VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Vyše 881-tisíc eur žiada 12 subjektov z troch okresov od ministerstva kultúry na sanáciu národných kultúrnych pamiatok, ktoré poškodilo vlaňajšie zemetrasenie.
Ide takmer výlučne o kostoly a chrámy, v zozname je aj Dom mlynára Hamzu v obci Bystré v okrese Vranov nad Topľou. Výsledky posúdenia žiadostí v dotačnom programe Obnovme si svoj dom stále nie sú zverejnené. Kedy sa ich žiadatelia i verejnosť dozvedia, známe nie je. Ministerstvo mlčí.
Utrpeli aj národné kultúrne pamiatky
Vlaňajšie októbrové zemetrasenie so silou 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrom v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou poškodilo 46 národných kultúrnych pamiatok v Prešovskom samosprávnom kraji.
Ide prevažne o kostoly a chrámy v okresoch Vranov nad Topľou, Humenné, Stropkov, Svidník a Medzilaborce.
Podopreli klenby, spevnili steny. Kostoly poškodené zemetrasením ostávajú zatvorené Čítajte Na vojnovom cintoríne v Tokajíku prírodný živel poškodil súsošie, ujmu utrpeli aj dva kaštiele v Humennom a v Hanušovciach nad Topľou.
Najhoršie dopadol kostol v Jankovciach
Poškodenia boli rôzneho rozsahu.
„Od menších prasklín, ktoré nemajú žiadny dopad na statiku a sú iba vizuálnym problémom, až po statické poruchy, kde v jednom prípade dokonca prvé vyjadrenie tesne po zemetrasení hovorilo o zbúraní objektu,“ hovorí Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ktorý zhromaždil všetky hlásia od vlastníkov.
Pamiatkari nesúhlasia so zbúraním kostola, ktorý poškodilo zemetrasenie. Opäť sa pohol Čítajte Na mysli má rímskokatolícky kostol v Jankovciach v okrese Humenné, ktorý bol staticky najviac poškodený a ako jediný dodnes ostáva pre veriacich zatvorený. Omše slúži miestny farár v kultúrnom dome.
Aj keď Liška potvrdzuje, že kostol je, obrazne povedané, z najhoršieho vonku a ďalšej degradácii zabránili opatrenia na nápravu vykonané začiatkom tohto roka, nevyhnutné sú ďalšie stavebné úpravy, ktoré potrvajú mesiace.
Statický posudok a návrh statického zabezpečenia bolo treba vypracovať aj v oboch spomínaných kaštieľoch.
Kaštieľ prežil stáročia, vyzerá ako oblepený leukoplastmi. Merače odhalia poškodenie Čítajte „Odborné posúdenie potrebovali viaceré kostoly a chrámy, napríklad v obci Rafajovce a v Hanušovciach nad Topľou,“ pokračuje pamiatkar.
Vizuálne mikrotrhliny, ktoré poškodili fasádne alebo interiérové omietky, prípadne fasádne maľby, zaznamenali pamiatkari napríklad v kostoloch a chrámoch v Matiaške, Radvani nad Laborcom, Závade či Ruskej Porube.
Rozhodujúce slovo mali pamiatkari
Liška upozorňuje, že v prípade národnej kultúrnej pamiatky musí vlastník všetko vopred konzultovať s krajským pamiatkovým úradom, vrátane vyhotovenia statického posudku.
Statický posudok sa v závislosti od rozsahu poškodenia a veľkosti objektu rádovo pohybuje od tisíc do štyroch tisíc eur.
„Zámer odsúhlasuje krajský pamiatkový úrad, určí pravidlá, ktoré musí statik do posudku zahrnúť. Statik potom navrhne riešenie, ktoré musí byť v súlade s rozhodnutím o zámere obnovy, v tomto prípade o nariadených opatreniach na nápravu. Všetky materiály a postup prác musia byť konzultované a dozorované zo strany pamiatkarov,“ vysvetľuje.
V súčasnosti sú všetky objekty staticky zabezpečené.
Domy sa triasli, steny praskali, komíny padali. Na východe Slovenska bolo zemetrasenie Čítajte Nabádali ich, aby sa obrátili na rezort kultúry
S obnovou pamiatok je to rôzne.
„Sú farnosti, ktoré ešte ani nepodali žiadosť o vydanie rozhodnutia o obnove, pretože vyhodnotili, že nemajú peniaze ani na obnovu, ani na päťpercentnú spoluúčasť v prípade získania dotácie z ministerstva kultúry, samosprávneho kraja, respektíve z iných dotačných schém. To je napríklad chrám v Okrúhlom v okrese Svidník v miestnej časti Šapinec či chrám v Driečnej-Vladyči, ktorý bol staticky narušený už v minulosti,“ hovorí Liška.
„Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v regióne, kde boli ľudia postihnutí zemetrasením a museli primárne sanovať vlastné obydlia. Sme v menej rozvinutých regiónoch a počítať s tým, že malé farnosti a spoločenstvá budú schopné nazbierať dostatok finančných prostriedkov na obnovu kostolov a chrámov, je nepravdepodobné. Aj preto krajský pamiatkový úrad vyzýval všetkých vlastníkov, aby sa obrátili so žiadosťou o pomoc na ministerstvo kultúry na dotačný systém Obnovme si svoj dom,“ dodáva.
Takmer 890-tisíc
Žiadosť podalo 12 subjektov na päť gréckokatolíckych chrámov, na päť rímskokatolíckych kostolov, jeden evanjelický kostol a jeden vodný mlyn. Žiadateľmi sú najmä jednotlivé farnosti.
Najviac, necelých 175-tisíc eur žiada Rímskokatolícka farnosť sv. Anny v Turanoch nad Ondavou na kostol sv. Štefana v Novej Kelči.
Na jankovský kostol Najsvätejšieho Tela Pána žiada miestna farnosť 160-tisíc eur, na kostol Premenenia Pána v Lukačovciach vyše 104-tisíc.
Najnižšiu sumu, vyše 15-tisíc eur, požaduje Gréckokatolícka farnosť vo Fijaši na opravu chrámu sv. Kozmu a Damiána v obci Soboš v Svidníckom okrese.
Celková suma žiadostí dosiahla presne 881 362 eur.
Výsledky stále nie sú známe
Aj napriek tomu, že rezort kultúry deklaroval, že žiadosti podané v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom budú vyhodnotené do konca augusta a výsledky budú zverejnené okolo 10. septembra, nestalo sa tak.
Ministerstvo kultúry za to nedávno kritizoval výbor Kultúrneho štrajku na tlačovej konferencii.
Upozornil, že rezort v dvoch dotačných programoch, Obnovme si svoj dom a Kultúra znevýhodnených skupín, zdržiava ohlásenie výsledkov, hoci ide o programy, ktorých finančné prostriedky je nutné vyčerpať v tomto kalendárnom roku.
„Pri oboch programoch ide pritom o jediný finančný nástroj štátu, ako podporiť obnovu pamiatok či integráciu napríklad zdravotne znevýhodnených. Ich nefunkčnosť má pre tieto zásadné oblasti devastačné následky a je v priamom rozpore aj s programovým vyhlásením vlády,“ pripomenul výbor vo vyhlásení.
Poukázal na to, že od vlaňajšieho novembra mala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) k dispozícii menovacie dekréty členov komisií jednotlivých podprogramov, ktoré mala potvrdiť svojím podpisom. Urobila tak až koncom mája tohto roka.
„Celý proces kontroly a hodnotenia žiadostí o dotáciu sa tak úplne zbytočne predĺžil o takmer polrok,“ opísal na tlačovej konferencii nečinnosť ministerky Andrej Jaroš, bývalý tajomník dotačného podprogramu 1.5 - komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy v rámci programu Obnovme si svoj dom.
Ministerstvo kultúry na naše otázky nereagovalo.
Pomohli si zbierkami medzi veriacimi
So založenými rukami neostali sedieť cirkvi.
Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí na pomoc po zemetrasení v druhej polovici marca.
Zapojiť sa do nej mohli farnosti Prešovskej archieparchie, v rámci ktorej bolo poškodených 52 budov, z toho 45 chrámov.
Odhadované náklady na riešenie následkov zemetrasenia len v stavebnej oblasti predstavovali vyše 900-tisíc eur.
„Farnosti mohli zasielať žiadosti do 16. apríla a mohli požiadať o príspevok na opravu chrámov a farských budov. Príspevok mohol byť použitý aj na už zrealizované práce. Na opravné práce bola vyčlenená alokovaná čiastka v celkovej výške 312 000 eur, ktorá sa aj celá rozdelila medzi jednotlivé poškodené chrámy a farské budovy,“ informoval hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.
Starosta sa mesiac po zemetrasení vyzlečie z montérok. Zamestná nezamestnaných Čítajte Spresnil, že peniaze získalo Gréckokatolícke arcibiskupstvo v prvom rade zo zbierky, ktorá sa uskutočnila vo všetkých farnostiach pár týždňov po ničivom zemetrasení. Jej výnos činil 119-tisíc eur.
„Zároveň prispeli na tento účel aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a v Bratislavskej arcidiecéze sa uskutočnila Svätomartinská dobročinná zbierka. Spolu s príspevkom od súkromnej nadácie Harsanyi foundation sa na tento účel vyzbieralo 312-tisíc eur,“ doplnil Pavlišinovič.
Dodal, že aktuálne vo viacerých farnostiach prebiehajú rekonštrukčné práce.
Príkladom kompletnej opravy exteriéru chrámu sú Sopkovce v okrese Humenné, kde sa preinvestovalo vyše 57-tisíc eur. Ostáva ešte opraviť interiér chrámu.
Pomohli aj poľskí partneri
Vihorlatské múzeum, ktoré sídli v kaštieli v Humennom, bude odstraňovať škody po zemetrasení z finančného plnenia poisťovní a sčasti z iných dostupných zdrojov.
„Konkrétnu finančnú pomoc pri odstraňovaní následkov zemetrasenia v tejto kultúrnej inštitúcii poskytol partnerský región Podkarpatské vojvodstvo, ktoré pre Prešovský samosprávny kraj schválil na sanáciu následkov zemetrasenia v oblasti kultúry 140-tisíc eur,“ informovala hovorkyňa župy Daša Jeleňová.
Ich dom po zemetrasení búrajú ako prvý. Aj tak by sme v ňom už nevedeli žiť, vravia Čítajte Doplnila, že finančná podpora smerovala žiadateľom cez Nadáciu Prešovského samosprávneho kraja pre podporu rodiny.
Župa vyčlenila prvú finančnú pomoc ešte vlani v októbri.
„Cez krajskú nadáciu prerozdelila 136-tisíc eur medzi jednotlivcov a rodiny zo zemetrasením zasiahnutých okresov. V druhej fáze poskytla finančné prostriedky obciam a cirkvám. Stalo sa tak vo februári tohto roku, pričom medzi 22 subjektov rozdelila 152-tisíc eur,“ dodala Jeleňová.
Koľko stojí zbúranie domu po zemetrasení? Štvrtinu nového, až 50-tisíc, odhadujú Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
