STARINA. Nedostatok vody ako dôsledok dlhodobých klimatických zmien pociťujú aj obyvatelia východného Slovenska.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) nedávno upozornil na problém s možným nedostatkom pitnej vody. Na východe je podľa neho situácia „osobitá“.
„Budeme musieť riešiť problém zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Východné Slovensko je, čo sa týka infraštruktúry dodávok vody, veľmi zanedbané. Ak by dnes došlo k poruche alebo k odstávke jedinej vodárenskej nádrže Starina, tak budú na fľaškách alebo dodávkach vody z cisterien. A to dlhé roky,“ citoval ministra Tarabu denník Štandard.
„Starina je v súčasnosti v stave, že by potrebovala rekonštrukciu. To znamená, že ju treba vypustiť. A ak by sme ju vypustili, východ by tak bol kompletne bez vody,“ dodal.
Košice a Prešov potrebujú novú nádrž. Starina nestačí, tvrdia vodárne Čítajte Investičný dlh sa ráta v miliardách
Slovenský vodohospodársky podnik zdôraznil, že v uplynulých dňoch spustil rekonštrukciu najväčšej vodnej priehrady na Slovensku, Oravskej priehrady, ktorá je v prevádzke už 70 rokov.
„Na druhej strane, aj Vodárenská nádrž (VN) Starina na východe Slovenska má už za sebou 30 rokov prevádzky. Ide o vodnú stavbu, ktorú vodohospodári pravidelne monitorujú a vykonávajú technicko-bezpečnostný dohľad,“ uviedla kancelária generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku.
„Jej dôležitosť je potrebné vnímať v širšom kontexte. Slovensko má v budovaní vodohospodárskej infraštruktúry obrovský investičný dlh, viac ako 1,5 miliardy eur len na Vážskej kaskáde,“ dodala kancelária.
V obciach chýbajú verejné vodovody
Najviac obcí bez verejného vodovodu je práve v Prešovskom kraji.
„To iba podčiarkuje skutočnosť, že predovšetkým v otázkach dodávok vody je situácia obzvlášť kritická práve na východe Slovenska. V prípade poruchy či ekologickej havárie na ceste v blízkosti existujúcej VN Starina by východné Slovensko zostalo bez prísunu pitnej vody, ktorá by navyše bola na prídel,“ reagovala kancelária.
Okolo domu vykopali trinásť studní, vodu nenašli ani v hĺbke sedemdesiat metrov Čítajte Napájanie obyvateľov výlučne na zdroje pitnej vody vŕtaním studní nie je podľa vodohospodárov dlhodobým a účinným riešením, ako zabezpečiť stabilné zásobovanie obyvateľov východného Slovenska pitnou vodou.
„Budeme preto s ministerstvom životného prostredia a s odborníkmi hľadať efektívne riešenia, ako situáciu riešiť,“ dodala.
Či by do úvahy prichádzalo oživenie projektu výstavby vodárenskej nádrže Tichý potok na rieke Torysa v Sabinovskom okrese, ktorý minulá vláda stopla, vodohospodári nespresnili.
Na tlačovej besede po výjazdovom rokovaní vlády v Kamenici nad Cirochou v januári tohto roka minister Taraba takúto možnosť pripustil.
Najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe majú za rohom. Vodu pritom berú zo studní Čítajte Majú krízový plán
Východoslovenská vodárenská spoločnosť má na základe zákona o hospodárskej mobilizácii spracovaný krízový plán v prípade poruchy, opravy, výpadku elektrickej energie a tým prerušenia dodávky vody z verejného vodovodu.
„Vodárenská nádrž Starina je nosným prvkom zásobovania pitnou vodou pre veľkú časť obyvateľstva východného Slovenska, preto sú po trase prívodného potrubia vybudované akumulačné nádrže - vodojemy, ktoré sú schopné na potrebný čas zabezpečiť dostatok pitnej vody,“ vysvetlil mediálny zástupca vodární, agentúra Penelopa.
V obciach majú internet, ale pitnú vodu nie. Po zemetrasení je hnedá a zapácha Čítajte To platí aj pre vodárenskú nádrž Bukovec, ktorá zásobuje časť Košíc a ďalších sedem obcí.
„Dodávku pitnej vody do rozvodnej siete sme schopní zabezpečiť aj z iných vodných zdrojov tak, aby zásobovanie obyvateľstva v dotknutých lokalitách nebolo ohrozené,“ uistil mediálny zástupca.
Potrebovali zásobiť krajské mestá
Kapacita nádrže Starina je podľa vodohospodárov dostačujúca a v prípade potreby vie zásobovať vodou – prostredníctvom vodárenskej spoločnosti, ktorá vodu odoberá – raz taký počet obyvateľov.
V rámci spracovanej bilancie možnosti napojenia ďalších spotrebísk - obcí na Vodnú stavbu Starina - Košice bolo posudzovaných asi 390 obcí a miest.
V súčasnosti je na tento vodárenský zdroj napojených 201 obcí a miest. Starina zásobuje vodou vyše 39 percent obyvateľstva východu, väčšie mestá ako napríklad Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Trebišov, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec, Svidník či Stropkov.
Naliehavý nedostatok pitnej vody v košickom skupinovom vodovode v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyústil do zriadenia prívodu zo Stariny až do Košíc. K zásobovaným okresom sa pridali mestá Prešov, Košice a okolie.
Voda zo Stariny tečie do Prešova a Košíc po 190 kilometrov dlhom diaľkovodnom potrubí.
Podľa vodárov je jeho prevádzkovanie ekonomicky náročné a voda sa po trase musí prečerpávať z dôvodu kopcovitého terénu pri Hanušovciach nad Topľou.
Dodáva vodu veľkým mestám na východe. Ako vyzerá Starina zvnútra Čítajte Vzájomná súvislosť
Profesorka Emília Bednárová zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je predsedníčkou Slovenského priehradného výboru, občianskeho združenia spájajúceho široké spektrum odborníkov z oblasti vodných stavieb.
Zdôrazňuje, že otázky potreby rekonštrukcie Stariny a vybudovania nového vodného zdroja navzájom súvisia.
„Hovoriť o spoľahlivosti dodávky pitnej vody pre obyvateľov východného Slovenska bez reálnej potreby vybudovania ďalšieho vodného zdroja by bolo ľahkovážne. Existuje mnoho aspektov, prečo je to tak,“ hovorí.
Obyvateľom východného Slovenska slúžia zdroje podzemných vôd aj povrchové vodné zdroje, teda nádrže Starina a Bukovec a odbery z tokov, v pomere približne 53 ku 47 percent.
„Len pre názornosť, podiel vody odobratej z vodárenských nádrží Starina a Bukovec v rámci východoslovenskej vodárenskej sústavy za obdobie roku 2023 predstavuje 26 percent, z toho VN Starina tvorí 19 percent. Je teda zrejmé, že medzi povrchovými vodnými zdrojmi má VN Starina dominantné postavenie. Obzvlášť sa to týka zásobovania obyvateľov Košíc a Prešova, kde je toto zastúpenie asi 35 - 40 percent,“ pokračuje profesorka Bednárová.
Nový zdroj je potrebný
Vysvetľuje, že pri dlhodobo evidovaných klimatických zmenách pociťujeme výskyt hydrologických extrémov - krátkodobých epizód extrémnych dažďov a dlhodobých období sucha, sprevádzaných akútnym nedostatkom zrážok.
S tým bezprostredne súvisí pokles podzemných vôd, teda aj kapacita zdrojov pitnej vody z podzemných vodných zdrojov a nárast požiadaviek na povrchové vodné zdroje.
„Ďalším dôležitým faktom je, že s výnimkou mesta Košice je podiel obyvateľov, zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vo všetkých dotknutých okresoch regiónu východného Slovenska výrazne pod celoslovenským priemerom. Preto pre jeho ďalší rozvoj je potreba výstavby nového zdroja pitnej vody neodmysliteľná,“ vyjadruje názor odborníčka.
Vysídlenie pre Starinu: Chrámy vyhodili do vzduchu, stromy spílili Čítajte Treba myslieť na budúcnosť
Bednárová zdôrazňuje, že pri otázke aktuálnej rekonštrukcie Stariny problém nespočíva v tom, čo je dnes a ako prípadný problém riešiť, ale ako mu predchádzať.
„Lebo v prípade výpadku dominantného vodného zdroja, akým je VN Starina, neexistuje iné riešenie, ako je zapojenie ďalšieho - zálohového, náhradného a rovnocenného zdroja pitnej vody,“ hovorí.
Keby sme takýto zdroj začali stavať už dnes, do prevádzky by bol spustený najskôr o 12 až 15 rokov.
„A to bude mať VN Starina 50 rokov. Najvyšší čas na komplexnú revíziu nádrže, nevyhnutnú rekonštrukciu funkčných objektov a technologických zariadení. Avšak ani medzičasom nemožno vylúčiť iné nepredvídané okolnosti, obmedzujúce spoľahlivosť tohto dominantného vodárenského zdroja. V kontexte s evidovanými klimatickými zmenami je otázka riešenia ďalšieho vodárenského zdroja v rámci východoslovenskej vodohospodárskej sústavy nanajvýš aktuálna,“ uzatvára profesorka Bednárová.
Bilancia hovorí v prospech nádrže
Podľa informácií Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti pre VN Tichý potok je spracovaná projektová dokumentácia na úrovni územného konania.
„Územné rozhodnutie nie je vydané. Projekt bol spracovaný na základe bilancie potreby pitnej vody pre výhľadové obdobie rokov 2030, 2040. Podľa tejto bilancie je potrebné vybudovať vodárenskú nádrž Tichý potok. Touto koncepciou bude možné mestá a obce v okresoch Košice a Prešov zásobovať gravitačným spôsobom,“ informovala agentúra Penelopa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
