SNINA. Hľadajú úspory, kde sa dá, potrápil ich tobogan. V sninskej plavárni obmedzili otváracie hodiny.
Od októbra je plaváreň v pracovných dňoch otvorená len popoludní od trinástej do dvadsiatej hodiny. Počas víkendov od deviatej ráno.
Výnimku majú cez týždeň len organizované skupiny, školy a plavecké kluby, tie pustia do bazéna aj predpoludním.
„Uvažovali sme o tom už vlani, počítali sme, akú úsporu by nám úprava prevádzkového času priniesla. Napokon sme vtedy k zmene nepristúpili,“ hovorí Ján Pčola, konateľ Mestského podniku Snina, ktorý plaváreň prevádzkuje od jej otvorenia v lete 2021.
„Čakali sme, ako sa budú vyvíjať ceny elektriny a tepla, ako porastú mzdy, aká bude návštevnosť, aby sme sa vedeli zodpovedne a kvalifikovane rozhodnúť,“ odpovedá Pčola, ktorý je aj mestským poslancom (Sme rodina), na otázku, či toto finančne náročné športovisko nebude prvým, ktoré doplatí na nepriaznivú finančnú situáciu sninskej samosprávy.

Šetria, kde sa dá
Obmedzenie otváracích hodín by malo priniesť značnú finančnú úsporu.
Odhaduje ju až na 56-tisíc eur ročne.
Zmena dodávateľa chémie by mala priniesť usporených ďalších najmenej 7-tisíc eur za rok.
Tu sa však šetriace opatrenia nekončia.
Fóliové plachty na prekrytie plaveckého a relaxačného bazéna, aby udržali teplotu vody v čase, keď sa bazény nevyužívajú, by podľa odhadov mali uchrániť v rozpočte od troch do šesťtisíc eur mesačne.
„Túto sumu odhadli viacerí odborníci–technici,“ zdôrazňuje Pčola.
Pôvodne na to mesto chcelo získať dotáciu z výzvy ministerstva športu, úspešné však nebolo.
„Žiadali sme aj o vybavenie plaveckého bazéna obrátkovými doskami a príslušným technickým zariadením, aby sme mohli byť usporiadateľom plaveckých pretekov a spolupracovať v tomto smere s plaveckou federáciou. Výzva bola zameraná viac na stavebné aktivity, nebola pre nás, takpovediac, šitá na mieru,“ vysvetľuje, prečo musí mestský podnik pri nákupe plachiet siahnuť po komerčnom úvere v banke.
„Máme v banke predschválený úver maximálne vo výške 25-tisíc eur. Verím, že to bude omnoho menej v závislosti od vysúťaženej ceny,“ vysvetľuje.

Pripravujú sa na veľký krok
Pčola si uvedomuje, že maximálnu úsporu by priniesla zmena technológie vykurovania.
Alternatívou k súčasnej dodávke tepla z centrálneho zdroja od spoločnosti GGE sú tepelné čerpadlá či zvýšenie počtu fotovoltických panelov na streche.
„Počiatočná investícia by však bola veľmi vysoká. Sledujeme všetky výzvy, chceme sa o zdroje uchádzať a byť pripravení. Chystáme audit, aby sme zistili, aké zariadenie by pre nás bolo najvhodnejšie. Pracujeme na zaobstaraní záložných zdrojov, ktoré by nám pomohli úsporne narábať s elektrickou energiou,“ vyratúva Pčola.
Pčola: Niet z čoho ubrať
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín