HUMENNÉ. Vyše stodvadsaťročný Valaškovský most symbolicky rozdelil ostnatý drôt na dva svety: jeden za železnou oponou a druhý slobodný. Na jednej strane boli informácie o obetiach komunistického režimu na Slovensku, na druhej kresby a maľby detí na tému sloboda.
V Humennom sa v sobotu, deň pred 35. výročím Nežnej revolúcie, diskutovalo, spievalo, hralo, spomínalo, ale aj oceňovalo, bicyklovalo a sadilo.
Kde sú tanky, pýtal sa riaditeľ
Aktívni občania z Humenného, Michaloviec, Sniny, Sobraniec a Vranova nad Topľou pripravili celodenný Humenský festival slobody.
„Týmto podujatím sme chceli pripomenúť, že sloboda nemá trvalú záručnú dobu, keďže je citlivým spoločenským tovarom, ktorý v prípade nesprávneho zaobchádzania rýchlo podlieha skaze. Aby sa tak nestalo, je trvalou úlohou každého z nás,“ hovorí líder neformálneho zoskupenia Príď a poznaj Ján Mičovský starší z Humenného.
V bohatej predpoludňajšej ponuke dominovali spomienky.
„Nestačí len niečo vybojovať a potom čakať, že všetko príde samo. Demokracia sa vyvíja, hlavné je, aby bola voľnosť, sloboda, aby ľudia neboli spútaní dogmami a všelijakými izmami,“ zdôvodňuje fotograf Peter Bodor z Vranova nad Topľou, prečo v pamätné dni pred 35. rokmi ako zamestnanec Chemkostavu vyšiel do ulíc Humenného s fotoaparátom a všetko dokumentoval.
V novembri 1989 preukázali ľudia na humenskom námestí veľa odvahy Čítajte „Keď sa na námestí pred kultúrnym domom zišli ľudia prichádzajúci zo všetkých strán, najprv zaspievali českú a slovenskú hymnu. Potom nastalo ticho. Boli sme zvyknutí, že potom nasleduje hymna Sovietskeho zväzu. Namiesto nej sa ľudia pomodlili Otčenáš. Bolo to veľmi silné, aj dnes to prežívam rovnako,“ spomína.
„Boli sme síce v začiatkoch 'latentní', ale vnútorne odhodlaní a presvedčení, a bolo nás veľa. Nedali sme sa zastrašiť, aj keď si pamätám slová jedného riaditeľa, ktorý sa pýtal, kde sú tanky. Absenciu použitia sily považoval za prejav slabosti štátu,“ hovorí.
Peter Bodor. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Aj keď sa mnohé veci zmenili a mnohé nádeje nenaplnili, Bodor je presvedčený o tom, že išlo o veľmi dôležitý míľnik v našich dejinách.
„Neskôr som zistil, že v niektorých prípadoch prevládli osobné záujmy nad spoločnými. Niekto bol vo väčšej výhode ako tí, ktorých komunistický režim postihoval. Veksláci mali peniaze, komunisti mali styky a silu zastaviť niečiu kariéru alebo ho zneužiť vo svoj prospech,“ dodáva Bodor.
Fedor Gál: Chcel som počuť obyčajných ľudí, ako prežili tridsať rokov Čítajte Bol na liečení
Humenský podnikateľ Martin Hyška bol počas prevratných dejinných udalostí na liečení v Karlových Varoch.
Martin Hyška s mikrofónom. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)„V masmédiách sa zamlčiavali informácie o proteste i násilnostiach. Keď sme v liečebnom dome sedeli s ostatnými pri televízore a pozerali normalizačné televízne noviny, ľudia reagovali rôzne. My mladí sme prejavovali nadšenie, že sa niečo zmení, ostatných poburovali 'hlúpi' študenti, s ktorými bolo treba podľa nich urobiť poriadok,“ spomína.
Novembrové oslavy v Humennom sa niesli v znamení symboliky Čítajte „Potom sa začali protesty po celom Československu, aj v Karlových Varoch. Dokonca som tam mal emocionálne vystúpenie. Keď som telefonoval domov do Humenného, naši mi povedali, že sa tu nič nedeje, že ľudia obávajúc sa represií vyčkávajú,“ dodáva.
Po návrate domov sa s otcom Karlom pridali do koordinačného výboru a riešili kooptácie do federálneho zhromaždenia.
Jeho syn Martin Hyška ml., lyžiar, tréner a komentátor neskôr diskutoval o slobode cestovania.
Andrej Potocký s mikrofónom. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Bicykel je sloboda
Andrej Potocký chodieva každý deň do práce z Humenného do Michaloviec a späť na bicykli. Keď ho oslovili s prosbou zabezpečiť cyklistov na spanilú jazdu po meste, nezaváhal.
Bicyklovanie pokladá za prejav životného štýlu a slobodný prejav dopravy. „Bicykel je sloboda,“ hovorí.
Pelotón s policajným sprievodom prešiel ulicami mesta až na južné námestie.
Video: Jana Otriová
Zmeny sú obrovské
Učiteľka Iryna Hajdučková pochádza z Kyjeva. V Humennom žije od 95. roku, pracuje v sociálnych službách. V diskusnom bloku Otvorené Humenné sedela po boku zástupcov rôznych národnostných a náboženských menšín.
„Sloboda by mala patriť všetkým národom, všetkým ľuďom na zemeguli. My, Ukrajinci, to teraz pociťujeme najviac a najbolestivejšie, chcú nám vziať našu slobodu, krajinu, slobodu vyjadrovania v rodnom jazyku. Bojujeme za našu slobodu,“ hovorí.
Porevolučné zmeny prežívala na Slovensku s ostatnými. „Zmeny sú obrovské,“ hodnotí.
Iryna Hajdučková. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Iryna dlhé roky viedla v Humennom spevácku skupinu Riava.
„Pamätám si časy, keď sme sa v dome kultúry doslova bili o miesto. Pôsobili tam rôzne umelecké kolektívy, a aké programy sme robili. Je mi ľúto, že sme museli odísť a museli sme si na iných miestach platiť za prenájom priestorov. Nie všetci to ekonomicky zvládli,“ dodáva.
Anjel s krídlami pre novinárku a aktivistku Janu
Organizátori festivalu sa rozhodli na jeho prvom ročníku udeliť Cenu slobody Jane Ďuraškovej in memoriam. Novinárka, občianska aktivistka a divadelníčka podľahla v tomto roku zákernej chorobe.
„Vážila a ctila si hodnoty slobody a demokracie, neboli jej ľahostajné. Vždy stála pri ľuďoch, ktorí potrebovali pomoc,“ zdôvodňuje organizátorka Alexandra Harvanová výber ocenenej.
Anna Ďurašková a Mária Orlič. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Cenu v podobe obrazu výtvarníka Mariána Kusika, zobrazujúceho anjela s krídlami, prevzali mama Anna a sestra Mária Orlič.
Najbližších ocenenie pre Janu potešilo aj dojalo. Vnímajú ho ako poctu.
„Je nám veľmi ľúto, že si ho Janka nemohla prevziať osobne a nemohla prežívať tie pocity, ktoré zažívame my,“ hovorí Mária. Sestru si vážila pre jej otvorenosť, úprimnosť a ochotu pomáhať.
„Janka nikdy nerozlišovala medzi bohatými a chudobnými. Hodnotila ľudí podľa ich srdca. Pomáhala bezdomovcom, Rómom aj obyčajným ľuďom,“ dodáva.
Zasadili symbol Slovanov
Humenský festival slobody bude obyvateľom mesta pripomínať lipka. Na južnom námestí pri budove knižnice ju zasadil Vranovčan lesník František Čižmár.
„Aby sa jej darilo, aby sa darilo ľuďom, ktorí tu žijú, aby sa tešili z lipky, zo slobody a z našej krajiny,“ povedal po tom, ako symbol Slovanov zasadil a na konáriky priviazal slovenskú trikolóru.
Lipa. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)„Nám sa sloboda prihodila. Naši predkovia za ňu nebojovali a neprelievali krv. Preto si ju málo vážime a veľmi ľahko sa môže stať, že o ňu prídeme. Vidíme to na východ od nás, kde o slobodu prišli a žijú vo veľkom utrpení. Môže sa to stať aj nám,“ dodáva.
Organizátori celodenného Humenského festivalu slobody sa prihlásili k občianskym aktivitám, usporadúvaným v mestách po Slovensku pod logom Spolu sme sila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
