OSADNÉ. „Vždy som túžil ísť na Svätú horu Athos, na toto posvätné miesto,“ hovorí pravoslávny kňaz Peter Soroka z Osadného v Sninskom okrese. Mníšska republika v Grécku, kde po stáročia žijú len mnísi a ženám je vstup zakázaný, ho priťahovala duchovnosťou, modlitbami, architektonickými pamiatkami, vzácnymi ikonami i pokojom.
Napokon sa na Svätú horu dostal trikrát. Po nateraz poslednej návšteve v roku 2023 sa rozhodol svoje poznatky z ciest zhromaždiť do knihy Svätohorský denník, kde okrem známych faktov pridal neraz aj úsmevné zážitky.
Soroku preslávil film Osadné Marka Škopa z roku 2009 o jeho ceste do Bruselu spolu s vtedajším starostom Ladislavovom Mikuláškom. Obaja mali na návštevu Európskeho parlamentu vlastný dôvod: starosta chcel lobovať za peniaze na dom smútku, pop sníval o vybudovaní duchovného centra.
Túžbu vzbudila kniha
„O Svätej hore som sa dozvedel po prvýkrát ešte v roku 1995, keď som čítal knihu Zo záhrady Bohorodičky. Vydal ju náš duchovný Ján Zozuľák, ktorý študoval v Grécku. Preložil ju z gréčtiny, opisuje rozprávanie mnícha, ktorý na hore istý čas žil. Knihu som čítal so zanietením, odvtedy som túžil dostať sa tam. Dlho som sa o to pokúšal,“ začína rozprávanie Soroka.
V 98. roku navštívil Srbsko a Grécko. „Tam sme okúsili typikon, teda pravidlá, podľa ktorých žijú mnísi v kláštoroch. Bola to akási predpríprava na budúcu cestu,“ hovorí.
Na vstup do mníšskej republiky sú potrebné víza. Vybavovanie nezriedka trvá mesiace.
„Žiadate ich vlastne o vstup do ich súkromia. Môžu tam ísť bežní turisti, nielen duchovní, nielen pravoslávni, všetci okrem žien. Stretli sme tam jedného Nemca, ktorý bol na Athose už po 15. raz,“ vysvetľuje Soroka.
Bežný turista dostane vízum na štyri dni, dlhší pobyt si treba vybaviť. Sorokovi sa podarilo predĺžiť si ho na šesť dní. „Zabezpečia vám ubytovanie, stravu, za to už neplatíte. Presúvate sa loďami, taxíkmi alebo mikrobusmi, to je spoplatnené. Najčastejšie však ľudia chodia pešo.“
Známy kňaz: Spasiteľa nahrádzajú šašovia v coca-colovej farbe. To je strašné Čítajte Grécky mních im otvoril všetky dvere
Dlhoročný sen dostať sa na Svätú horu sa Sorokovi splnil po prvý raz pred pätnástimi rokmi.
„V Grécku na Chalkidikách je kláštor sv. Jána Ruského, kde žije päť mníchov z územia bývalého Československa. Oslovili sme bratov so žiadosťou o pomoc pri vybavovaní vstupu. Kňazi a mnísi majú lacnejšie víza, platili sme vtedy asi len desať eur. Sprievodcu nám robil mních z tohto kláštora, pôvodom Grék. Mali sme vyhrané a skutočne sme mali protekciu. Dostali sme sa aj tam, kde sa bežne človek nedostane, mali sme otvorené všetky dvere,“ spomína Soroka na cestu z roku 2010.
„Nepreháňam, keď poviem, že som doslova pobozkal zem po príchode na miesto, keď som vystúpil z lode,“ priznáva sa.
Athos je síce polostrov, ale prístupný je len po mori. Odvtedy na Svätú hru zavítal ešte dvakrát, v rokoch 2015 a 2023.
Polostrov očaril Bohorodičku
Svätá hora je komplexom dvadsiatich kláštorov (monastierov) pod správou konštantínopolského patriarchu. Nachádzajú sa tam aj ďalšie menšie obydlia pre mníchov.
Sedemnásť kláštorov patrí Grékom, po jednom Srbom, Rusom a Bulharom, ale všade žijú aj mnísi mnohých iných národností, napríklad od roku 1998 aj Slovák z Choňkoviec na Zemplíne.
Na Svätej hore je všetko posvätné, kláštory sú nádhernými architektonickými pamiatkami, ktoré chráni UNESCO, nachádzajú sa v nich prekrásne starobylé fresky, vzácne ikony a náboženské predmety.
„Niektoré ornamenty na krížoch sú miniatúrne, hovorili nám, že mnísi pritom dokonca prišli o zrak,“ hovorí Soroka.
Kosti vojakov zbierali v lesoch. Obišli tak zákon, vytvorili kryptu a postavili chrám Čítajte Kláštory sú rôzne veľké. Uprostred kláštorného komplexu leží chrám.
„Každý z nich má minimálne jednu divotvornú ikonu Presvätej Bohorodičky. Hovorí sa, že hora Athos je jej záhradou. Keď sa údajne plavila na Cyprus za svätým Lazarom, ktorého Spasiteľ vzkriesil, loď zavialo práve k týmto brehom. Bohorodička vystúpila a očarená krásnou prírodou povedala, že tu bude jej meno oslavované a toto bude jej misijné miesto, kde bude prebývať. Asi v desiatom storočí sa miesto zmenilo vyslovene na mníšsku republiku,“ vysvetľuje Soroka.
Zdôrazňuje, že miesto je plné rôznych „zázračných“ vecí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
