam sme písali. Hľadali sme aj cez medzinárodnú centrálu Červeného kríža. Napríklad v dedine Cholmok pri Užhorode sme takto po rokoch identifikovali hroby dvadsiatich vojakov. Pri ďalšom hľadaní nám už pomáhalo čoraz viac ľudí. Aj tých, ktorým sme predtým pomohli. Aj synovia hľadali svojich otcov, ženy manželov... Bolo to ťažké."

SkryťVypnúť reklamu

Pomoc pre tých, čo prežili

Všetci príbuzní tých, ktorých hroby pani Mária našla, sa každý rok na Deň oslobodenia schádzali k miestam ich posledného odpočinku. Stretla aj človeka, ktorý si svoje meno prečítal medzi padlými: "Pri bojoch ho ranili. Padlo na neho telo mŕtveho kamaráta. To, že žije, zistili, až keď ho prenášali do hrobu. Medzi životom a smrťou ho previezli na Krym. Príbuzným oznámili, že padol. Keď sa vrátil, neverili mu. Povedal mi, že radšej by zomrel. Podozrievali ho, že bol s fašistami. Tvrdil, že bol ranený, ukazoval zjazvenú hruď. Zbytočne. Až po tom, čo sme začali písať do archívu v Moskve, ho vyznamenali a uznali mu dôchodok."

Príbehov je veľa. Pani Mária sa po tom, čo mnohé spoznala, díva na vojenské hroby očami matiek, manželiek, dcér. "Mladí nevedia, čo to bolo..." S vnúčatami na vojenský cintorín nosí kvety počas celého roka.

Nechce zabudnúť

Náhoda chcela, že len čo sme sa vrátili z cintorína, v redakcii sa objavil náš čitateľ Jozef Tymák z Humenného. Od mladosti sa zaujíma o druhú svetovú vojnu. "Mám prečítané skoro všetky knihy, ktoré doteraz vyšli. Videl som veľmi veľa filmov," povedal.

Za najhoršie z celej vojny pokladá osudy detí. Film Osud človeka podľa Šolochovho románu v ňom zanechal nezmazateľné stopy. Najsilnejšia bola pre neho pasáž, kde si vojak privinie k sebe neznámeho chlapca a uprostred šialenstva vojny, v ktorej o všetkých prišli, povie: "Ja som tvoj otec." Pán Jozef si myslí, že v tejto dobe už väčšina na vojnu zabudla a svet patrí komercii. Prezradil, že má problém zohnať novú kvalitnú literatúru alebo filmy o II. svetovej vojne. Hľadá niekoho, kto má podobný problém a záujem. Kontakt je v našej redakcii na Námestí Slobody 12 v Humennom.



Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 698
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 610
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 915
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 994
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 714
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 268
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 097

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 21 708
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 077
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 125
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 361
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 491
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 422
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 21 708
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 077
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 125
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 361
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 491
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 422
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu