SNINA. Tri stany, prázdne chatky. „Končíme, definitívne,“ hovorí Štefan Labanič. Spolu s manželkou Boženou prevádzkujú autokemping v rekreačnej oblasti Sninské rybníky už sedemnásť rokov. Táto sezóna je posledná.
Rozhodnutie zavesiť podnikanie na klinec a užívať si zaslúžený dôchodok urýchlili problémy s biokúpaliskom za ostatné tri - štyri roky. Biokúpalisko otvorili v roku 2011. V tomto roku ostal bazén prázdny a areál osirel.
„Keď zatvorili kúpalisko, všetko odtiaľto vyhnali preč. Keby nebolo rockfestu, ani by sme neotvorili. A teraz už len prežívame a živoríme,“ vraví. Štvordňový rockfest pomohol zaplatiť prevádzkovateľom nájomné aj prevádzkové náklady.
Biokúpanie sa skončilo, budú len kosiť, vynášať smeti. Podielnici hovoria o hanbe mesta Čítajte V areáli sú na vrchole letnej sezóny aktuálne rozložené len tri stany, všetky chatky sú prázdne. „Mŕtvy“ je bufet, detské ihrisko zíva prázdnotou, spoločenská miestnosť je zamknutá, herné automaty pre deti odpočívajú pod plachtou.
„Už ani nevaríme. Pre koho? Voľakedy sme ponúkali kapustovú polievku, pirohy, vyprážaný syr, rôzne druhy jedál. Nebolo si kde sadnúť, lietali sme od rána do večera, na druhý deň od rána zase to isté, nezastavili sme sa. Teraz máme dennú tržbu možno dvadsať eur. Niekedy ani to nie. Predpoludním tu po nás ani pes neštekne, popoludní si príde sem-tam niekto dať pivečko,“ hovorí pani Božena, ktorú všetci volajú Božka.
Je rodáčkou z Ostravy, do Sniny sa vydala a prišla sem začiatkom 70. rokov minulého storočia.
Odpisujú nuly v počte návštevníkov
Autokemping prichýlil doposiaľ len necelú tridsiatku hostí. V lepších časoch ich bolo aj desaťkrát toľko.
„Pamätám si, že rekordná denná návštevnosť na biokúpalisku v začiatkoch bola tri- až päťtisíc ľudí,“ zamýšľa sa pán Štefan.
Biokúpanie sa skončilo, budú len kosiť, vynášať smeti. Podielnici hovoria o hanbe mesta Čítajte Sninčania podľa neho o Rybníky veľký záujem nemali.
„Bolo ich tu vari len desať percent zo všetkých návštevníkov. A možno som to číslo aj prehnal. Väčšina boli cezpoľní. Prichádzali motorkári, ktorí chodievali cez Ukrajinu do Rumunska, mali sme návštevníkov z Česka, Poľska, Nemecka, Holandska, Dánska. Z Veľkej Británie, z Izraela a Španielska k nám prišli na bicykli, jeden Francúz prišiel pešo z Paríža. Nechcel sa odviezť ani do mesta,“ spomína.
Paradoxne, medzi najlepšie patrili pandemické roky, keď sa nedalo cestovať do zahraničia. „Celá Bratislava tu bola,“ vraví pán Štefan.
Chceli skúsiť na rok, ostali sedemnásť
Labaničovci si najprv v areáli Sninských rybníkov, kde fungovali tri bazény, otvorili bufet. Po takmer desiatich sezónach sa rozhodli pustiť sa do prevádzky neďalekého autokempingu.
„Chodili za mnou zástupcovia urbárskej spoločnosti, ktorej patria pozemky. Presviedčali ma, aby som sa na to dal, že mi pomôžu s dodávkou dreva. Druhého júla uplynulo odvtedy presne sedemnásť rokov. S urbariátom som vtedy podpísal nájomnú zmluvu len na jeden rok, že potom uvidíme,“ spomína pán Štefan.
„Areál bol spustnutý, zanedbaný. Museli sme nanovo opraviť a zastrešiť všetky chatky. Postavili sme murované toalety a sprchy, staré zožierala hniloba. Postavili sme hygienické zariadenia aj pre vozičkárov, detské ihrisko, zveľadili sme bufet. Zhodnotili sme urbársky majetok,“ vyratúva.
„Nebál som sa, že ma odtiaľto vyženú. Človek musí mať o takéto podnikanie záujem a vložiť sa doň naplno,“ zdôrazňuje.
Štefan Labanič. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)V zime cestovali k moru
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
