ĎAPALOVCE, BAŠKOVCE, PAKOSTOV, NIŽNÁ SITNICA. „Nedá sa na to zabudnúť. Každý deň si to pripomíname,“ hovorí Cyril Babinský (77) z Ďapaloviec v okrese Vranov nad Topľou.
Práve táto obec bola presne pred rokom 9. októbra večer epicentrom zemetrasenia so silou 4,9 lokálneho magnitúda.
K domu pána Cyrila sa hneď na druhý deň zbehli všetci novinári, aby na vlastné oči videli skazu, ktorú zemetrasenie napáchalo na jeho rodinnom majetku.
Vypadnutá stena na dome obnažila celú povalu, praskliny sa rozbehli po stenách zvonku i zvnútra. Stačili len štyri sekundy a bolo po všetkom.
„Najprv to buchlo, potom sa dom posunul dopredu a dozadu, jednoducho s ním zakývalo. Dostal som omietkou po hlave, vybehli sme von. Hore vypadla stena na podkroví, steny sú popraskané, nedajú sa otvoriť ani jedny dvere,“ povedal vtedy po bezsennej noci, ktorú rodina z obavy pred dotrasmi strávila v aute.

Priznáva, že odvtedy sú s manželkou neustále v strehu. „Ja ani tak nie, ale stačí, že čosi buchne, šuchne, a žena je už hotová,“ vraví.
V stredu večer sa chystal do miestneho kostola na omšu. Presne o 20.24 hodine sa obcou mali rozozvučať zvony.
Práce ešte nie sú hotové
Obyvatelia obce sa z následkov zemetrasenia spamätávajú dodnes. Rekonštrukčné práce na dome podľa pána Babinského ešte stále nie sú úplne hotové.
„Zvonku už máme fasádu na celom dome, vrch je zamurovaný. Dokončiť treba vrchné podlažie, chodbu a dve izby. Treba osekať omietku, ovakovať steny a vybieliť ich,“ hovorí.
Práce má na starosti syn, ktorý pracuje v zahraničí. „On to diriguje,“ zdôrazňuje. Odhaduje, že všetko bude na poriadku do pol roka, maximálne do roka.
Doposiaľ obnova domu vyšla na približne 90-tisíc eur. Časť nákladov pokryla splátka z poistky, druhá príde po dokončení prác.

Museli búrať
V Baškovciach v Humenskom okrese museli po zemetrasení najviac poškodené rodinné domy zbúrať.
„Akurát v deň ročného výročia prišla na úrad rodina po papiere na kolaudáciu domu, ktorého polovicu museli zbúrať,“ hovorí starosta Pavol Tamáš (KDH).
K zemi išli ešte dva domy.
Kuzmovci, ktorých dom zbúrali na sklonku vlaňajška ako prvý, už majú hrubú stavbu hotovú, do konca mesiaca by ho mali zakryť.

„Nevedeli by sme už v ňom žiť, aj keby sa ho podarilo zázrakom zachrániť. Sedemročná dcéra sa začala pomočovať, bojí sa ostať sama. Len čo začuje nejaký buchot, už je v strese, zbledne, chveje sa a pýta sa, či zasa prišlo zemetrasenie. Chodievame s ňou k psychologičke,“ povedala Lucia Kuzmová, keď sa prizerala, ako sa lyžica bagra zahryzla do steny domu.
„Keby vraj zemetrasenie trvalo len o pár sekúnd dlhšie, celý dom by sa nám zosypal na hlavu. Bolo to šťastie v nešťastí.“
„V dušiach a v hlavách ľudí obavy stále sú a budú,“ zdôrazňuje po roku Tamáš.
Pomohli štát aj župa
Po zemetrasení prešiel starosta celú obec dom po dome. Poškodených bolo dokopy 40 domov.
„Ľudia si ich opravovali svojpomocne, niektorí sa zapojili do výzvy Obnov dom z rezortu životného prostredia na zníženie energetickej náročnosti a spevnenie stavby. Sprevádzalo ju však priveľa papierovej byrokracie. Ľudia si predstavovali, že to bude jednoduchšie, hundrali. Museli si však zahryznúť do jazyka a všetko absolvovať,“ hovorí.
Pomocnú ruku podali prešovská župa a štát, pomohli aj zbierky.
Ľudia mohli žiadať od štátu dvakrát po 800 eur humanitárnu pomoc, dvakrát prišlo do obce po 15-tisíc eur, ktoré rozdelila na nákup materiálu na sanáciu domov.

Aktuálne po skončení mimoriadnej situácie ešte vybrané skupiny občanov čakajú na vyplatenie jednorazového finančného príspevku na opravu domov. Ide napríklad o osamelé matky, seniorov či ľudí v hmotnej núdzi alebo zdravotne postihnutých.
„Vyhodnotili sme v komisii žiadosti, schvaľovať ich budú na ministerstve vnútra,“ spresňuje Tamáš.
V Baškovciach bolo podaných 44 žiadostí. Štyri museli vyradiť.
„Vypadli z nich tí, ktorých domy boli zbúrané. Na druhej strane búracie práce zaplatil štát. Pol roka trvalo, kým sa nám podarilo verifikovať faktúry,“ hovorí.
Čiastka na búranie sa pohybovala na úrovni 50-tisíc eur.
Najviac postihnutí príspevky nedostali
Poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja a koordinátorka pomoci Lucia Sukeľová (nezávislá) sa aktívne zastáva práve tých poškodených, ktorých domy statické posudky „odsúdili“ na zbúranie. Ide o 11 rodín z Humenského a Vranovského okresu.
„Práve tieto rodiny nemohli žiadať prostriedky z výzvy, ani požiadať o humanitárnu pomoc. Poistné plnenia boli minimálne a nepostačovali na novú výstavbu domu. Väčšinou sa z nich vyplatili zostatky úverov. Musia využívať vlastné úspory,“ vysvetľuje.

„Jedna z týchto rodín si pred zemetrasením vzala úver a kompletne zrekonštruovala dom. Splácala ho z výplaty otca rodiny, ktorý pracoval v zahraničí. Dom po zemetrasení bolo treba zbúrať. Úver sa dorovnal z poistného plnenia, ostala im z neho zanedbateľná čiastka. To bolo všetko. Rodina dodnes nemá vyriešenú otázku bývania a žije u príbuzných,“ opisuje Sukeľová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín