NOVÁ SEDLICA, STAKČÍN. Láska, šikovnosť a usilovnosť sa zapísali do histórie miesta nad Novou Sedlicou v okrese Snina, ktorému nepovedia inak ako Lúka Medovej baby.
Pred takmer sto rokmi sa tu Žofia Maťašovská, rodáčka z poľského Przemysla, starala o vyše osemdesiat úľov a jej med odoberali známe pernikárne v Pardubiciach či čokoládovne v Prahe a nemeckom Kolíne.
Zrubový včelín na Lúke Medovej baby v doline Zbojského potoka, ktorý pred vyše tridsiatimi rokmi postavili lesníci na mieste, kde Žofia štvrťstoročie včelárila, je dnes prázdny. Nemalo by to však tak ostať navždy.
O včelín sa postarali budúci strážcovia prírody
Včelín získala pri delimitácii pred dvomi rokmi Správa Národného parku Poloniny.
„O včely sa staral správca lesnej správy. Keď pred šiestimi či siedmimi rokmi odišiel, včelárenie ustalo. Odvtedy je včelín prázdny,“ hovorí botanik a dendrológ správy parku Miroslav Buraľ.
Obnovu včelína si vzal na starosti. „Prírodné podmienky sú v týchto končinách drsné. Zarastá lišajníkmi, objavili sa prví škodcovia. Musíme ho zakonzervovať,“ potvrdzuje.
Podujali sa na to študenti z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie, vysunutého pracoviska Žilinskej univerzity.

Budúci strážcovia prírody prišli do Polonín na prax na niekoľko dní. Vzali do rúk štetce, vedrá a včelín postavený na koloch, aby odolal medveďom, natreli moridlom. Okrem práce na včelíne čistili od odpadkov turistické chodníky.
Na turistickom chodníku
Včelín sa nachádza v turistami vyhľadávanej lokalite na turistickom chodníku na Jarabú skalu. Aj preto je cieľom Správy vybaviť ho „expozične a informačne“ tabuľami, približujúcimi históriu miesta.
„Ideálne by bolo, kedy sa doň opäť dostali včely,“ nádeja sa Buraľ. Ako regionálny historik zhromaždil o histórii najvýchodnejšieho kúta Slovenska mnohé, neraz už zabudnuté, zaujímavosti.
Rozhodla láska
Žofiu priviedla na územie prvej Československej republiky v roku 1928 láska. Jej manžel pochádzal z Udavského.
„Ako vojak rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do Przemysla, kde pomáhal pri budovaní obranných línií proti ruskej armáde. So Žofiou sa vraj zoznámil v kaviarni. Neskôr prišla za ním a zostala tu žiť. Dedo pracoval ako správca ťažby dreva pre spoločnosť v lesoch nad Sedlicou. Zomrel v 44. roku,“ približuje príbeh lásky vnuk chýrnej včelárky Štefan Antoňák (71) z Medzilaboriec.

Úle miestnych boli jednoduché
Poloninský medovicový med z jedľovo-bukových lesov šikovnej včelárky Žofie Maťašovskej bol veľmi kvalitný.
Kvalitu jej medu oceňovali pardubickí pernikári i čokoládovne v Prahe či v Kolíne, ktorým ho predávala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín