ČERTIŽNÉ, HUMENNÉ. V sále kultúrneho domu visia jeho obrazy, košele s originálnou výšivkou, ktoré publikoval v knihe, nosia folkloristi. Vo svojom rodisku, v obci Čertižné v Medzilaborskom okrese, nie je krajinár, pedagóg, grafik, publicista, maliar a ilustrátor Pavol Markovič (1924 – 2006) ani dnes zabudnutý.
V obci doteraz stojí dom, v ktorom sa umelec narodil a vyrastal. Je v súkromných rukách. Na obecnom úrade je v pamätnej izbe a v sále kultúrneho domu vystavených jeho osem diel. Významný rodák ich daroval obci.
„Na 50. výročie roľníckej Čertižniansko-haburskej vzbury v marci v roku 1985 sa v obci konala výstava jeho tvorby. Mala som vtedy štrnásť rokov. Recitovali sme oblečené v krojoch,“ živo si spomína na kultúrnu udalosť manželka súčasného starostu Gabriela Tričáková, neúnavná dobrovoľná organizátorka kultúrneho a spoločenského života v koncovej obci na slovensko-poľskej hranici.
Pozvánka na vernisáž výstavy. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Doposiaľ opatruje pozvánku na výstavu. Uchováva tiež bulletin k výstave v roku 2001, keď Markovič vystavoval výber z tvorby pri príležitosti 550. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Kniha výšiviek sa zháňala ťažko
Docent Markovič zozbieral typické ľudové krížikové výšivky v rusínskych obciach východného Slovenska. Kniha bohatá na fotografie vyšla v roku 1964 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v odbore ukrajinskej literatúry v Prešove.
Gabriele sa podarilo knihu zohnať do miestnej obecnej knižnice. „Dlho som po nej pátrala, asi mesiac pred vernisážou venovanej storočnici narodenia umelca sa mi ju podarilo zohnať z bardejovského antikvariátu. Ozvali sa mi, že je k dispozícii,“ hovorí.
Gabriela Tričáková s knihou výšiviek. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)V pamätnej izbe sú vyšívané „ručníky“, obrusy, uchovávajú tiež kroje či ženský kožúšok s výšivkami z obdobia prvej svetovej vojny.
„Keď zomrel člen rodiny, ostával až do pohrebu v dome, keďže domy smútku neboli. Ženy vyšívali 'ručník', ten potom uviazali na kríž, ktorý niesli pred truhlou s nebožtíkom. Máme ich niekoľko, čo výšivka, to človek, ktorého odprevadili na cintorín,“ hovorí.
Na košeliach spevákov
Tradičný čertižniansky krížikový vzor využívajú na reklamných predmetoch obce. Na košeliach ho majú vyšitý aj mladí speváci z folklórnej skupiny Labirsky beťare.
Zo speváckeho tria Roland Guba, Peter a Denis Zjatikovci majú obaja bratia korene v Čertižnom. Odtiaľ pochádza aj ich dnes už bývalá umelecká vedúca Anna Regrutová, rodená Opudová.
Trio talentovaných chlapcov má na konte prvý album Čítajte Čertižniansky krížikový vzor, presne podľa knihy, im na košele vyšili dnes už nebohá Annina sestra Mária Macková a Anna Kniežová zo Stropkova, ktorá chlapcom pomohla zabezpečiť kroje.
„Chceli sme tým vyjadriť náš pôvod aj to, že pokračujeme v dodržiavaní tradícií a sme ich nositeľmi,“ zdôvodňuje Regrutová.
Spevácke trio s Annou Regrutovou. (zdroj: Labirsky beťare/FB )Pred desiatimi rokmi výnimočných spevákov, ktorí sa spevu venujú od detstva, zoskupila do tria. Bola im nielen umeleckou vedúcou, ale aj textárkou a manažérkou.
Chlapci natočili tri CD nosiče, účinkovali na mnohých podujatiach, v roku 2020 boli finalistami súťaže Zem spieva.
Spievajú po rusínsky a po ukrajinsky, piesne ľudové, ale aj upravené, autorské.
„Zopár mojich textov zhudobnil Ladislav Macko zo Svidníka. Texty mnohých piesní som získala od mamy, niektoré texty ľudových piesní som dotvorila, dopísala. Takisto som napísala text na melódiu lemkovskej ľudovej piesne,“ hovorí Regrutová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
