VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Ochorenie slintačky a krívačky, s ktorým už týždeň bojujú farmy na juhu západného Slovenska, sužovalo pred viac ako polstoročím aj región na severovýchode krajiny. Choroba sa vyskytla pred desaťročiami aj v Košiciach.

Na prípady si spomína dnes už 96-ročný profesor Ján Pleva, ktorý pôsobil v rokoch 1960 až 1963 na pozícii krajského veterinárneho lekára pre východ. O dva roky neskôr nastúpil na miesto šéfa veterinárnej služby pre celé Slovensko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pre krívačku zúžili diaľnicu neďaleko Košíc. Zdržujú, do auta kravu nenapchám, tvrdí vodič Čítajte 

Uzavreli šesť dedín

Podľa jeho slov v roku 1962 zasiahla nákaza šesť obcí v blízkosti Medzilaboriec.

„Dediny sme najprv uzavreli a ľudí púšťali len v najnevyhnutnejších prípadoch. Dnu sa nikto cudzí nedostal. Zásah armády, ani vtedajšej Verejnej bezpečnosti nebol nutný,“ reagoval Pleva.

Doplnil, že vstup do obcí si strážili obyvatelia sami. Na týchto miestach bola zabezpečená aj dezinfekcia osôb a vozidiel.

„Z dnešného pohľadu boli naše pomôcky primitívne. Mali sme tam dezinfekčný prostriedok a kefu. Tá sa namáčala a prešlo sa ňou oblečenie, ktoré malo zostať trošku mokré. Samozrejmá bola aj dezinfekčná rohož,“ povedal profesor.

Dôležité bolo podľa neho minimalizovať pohyb aj vo vnútri obce.

„Prijali sa opatrenia, aby sa ľudia nezhromažďovali a nekonali sa žiadne schôdze. Obmedzili sme aj nákupy v obchodoch. To platilo dokonca aj v dedinách v treťom ochrannom pásme. Výdaj tovaru tam vtedy fungoval iba cez okienko,“ pokračoval v opise Pleva.

Profesor Ján Pleva. (zdroj: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach)

Profesor: Vírus priniesli Maďari, rozniesol ho veterinár

Podľa neho boli vtedajšie úrady schopné vypátrať, ako sa dostal vírus k tamojším zvieratám.

„Na mieste bola v tých dňoch svadba a prišli tam hostia z Maďarska. Z najväčšou pravdepodobnosťou práve oni mechanicky zaniesli vírus do obce, v ktorej sme zaznamenali prvý prípad. O ďalšie šírenie sa postaral nezodpovedný veterinárny lekár. Podľa záznamu bol pri ošetrení kravy pre podozrenie z ochorenia na slintačku a krívačku. Odtiaľ sa potom vybral do ďalších dedín, v ktorých sa neskôr nákaza objavila,“ prezradil profesor.

Pochybuje, že by sa vírus dokázal šíriť niekoľko kilometrov len vplyvom vetra. O takomto spôsobe prenosu sa uvažuje v aktuálnom prípade, kedy sa vírus dostal z maďarskej obce Kisbajcs na štyri farmy pri Dunajskej Strede.

„Zažil som, že sa v maštali s viac ako 50 dojnicami nakazilo iba 20 z nich. Neviem si prestaviť, ako by to bolo možné na vzdialenosť niekoľkých kilometrov,“ zapochyboval profesor.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jednotka na utrácanie vybila v obci všetky prasatá. Chovateľ sa neubránil slzám Čítajte 

Utratiť či neutratiť?

Rovnako ako dnes, aj pred rokmi sa riešilo, či utrácať všetky zvieratá v epicentre ochorenia. Dnes platí, že zlikvidovaný musí byť všetok dobytok, ošípané, ovce a kozy v trojkilometrovom okruhu.

„Choré kravy boli pri Medzilaborciach zväčša liečené. Dezinfikovali sa im papule a vlastne všetko, čo sa dezinfikovať dalo – válovy, maštale a všetky predmety okolo. Náročné bolo zabezpečiť zvieratám mäkkú stravu kvôli bolestivým ranám a aftám priamo v papuli. Zle zvládali ochorenie hlavne kozy. Nikdy nezabudnem, ako som šiel vtedy dedinou a počul som tie zvieratá bľačať od bolesti, akoby plakali,“ povedal Pleva.

S plošným utrácaním zvierat nesúhlasí ani v súčasnosti. „Sme veterinárni lekári, nie veterinárni vrahovia. Pokiaľ sa situácia podchytí včas a venuje sa zvieratám maximum energie, tak sa to dá liečiť. Pri Medzilaborciach to boli kravy súkromníkov – teda bežných ľudí, ktorým na nich veľmi záležalo. Mali snahu zvieratám pomôcť, čo sa odrazilo aj na výsledkoch.“

Pleva tvrdí, že jeho postoj k plošnému utrácaniu mal negatívne ovplyvniť vzťahy s niektorými kolegami a inštitúciami.

„Problém so mnou mali na štátnej veterinárnej správe za to, že som ich kritizoval za viaceré veci, okrem iného aj za plošnú likvidáciu zvierat. Niektorí ľudia to vtedy brali osobne. Prejavilo sa to napríklad tým, že ma ignorovali, keď zasadala protinákazová komisia,“ povedal Pleva.

Podľa jeho slov bola kríza spojená so slintačkou a krívačkou v šiestich obciach na severovýchode po troch až štyroch týždňoch zažehnaná.

Spomenul, že prípady slintačky a krívačky boli na východe zaznamenané aj na ďalších miestach.

„Jedným z miest bola košická mestská časť Krásna. Na podrobnosti si nespomínam, no nakazených tam bolo niekoľko býkov,“ uzavrel profesor.

Výpomoc košických študentov

Ladislav Vaško, vyštudovaný veterinárny lekár, ktorý sa neskôr kariérne venoval biochémii na košickej lekárskej fakulte, si pamätá na epidémiu slintačky a krívačky zo 70. rokov 20. storočia, ktorá sa vyskytla rovnako ako dnes, na juhozápade Slovenska.

„V tom období som bol študentom košickej univerzity veterinárskeho lekárstva. Ako končiace ročníky nás vtedy vzali všetkých na západné Slovensko, kde nás prerozdelili, aby sme tam pomáhali. Konkrétne ja som bol na začiatku pridelený do obce Vydrany, ktorá je asi tri kilometre od Dunajskej Stredy. Boli sme v druhom ochrannom pasme, čiže tam nákaza neprepukla. Nikto sa nič nepýtal, jednoducho nás zavreli na niekoľko dní na družstve,“ povedal na margo diania Vaško.

Personál nesmel opustiť pracovisko ani cez noc.

„Dojičky, ošetrovatelia, zootechnik, všetci tam boli ubytovaní. Zažili sme i takú bizarnú situáciu, že manželia sa chodili pozerať poza plot, či ich tam manželky nepodvádzajú. Našou úlohou tam bolo očkovať dobytok. Zviera malo po niekoľkých dňoch protilátky, takže to výrazne pomohlo zastaviť šírenie nákazy. Potom som prešiel postupne aj do ďalších chovov po celom juhozápadnom Slovensku,“ zaspomínal odborník.

Plošná likvidácia

Potvrdil, že v 70. rokoch sa už v mieste výskytu ochorenia zvieratá plošne utrácali.

„Likvidovali sa chovy na družstvách a samozrejme aj malé súkromné chovy po dedinách. Zbieralo a utrácalo sa všetko. Ani vtedy sa to nikomu nepáčilo, no režim bol oveľa prísnejší, takže tam nebol priestor na prílišnú diskusiu alebo sťažnosti. Ako to bolo presne s odškodnením a či vôbec nejaké existovalo, si už nepamätám,“ doplnil Vaško.

Časť kadáverov sa likvidovala v kafilériách a čo sa nestihlo spracovať tam, zakopalo sa v zemi.

Keď sa po niekoľkých týždňoch vrátili študenti domov, pomáhal s očkovaním na východnom Slovensku. „Vozili nás vtedy po družstvách v okresoch Košice-okolie a Vranov,“ doplnil Vaško.

Aktuálnu situáciu pri Dunajskej Strede pozorne sleduje. „Čo som zachytil, tak štát robí opatrenia, ktoré sú v jeho silách. No uvidíme, či sa to podarí stabilizovať. Trošku ma znepokojuje štvrtý prípad. Som však presvedčený, že ak sa nasledujúce dva týždne nevyskytne žiaden ďalší nakazený chov, tak sa situáciu podarilo vyriešiť,“ dodal Vaško.

Korim: Zachovávame medzinárodné štandardy

Peter Korim z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach pripomenul, že v aktuálnej situácii sa Slovensko riadi podľa vypracovaných pohotovostných plánov.

„Nie je to otázka vstupu do Európskej únie, tieto pravidlá vychádzajú prioritne od takej autority akou je WOAH (pozn. red. - Svetová organizácia pre zdravie zvierat), ktorej členskou krajinou je aj Slovenská republika. Sú to medzinárodne dohodnuté štandardy, podľa ktorých sa postupuje, a aj keď sa, najmä laikom, tieto postupy zdajú byť kruté, sú najúčinnejšie, a nie je potrebné ich spochybňovať,“ reagoval Korim.

Postupy použité počas predošlých období podľa neho reflektovali vtedajší stav poznania v tejto oblasti, a zrejme aj ekonomické možnosti štátu.

Pripustil potrebu odbornej diskusie, ktorá by mala prísť po súčasnom zvládnutí krízy.

„Po úspešnom zdolaní tejto nákazy určite na Slovensku prebehnú odborné diskusie, možno semináre, konferencie, a bude potrebné v pokoji zhodnotiť, čo sa urobilo a či by sa v budúcnosti nedalo byť v takýchto prípadoch efektívnejší. Ale teraz si potrebujeme zachovať, pokiaľ možno, chladné hlavy a jasnú myseľ. Osobne verím kolegom, ktorí teraz zvádzajú boj s touto nepríjemnou nákazou zvierat,“ uzavrel Korim.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín