MEDZILABORCE. Má sa ako v interhoteli. Je v suchu, v teple, má dostatok potravy a adoptívnu mamu. Zatiaľ v osobe environmentalistky Anny Mackovej zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
Bocianča, ktoré dostalo meno Gago, našli všímaví ľudia v obci Kalinov v okrese Medzilaborce. Zachránili ho v chovnej stanici správy.
„Nevieme, či ho z hniezda vyhodili rodičia, alebo vypadlo samo. Potravy je relatívne dostatok, ani dni nie sú extrémne horúce,“ hovorí Macková.
Práve nedostatok potravy a neschopnosť uživiť všetkých potomkov v hniezde núti inak obetavých bocianích rodičov k radikálnemu riešeniu.
„Bociany sa liahnu postupne. Väčšinou rodičia usmrtia priamo v hniezde najslabšieho jedinca alebo ho odtiaľ vyhodia,“ vysvetľuje.

Mal šťastie v nešťastí
Pád z 10 až 12-metrovej výšky sa pre krehké mláďa takmer so stopercentnou istotou končí smrťou. Asi týždňový Gago však dostal druhú šancu na život.
„Je čulý, životaschopný. Mal šťastie v nešťastí, že spadol na trávu a dostal sa k nám,“ vraví Macková.
Jeho druhý súkmeňovec z obce Ľubiša v Humenskom okrese nedávno pád neprežil. Uhynuté mláďatá sa potom stávajú potravou mačiek, líšok či kún.

Najpažravejší obyvateľ chovnej stanice
Bocianie mláďa má poriadny apetít. Chutia mu myši a malé kurčatá. Náhradná mama mu ich najprv naporciuje a potom mu sústo podáva pinzetou. Kŕmi ho každé tri - štyri hodiny, jeho denná dávka je desať kurčiat a štyri myši. Posledné jedlo sa podáva pred zotmením.
Vo voľnej prírode bocianča nepohrdne kobylkami, slimákmi, jaštericami, chrobákmi, žabami či vtáčími mláďatami.
„Bocianí rodičia prilietajú na hniezdo, potravu vyvrhnú, najprv sa k nej dostanú najstarší a najmocnejší potomkovia, malým zostane to, čo si uchmatnú. Rodičia sú veľmi starostliví a obetaví, doslova sa ulietajú, kým nakŕmia povedzme štyri mláďatá. Chovajú ich približne mesiac, až kým nevyletia z hniezda. Rodičia odlietajú poslední asi v polovici augusta,“ vysvetľuje Macková.
Gago je bez debaty najpažravejší obyvateľ chovnej stanice. Jej obyvateľmi boli už aj ježkovia, sovy, sokoly, kuny i veveričky.

Nesmie si zvyknúť na ľudí
Environmentalistka Macková zdôrazňuje, že ich snahou je, aby Gago u nich strávil čo najkratší čas.
„Nechceme, aby si mláďa zvyklo na prítomnosť ľudí, je to nežiaduce. Už teraz ma berie ako náhradného rodiča,“ hovorí.
Čím dlhšie žije bocianik v prítomnosti ľudí, tým je šanca, že odletí a pričlení sa k svojmu druhu, menšia.
Ochranári už takúto skúsenosť majú.
„Mladého bociana sme do stavu vyletenia odchovali u nás. Zakrúžkovali sme ho a odviezli na rozlietanie do Rozhanoviec. Bocian však neopustil územie Slovenska, nepridal sa k migrujúcim jedincom svojho druhu,“ vysvetľuje Macková.

Nájdu mu adoptívnu rodinu
Gago sa v stanici zdrží ešte pár dní. Potom mu ochranári nájdu adoptívnu rodinu.
„Doložíme ho do hniezda, kde sú najviac dva rovnako staré bocianiky. Vždy je to však riziko, či ho nová rodina prijme. Je to jediná šanca, aby sa pričlenil k svojmu druhu. V opačnom prípade by sme z neho vychovali domáce zvieratko,“ zdôrazňuje environmentalistka.
Dvoch odchovaných bocianikov v minulosti dokladali do hniezd v Kamenici nad Cirochou v Humenskom okrese. Vtedy to dopadlo dobre a rodiny ich prijali.
V tomto roku budú ochranári sčítavať hniezda a bociany už koncom júna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín