HUMENNÉ. Humenský kaštieľ postihlo zemetrasenie spomedzi budov Prešovského samosprávneho kraja najviac. Opravu národnej kultúrnej pamiatky finančne podporilo družobné poľské Podkarpatské vojvodstvo.
Vynovené priestory si prišli poľskí partneri do Humenného pozrieť osobne.
Báli sa hlavne o zbierkové predmety
Živly poškodili humenský renesančný kaštieľ dvakrát. Prvým bol rozsiahly požiar v roku 1947, druhým zemetrasenie 9. októbra 2023 so silou 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrom v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou.
Zuzana Koščová, riaditeľka Vihorlatského múzea, ktoré v kaštieli sídli, v tom čase pracovala v múzeu ako historička. Priznáva, že vtedy všetci zamestnanci intenzívne prežívali protichodné emócie.
Na jednej strane sa nádejali, že impozantná rozľahlá budova renesančného kaštieľa, ktorá prežila stáročia, odolá zemetraseniu bez ujmy. Na druhej strane sa obávali hlavne o zbierkové predmety.
„Keď som na druhý deň išla ráno do práce, všade sa svietilo. Myslela som na nábytok, na porozbíjaný vzácny porcelán, na krehké zbierkové predmety. Pri obhliadke sme zistili, že napokon nebol poškodený žiadny predmet,“ hovorí.
Expozičné priestory Vihorlatského múzea po zemetrasení sprístupnili verejnosti Čítajte Najhoršie dopadla juhozápadná veža
Z 90 miestností kaštieľa zemetrasenie poškodilo 45. Najviac si to odniesli priestory na druhom nadzemnom podlaží, kde boli poškodené takmer všetky miestnosti. Okrem prasklín a trhlín rôznej veľkosti na stenách, popri oknách a na klenbách, na niektorých miestach vypadali kusy omietky. Poškodené boli aj štukatúry.
Najviac bola zasiahnutá juhozápadná nárožná veža, kde sa nachádzajú stále historické expozície. Zemetrasenie narušilo jej statiku. Poškodenia boli aj na vonkajšej fasáde.
Práve pri tejto veži prebiehal inžiniersko-geologický prieskum.
„Zistil nevhodné ílovité podložie, bolo treba osadiť mikropilotáže. V podkroví veže umiestnili oceľové tiahlo,“ hovorí Koščová.
Ako oblepený leukoplastom
Dôležité bolo vypracovanie statického posudku.
Múzeum si objednalo odborníkov, ktorí umiestnili na trhliny a praskliny špeciálne merače. Vyzeralo to tak, akoby ich zalepili leukoplastom. Zámerom bolo zistiť, či murivo ďalej pracuje, či sa trhliny zväčšujú alebo posúvajú.
Kaštieľ prežil stáročia, vyzerá ako oblepený leukoplastmi. Merače odhalia poškodenie Čítajte Údaje odčítavali odborníci na týždennej báze, merania trvali až do konca vlaňajšieho júla. Namerané údaje vyhodnotili a doplnili do záverečnej správy o statickom posúdení objektu.
Opravy zahŕňali okrem stavebných aj umelecko-remeselné a reštaurátorské práce. Tie sa týkali opravy štukovej výzdoby.
Pracovné postupy a použitý materiál vopred odsúhlasili pamiatkari.
„Proces opravy boli veľmi náročný aj z časového hľadiska. Začínal sa v zimných mesiacoch, tlačil nás čas. Bolo potrebné zosúladiť požiadavky statikov, stavbárov a pamiatkarov, čo sa nám podarilo. Stavbári a remeselníci pracovali v náročných podmienkach, vo výškach,“ opisuje Koščová.
Samotné práce trvali na sklonku minulého roku pol druha mesiaca. V tom čase bolo múzeum pre verejnosť zatvorené.
Opravy v číslach
Opravy po zemetrasení zahŕňali: opravy poškodených interiérových omietok na prvom a druhom nadzemnom podlaží - praskliny v celkovej dĺžke 509 metrov, opravy poškodených exteriérových omietok v dĺžke 197 metrov, pačokovanie a maľby ručne nanášané na ploche 218 metrov štvorcových, opravy štukovej výzdoby.
Zdroj: Vihorlatské múzeum
Poliaci nezaváhali
Prvotné odhady sanácie škôd hovorili o takmer 300-tisícoch eur.
Napokon sa výsledná suma ustálila na necelých 180-tisíc eur. Družobné poľské Podkarpatské vojvodstvo prispelo sumou vyše 133-tisíc eur, zvyšných vyše 46-tisíc eur poskytla prešovská župa zo svojho rozpočtu.
„V núdzi poznáš priateľa a Podkarpatské vojvodstvo je takým priateľom doslova a do písmena,“ hovorí predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský (KDH). Priznáva, že ho telefonát maršálka Podkarpatského vojvodstva Wladyslawa Ortyla bezprostredne po zemetrasení potešil.
„Prišiel pri tom všetkom nešťastí a žiali, keď sme rozmýšľali, ako všetko vyriešiť a zariadiť. Povedal, že nám chcú pomôcť, aby sme zadefinovali, kde by mohli byť nápomocní,“ hovorí.
Poliaci poskytli dokopy 140-tisíc eur, vyše 6-tisíc eur išlo na opravu budovy Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku.
Župa bola prvou, ktorá podala postihnutým zemetrasením pomocnú ruku. Nadácia na podporu rodiny, prostredníctvom ktorej župa pomáha, za päť a pol roka svojej existencie rozdelila asi 750-tisíc eur a pomohla približne 400 rodinám v ťažkostiach.
Maršálek Wladyslaw Ortyl sa prvotné informácie o zemetrasení dozvedel z médií.
„Nepoznali sme presný rozsah škôd. Ten sme sa dozvedeli až od župana Majerského,“ hovorí.
V duchu spomínaného výroku o priateľstve v núdzi Poliaci nezaváhali ani na chvíľu.
Zachovanie kultúrneho dedičstva pokladajú za rovnako dôležité ako spoluprácu pri rozvoji a obnove infraštruktúry, preto rozhodnutie, kam cielene umiestniť pomoc, bolo jasné.
„Týmto gestom sme sa snažili upevniť našu veľmi dobrú spoluprácu aj do budúcnosti,“ dodáva.
Miestnosti zariadili podľa dobových fotografií
V duchu hesla, všetko zlé je na niečo dobré, pracovníci múzea po dokončení sanačných prác reinštalovali historickú expozíciu.
„Nemenila sa tridsať rokov. Máme k dispozícii rodinný album Andrássyovcov, ktorý zachytáva, ako vyzerali miestnosti na začiatku 20. storočia. Keďže sme museli všetky miestnosti vypratať, snažili sme sa pôvodný nábytok vrátiť na miesto podľa dobových fotografií,“ dodáva Koščová.
Prešovská župa za ostatných päť rokov investovala do komplexnej obnovy kaštieľa takmer šesť miliónov eur.
Pred sto rokmi Humenčania prežili zemetrasenie Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
