BREKOV. Rómovia z obce Brekov v Humenskom okrese sa v regióne preslávili výrobou pálených tehál. Boli jediní a stavebný boom v medzivojnovom období im zaručoval odbyt. Čo tehla, to koruna. A každá sa rodinám zišla, aj tá zarobená ťažkou prácou vo vápenke.
Činili sa aj košikári. Chýr o ich šikovných rukách tiež prekročil hranice okresu. Bez brekovských muzikantov sa neobišli svadby, krstiny, oslavy či pohreby.
Dnes už všetky tieto činnosti ostali len v spomienkach najstarších obyvateľov obce. Ich rozprávanie zachytila Elena Cinová, rodená Gunárová, ktorej rodičia pochádzajú z Brekova.
Vyštudovaná učiteľka so zameraním na rómsku kultúru pracuje v Metodicko-pedagogickom centre v Prešove. Zvukové záznamy doplnila o fotografie z albumov rodín Martiny Petrovej, Etely Kirvejovej, Magdy Tokárovej a rodiny Gunárovcov a vystavila ich v sále kultúrneho domu.
Popri rozhovoroch aj fotografie
Cinová zaznamenala prostredníctvom rozhovorov históriu obyvateľov ulice Hušták v Brekove.
„Rozhovorov bolo 40. Keď som chodievala na návštevy k obyvateľom, ukazovali mi fotografie. Bola by škoda neukázať ich verejnosti. Pre cudzieho človeka nie sú dôležití konkrétni ľudia, zameriava sa skôr na prostredie, na odev,“ ukazuje na chlapov v oblekoch, ženy oblečené podľa poslednej módy, na vyzametané a čisté dvory.
Niektoré fotografie sú o to vzácnejšie, že zachytávajú ľudí, ktorí už nie sú medzi živými.
Keďže Rómovia podľa Cinovej vo všeobecnosti neuchovávajú fotografie, na svoj „úlovok“ z Brekova je pyšná.
Najstaršia fotografia je z roku 1950. „Sú na nej moji starí rodičia,“ hovorí.
Staršie snímky sa jej získať nepodarilo. „Možno ich niekto vlastní, mne sa však do rúk nedostali.“
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)O vojne hovorili málo, zaujímali ju zlomové roky
Rozhovory, ktoré na otvorení výstavy fotografií zneli z reproduktorov, pozostávali z deviatich okruhov, jeden z nich sa venoval spomienkam na uchovanú históriu.
„Preživší z druhej svetovej vojny v Brekove už nežijú. Ostali len pamätníci rozprávania predkov. Tí boli súčasťou slovenskej armády aj partizánskych oddielov. Rozprávali o bombardovaní na frontovej línii, ale aj o povojnovom odškodnení tých, ktorí bojovali. Spomínali na pobyt v pracovných táboroch počas druhej svetovej vojny. Moja babička sa dostala do zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom, kde sústreďovali Rómov z celého Slovenska. Až keď sa začal viac mapovať rómsky holokaust, zistili sme, že dedko bol v pracovnom útvare v Hanušovciach nad Topľou a v Lipníkoch pod Petičom, kde bol nútený pracovať v neľudských podmienkach na výstavbe železničnej trate Prešov - Strážske,“ hovorí Cinová.
Priznáva, že obaja starí rodičia o svojich zážitkoch z druhej svetovej vojny hovorili veľmi málo. Prerozprávať svoje osudy pre nich znamenalo opätovne prežívať hrôzy a utrpenie, na ktoré chceli zabudnúť.
Cinovú zaujímali tiež zlomové roky 1968 a 1989 z pohľadu brekovských Rómov.
„Šesťdesiaty ôsmy rok vnímali ako bežný, bolo tam síce spočiatku určité pnutie, obavy o zvrat, o dostatok jedla, po politickej línii ho však zvlášť nevnímali. Osemdesiaty deviaty si pamätali hlbšie, nehodnotili ho pozitívne. Prekážalo im, že neostali zachované ekonomické a sociálne istoty,“ približuje výsledky svojich zistení.
Remeslá sú minulosťou
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
