Piaty ročník festivalu Objavte Poloniny sa uskutoční počas víkendu 9. – 11. augusta a prinesie množstvo možností spoznávať remeslá, prírodu, turistické trasy, kultúru či iné zážitky priamo od miestnych ľudí na krajnom východe Slovenska. Prvýkrát sa do programu zapojil aj sninský rodák MARIÁN ANTOLÍK, ktorý v Ranči pod Sninským kameňom návštevníkov prenesie do čias, keď človek a kôň tvorili pár a v každodennom živote si boli nápomocní.
„Kôň je pôvodne divoké, ale jemné zviera, ktoré funguje na báze emócií. Kone medzi sebou napríklad dokážu komunikovať aj tým, ako pohnú chvostom a strihnú ušami. Podradený kôň už vie, kedy mu nadradený dáva vedieť, že má ísť odtiaľ preč. To všetko sa môžu naučiť aj ľudia,“ prezradil Korzáru Marián Antolík.
V rozhovore sa dočítate:
- Kedy je bezpečné priblížiť sa ku koňovi,
- čo má spoločné výchova detí a koní,
- či sa dá skrotiť aj týraný kôň,
- prečo kone nekŕmi z ruky,
- kto je zaklínačom koní.
Váš program - zážitok sa volá Šepkanie s koňmi. Je to len metafora, alebo ide naozaj o formu tichej komunikácie medzi vami a koňom?
Celé sa to začalo niekde v Amerike na začiatku 20. storočia, kde zopár ľudí, ktorí celý život pracovali s koňmi, prišlo na metódu komunikácie s koňmi v ich jazyku. Kone sa medzi sebou dorozumievajú cez cit a ľudia túto ich komunikáciu pochopili a naučili sa tiež takto komunikovať s koňmi. Ostatným ľuďom sa zdalo, akoby tí vyvolení ľudia niečo šepkali koňom. Z toho vzniklo pomenovanie šepkanie s koňmi.

Čo ponúkate ľuďom v rámci podujatia Objavte Poloniny?
V kruhovej ohrade budem mať prednášku, kde ukážem ľuďom, ako s koňmi dokážem jemne komunikovať cez cit. Ide vlastne o reč tela. Koník je pri mne tak zrelaxovaný, má hlavu a uši spustené na úrovni mojich úst, takže to vyzerá, akoby som mu šepkal. Kone mi dokážu rozumieť a robiť to, čo by pre iných ľudí neurobili. Všetko je to o dôvere.
Budú si môcť návštevníci aj sami vyskúšať jazdu na koni alebo prácu s nimi?
Áno. Kto bude mať záujem, ukážem mu základné princípy komunikácie, ako ho od seba odohnať, ako ho k sebe privolať, ako dokázať, aby otočil hlavu atď. Bude to interaktívne.
Ako človeku pomáha čas strávený s koňmi, hoci len tie dve hodiny?
V prvom rade sa človek pri pokojnom koňovi tiež uvoľní a zrelaxuje. Kôň vie človeka zahrnúť aj láskou a zdieľať ju s ním. Aj kôň je rád v prítomnosti ľudí, ktorí ho hladkajú, masírujú alebo čistia.
Kde ste sa naučili šepkať si s koňmi?
Túto metódu som spoznal v Anglicku asi pred 20 rokmi, kde som šiel na brigádu, a učil som sa u zaklínača koní. Neskôr som sa tomu venoval a učil sa to aj doma.
Tomuto človeku sa naozaj povie zaklínač koní? Teda nie je to ich tréner, cvičiteľ, krotiteľ ani chovateľ?
Ten, kto porozumel jazyku koní a dokáže s nimi veľmi jemne pracovať, je zaklínač. Ten dokáže aj vyliečiť dušu koňa. Kôň, ktorý neznáša ľudí, kope ich, hryzie a je agresívny, musel prežiť s ľuďmi niečo zlé. Zaklínač s ním prechádza tréningovým procesom, ale tak, že nepoužíva žiadnu silu ani nátlak, ale len cit a myšlienky. Zaklínač dokáže koňa vyliečiť a kôň je už potom pokojný a bezpečný aj pre ľudí.
Aj vy ste zaklínač koní?
Snažím sa byť, ale je to celoživotný proces učenia sa. Venujem sa tomu už 20 rokov a ďalších 20 by som sa tomu aj chcel venovať. Stále sa môže nájsť niečo, kde ešte budem mať medzery. Jazyk koní je veľmi komplexný a zložitý.

Vy aj ostatní svetoví tréneri a zaklínači koní sa pri práci s koňmi stále usmievate. Je aj váš výraz tváre natoľko dôležitý, keď idete ku koňom?
Určite. Človek nesmie byť nervózny, musí byť pozitívne naladený. Nemôže používať metódu cukor a bič. Nefunguje to na princípe trestov, ale na báze rešpektu. Kôň vás musí rešpektovať ako vedúcu kobylu v stáde, ako alfa kobylu. Potom ma dokáže aj nasledovať ako psík alebo zacúvať bez toho, aby som ho nútil.
Nikdy ste neudreli koňa?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín