HUMENNÉ. Prezident a bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster potreboval do svojej knihy o metropole východu fotografie. Okrem „oficiálnych“ agentúrnych využil aj negatívy fotografií košického fotografa Svätopluka Píseckého z jeho súkromného archívu.
S dlhoročným bývalým fotografom Československej tlačovej kancelárie a neskôr slovenskej tlačovej agentúry sa poznajú takmer pol storočie. Písecký fotograficky dokumentoval prakticky celú jeho politickú kariéru v bývalom režime i po Nežnej revolúcii.
„Navrhli sme pánovi prezidentovi, aby prišiel manžela navštíviť do Zariadenia sociálnych služieb Slnečný dom v Humennom,“ zdôvodňuje manželka Gabriela Písecká, prečo sa obaja muži stretli práve tam.
Mal uňho protekciu
Prezident Schuster ocenil majstrovstvo a poctivú prácu fotografa, ktorého pokladá za kamaráta.
„Patril medzi horlivých fotografov, ktorí chceli mať najlepšiu fotku. Vždy sa snažil 'vydobyť' si najlepšie miesto, aby mohol urobiť čo najlepšie zábery. Keď som videl výsledky jeho práce, mal prednosť pred ostatnými fotografmi a protekčne som mu vytváral miesto. Kde mohol on, nemohli iní,“ povedal na neformálnom stretnutí s Píseckým a jeho rodinou v zariadení.

Do Humenného ako sídla vtedy ešte jedného veľkého okresu so Sninou i Medzilaborcami chodieval Schuster ako predseda krajského národného výboru často.
„Riešil som vodu v Medzilaborciach, skládku odpadu, ktorá mala vzniknúť pod Brekovským hradom,“ zaspomínal si.
V spomienkach oživil aj spoločné stretnutie v kaštieli s prezidentom Ivanom Gašparovičom.
Uznal, že v prvej priamej voľbe prezidenta ho podporili nielen Košičania, ale celý východ.
„Som im za to vďačný, a preto dodnes pracujem, aby som zaznamenal spoločné stopy, ktoré sme zanechali. Sám človek nevytvorí nič, musí sa obklopiť ľuďmi, s ktorými bude spolupracovať,“ povedal.
Schuster: Najdôležitejšia je rodina
Prezident Schuster je presvedčený o tom, že dobré súdržné vzťahy v rodine sú predpokladom dobrého spolunažívania ľudí.
„Od rodiny sa všetko odvíjalo. Keď funguje rodina, funguje susedstvo, funguje ulica, ulica s ulicou, funguje dedina, mesto, potom kraj a Slovensko. Bez ohľadu na to, čo robia 'hore' politici, aspoň my 'dole' si rozumejme,“ povedal.
Myslí si, že zo života na Slovensku sa vytráca tradičná pohostinnosť a vzájomná pomoc. „Počítače nezastavíme ani umelú inteligenciu. Čím viac nás však bude nechávať 'umelo' žiť, tým viac budeme túžiť po návrate k pôvodnému rodinnému vzťahu.“

Spoločnosť je rozdelená
Schuster na stretnutí zdôraznil, že politiku riešiť nechce, otázkam sa však nevyhol. Povedal, že jemu sa počas prezidentovania nestalo, že by mu niekto nepodal ruku tak ako nedávno súčasnému prezidentovi.
„Viem, že niektorí ľudia ma nemali radi, že nadávali. Nestalo sa mi to, možno som včas vystihol, že som sa nesnažil podať ruku človeku, ktorý by ju odmietol. Ale takí ľudia sú,“ reagoval.

„Nemusím súhlasiť s prezidentom, ktorý bol zvolený demokraticky, ale keď sa s ním nechcem stretnúť, tak tam nejdem. Každý sa môže rozhodnúť, ako chce. Nie je to však najlepší obraz o našej kultúre, výchove. Nekritizujem to, mne sa to nestalo, sú to však trápne momenty, ktoré svedčia o našej veľmi rozdelenej spoločnosti,“ pokračoval.
„Preto sa vraciam k rodinnému vzťahu. My musíme odtiaľto dávať signál smerom von, hoci nám 'hore' príklady neukazujú,“ doplnil.
Hľadali sa kompromisy
Schuster zdôraznil, že na protesty nikdy nechodieval bez ohľadu na to, či boli „vpravo“ alebo „vľavo“. Akurát v tom čase vo štvrtok zasadala bezpečnostná rada štátu.
Priznal, že „zo zvedavosti“ bol na prvých mítingoch aktérov Novembra v '89. roku.„Postavil som sa dozadu. Bol som zvedavý, aká je medzi ľuďmi nálada.“
Zvolenie za predsedu Slovenskej národnej rady 30. novembra 1989 ako člena komunistickej strany pokladá za dôkaz toho, že už vtedy sa „hľadali kompromisy“.
„Hľadali sa ľudia, ktorí by toto obdobie vedeli preklenúť, muselo sa prejsť prechodným obdobím, a to, že sme nestrieľali a nevešali, bolo aj vďaka tomu, že sme tam boli rozumní ľudia, ktorí politickú moc odovzdali novým predstaviteľom, ktorí sa to museli naučiť robiť,“ povedal Schuster.
Únia by nás mala viac chápať
Na otázku, kde nastal zlom, kedy sa v spoločnosti všetko pokazilo, odpovedal, že sa to dialo „postupne“.
Zdôraznil, že iná alternatíva ako Európska únia a NATO pre Slovensko neexistuje. „Tam patríme, sme radi, že sme tam, bojoval som o to,“ povedal.
Únii adresoval výčitku. „Chybou je aj to, že v Európskej únii nevedia vždy pochopiť nás, ktorí sme žili istý čas v inom režime. Mali by sa niekedy dívať na nás ináč, tolerantnejšie, mali by nás viac pochopiť a vypočuť. To sa nedeje,“ povedal.
„Myslím si, že to príde,“ dodal.
Prezident Schuster povedal, že napätie medzi politikmi navzájom i novinármi „vždy bolo“.
„Ide o to, aby aj pri napätí ostala slušnosť. Ide o to, aký slovník používam, do akej miery urážam, zosmiešňujem a degradujem. Toto musí prestať. Nemusím politicky so súperom súhlasiť, ale musím uznať, že aj on má v niečom pravdu, nielen ja a moja strana. Potrebná je tolerantnosť a ochota vypočuť politického protivníka. Veď dnes pri debatách nenechajú súpera ani dopovedať, a tam to končí,“ dodal.
Prezident Schuster je vo svojich 91 rokoch vo výbornej kondícii. Žartom priznal, že sa nechce dožiť len jedného: aby sa nevládal zohnúť a zaviazať si šnúrky na topánkach.
„Počítam len dni a týždne, žiadne päťročnice, ba ani ročnice. Treba však každý deň hore poďakovať za to, že sme tu,“ povedal.
Pre dobrú fotografiu urobil všetko
Fotograf Písecký počas svojej pracovnej kariéry fotografoval mnohé významné politické osobnosti - Václava Havla, Alexandra Dubčeka, Michala Kováča i Rudolfa Schustera, mnohých prezidentov iných štátov, kráľov i japonského cisára. Navštívil vyše 50 krajín.
S Dubčekom bol vo Švédsku, s prezidentom Havlom v Japonsku a v Kórei, s Kováčom v Španielsku a Portugalsku, so Schusterom vo Vatikáne.
Manželka Gabriela si zaspomínala, že pre dobrú fotografiu bol ochotný urobiť čokoľvek - skočiť do fontány, keď Košicami prechádzala vzácna návšteva, visieť dole hlavou v Dome umenia počas koncertu filharmónie, za nohy ho pridŕžal synovec. Neváhal vyliezť na komín, ktorý mali potom vyhodiť do vzduchu, slávny košický makovník na oslavách mesta fotografoval z veže.
„V Španielsku na návšteve u kráľa bol zvedavý, čo mu podali na tanieri. Tak z neho jedno sústo ochutnal. Kráľ bol v pohode, len ochranke sa to nepáčilo,“ sprostredkovala jeho pracovné zážitky.
Písecký vyzdvihol, že si v práci „vybojoval“ špičkovú techniku, fotoaparát spolu s objektívmi vážil aj 50 kilogramov.
„Manželova práca si vyžadovala byť nonstop v teréne. Nemali sme spoločné Vianoce, Nový rok. Vždy bolo treba fotiť prvé narodené dieťaťa v roku, prvú stavbu, prvú električku. Vždy bolo niečo prvé,“ dodala Gabriela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín