Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o ochrane prírody z dielne Slovenskej národnej strany a Smeru. Nadácia Aevis, ktorá organizuje vzdelávacie aktivity v Poloninách a spolupracuje aj so Správou Národného parku Poloniny uviedla, že ich rozhodnutie prezidenta hlboko sklamalo. Novelu zákona vnímajú ako zásadný krok späť pre ochranu prírody.
Novela podľa ekologičky ZUZANY BURDOVEJ dáva zelenú megalomanským developerským aktivitám. „Sú za tým osobné záujmy jednotlivých poslaneckých klubov. Sú to zákony šité na mieru pre developerské aktivity v chránených územiach alebo pre finančný zisk, ako je ťažba či sprístupnenie poľovných revírov.“
V chránených územiach sú stále nedotknuté časti, v ktorých sa neťaží. Prostredníctvom tejto novely však podľa Burdovej vznikajú v zákone rôzne diery, cez ktoré sa budú môcť získať výnimky napríklad na ťažbu dreva.
„Chránené územia však majú v prvom rade funkciu ochrany prírody, biotopov a druhov. Na druhom mieste je rekreačná funkcia, nie zisk. Potom sa ľudia čudujú, keď idú na túru do národného parku a celý deň počujú v lese motorovú pílu, no zákon to umožňuje. Na Slovensku, žiaľ, veľmi málo rozlišujeme hospodárske lesy a chránené územia."
V rozhovore hovorí aj o tom:
- Aké kontroverzné veci sú v novele,
- čo môžu zmeny v zákone znamenať pre Národný park Poloniny,
- ako sa mení pohyb úradníkov v národných parkoch na štvorkolkách a motorkách,
- prečo jej to príde ako papalášizmus.
Novelu zákona ste skritizovali a napísali ste, že vás to hlboko sklamalo. Mali ste príležitosť byť pri jej vzniku alebo niečo pripomienkovať?
Nie, novela je kontroverzná aj tým, že neprešla štandardným verejným pripomienkovaním. Organizácie alebo jednotlivci nemali žiadnu možnosť sa k nej vyjadriť. Body, ktoré obsahuje, sme videli, až keď to bolo v programe na schválenie.
Nebolo to však prvýkrát, keď táto vláda schvaľovala zákon či novelu a dala to hneď na prerokovávanie do parlamentu. Je síce právne povolené, že novela môže ísť bez pripomienkovania na schválenie, ale len v nevyhnutných a výnimočných prípadoch. Táto vláda to však robí už takmer štandardne.
Zapojili ste sa v minulosti do pripomienkového konania?
V roku 2023, ešte za predchádzajúcej vlády, sme sa zapájali do pripomienkového konania zákona o turistických trasách. Bola tam vložená aj časť o sprevádzaní v prírode. Pripravovali ho veľmi participatívne. Okrem nás sa zúčastnil stretnutí Klub slovenských cyklistov aj Klub slovenských turistov. Pripomienky k tomuto zákonu sme dávali dokopy spolu, napokon neprešiel o dva hlasy.
Ideálny stav je, keď sa k príprave zákona či novely vyjadria rôzne strany. Ak sa napríklad schvaľuje nový zákon týkajúci sa podnikania, poslanci by si mali vypočuť podnikateľskú sféru.
Podľa vás novela zákona o ochrane prírody hrubo porušuje právo Európskej únie, ku ktorého dodržiavaniu sme sa zaviazali. Čo to znamená?
Áno, vyplýva to z takzvaného Aarhuského dohovoru. Hovorí o tom, že občania či rôzne organizácie majú právo na spravodlivosť a verejnú kontrolu. Každý občan a inštitúcia môže vstupovať do verejných konaní a kontrolovať, čo robí štát a aké zákony sa v ochrane prírody schvaľujú. V tejto novele sú veľmi kontroverzné veci, keďže tam prešla aj časť, ktorou sa obmedzí účasť mimovládnych organizácií a verejnosti v jednotlivých konaniach.
Keď mal developer vypracovaný projekt v určitom chránenom území, vždy sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, napríklad obec. Týka sa to aj ľudí, ktorí v chránenom území žijú a sledujú, aká výstavba sa v ich okolí plánuje. Mohli sa zapojiť do verejného pripomienkovania napríklad vtedy, ak nechceli vo svojom susedstve skládku odpadu.
Pripomína to prípad z Tatranskej Lomnice, kde súkromník pri národnej kultúrnej pamiatke Széchényiho vila plánoval geotermálny vrt. Postavili sa proti tomu Tatranci, ktorí spísali petíciu. Upozorňovali napríklad na hluk, ktorý by pri realizácii vrtu vznikol. Čo môže novela v praxi znamenať?
Môže to znamenať, že o všetkom budú rozhodovať iba pracovníci Štátnej ochrany prírody. V novele zákona takisto schválili, že ak sa pracovník k návrhu nevyjadrí, bude to znamenať súhlas. Pri dnešných personálne poddimenzovaných správach parku a okresných úradoch to môže byť problém.
Developer si povie, že správa parku sa nevyjadrila a tak môže začať so svojím projektom. Vláda to odôvodňuje tak, že mimovládne organizácie často blokovali rôzne projekty, alebo sa k nim vyjadrovali zbytočne. My si iba uplatňujeme svoje občianske právo, pretože nám záleží na tom, čo sa v našej krajine a okolí deje. Táto novela v skutočnosti dáva zelenú megalomanským developerským aktivitám.
Taraba otvoril Pandorinu skrinku, v Tatrách môžu všetci vŕtať, kritizuje prednosta Čítajte Zákon podľa vás predstavuje vážnu deštrukciu systému ochrany prírody na Slovensku a prináša nezvratné riziká pre naše národné parky, vrátane Polonín. Ako konkrétne?
Napríklad tak, že sa tam začnú presadzovať developerské záujmy. Poddimenzovaná správa národných parkov nebude mať čas na vyhodnocovanie projektov. Úradníci majú veľa práce, je ich málo, do terénu chodia len minimálne, lebo riešia byrokraciu. Budú pod tlakom, že sa nestihnú k niečomu vyjadriť do tridsiatich dní.
Mohla by nastať nekontrolovateľná zástavba preto, že nemáme regulatívy a v národnom parku sa vybuduje niečo, čo sa do prostredia nehodí ani z hľadiska ochrany prírody či z hľadiska krajinárskeho.
Znížená kontrola môže tiež viesť k nelegálnym výrubom, obchodovaniu s chránenými druhmi a pytliactvu. V minulosti sa vyskytli dokonca prípady zastreleného zubra, ktorý je zákonom chránený a prirodzene sa vyskytuje iba v Poloninách.
Máte nejaký konkrétny príklad developerského projektu v Poloninách, ktorý sa chystá alebo bol v minulosti diskutovaný?
Boli tlaky na výstavbu lanovky, napríklad z obce Runiny na Ďurkovec (vrch v Poloninách vo výške 1 188,7 metra nad morom). Na jeho vrchol vedie strmý kopec, ktorý si turisti musia vyšliapať.
V minulosti bol tiež v susednej chránenej krajinnej oblasti Vihorlat projekt na vybudovanie megalomanského lyžiarskeho strediska. Zastavila ho organizácia Vlk spolu s verejnosťou a ďalšími ochranármi.
Stredisko mali budovať pod Sninským kameňom. Po rokoch vidíme, že projekt nemal budúcnosť, keďže vplyvom zmeny klímy máme slabé zimy a už takmer vôbec nesneží.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
