HUMENNÉ. Elegantné dámy v klobúkoch a rukavičkách, vojaci pochodujúci za zvukov dychovky, historické autá, pri kaštieli poľná kuchyňa i hudobná tančiareň.
Sobotňajší sprievod mestom v atmosfére prvej Československej republiky obnovil na chvíľu noblesu slávneho humenského korza a vrátil do srdca mesta ruch a kultúrny život.
Humenné symbolicky prevzalo štafetu mesta kultúry od Revúcej.
Umením spájať rozdelené
Otvárací víkend mesta kultúry 2024 ponúkol v prvý deň lákavú ochutnávku celoročných aktivít a nadviazal na nosnú myšlienku projektu: umením spájať rozdelené.
Nielen severné a južné Námestie slobody, ktoré pretína štvorprúdovka a železničné koľaje, ale aj miestne umelecké a občianske komunity s novou komunitou dobrovoľníkov a generácie pamätníkov slávnej histórie mesta s talentovanými žiakmi a žiačkami miestnych základných umeleckých škôl.
Humennému udelili titul Mesto kultúry 2024 Čítajte Návrat do čias spred vyše sto rokov
Do sobotňajšieho Oživeného korza sa zapojili desiatky účastníkov.
Členky občianskeho združenia Podvihorlatská paleta v šatách z čias prvej veľkej vojny maľovali priamo pred zrakmi návštevníkov pred budovou Vihorlatu, bývalého Sodomkovho domu, ktorý v časoch prvej republiky slúžil ako hotel a reštaurácia.
Parkovali pred ním veterány. Dievčatá v šatách z čias vzniku prvej republiky trochu znudene posedávali pri dobových rádiách a ožili, až keď ich mládenci pozvali do tanca.
Vojnový veterán s flašinetom aj vojaci v uniformách rakúsko-uhorskej, ruskej cárskej i československej armády boli pripomienkou čias, keď v roku 1914 - 1915 mesto žilo bojmi prvej svetovej vojny.
Pri kaštieli sa rozložila vojenská poľná kuchyňa, aby nasýtila tých, ktorí sa neďaleko v parku zabávali v hudobnej tančiarni.
Humenné preťala železnica, rozdelila aj ľudí, kultúra ho má spojiť (rozhovor) Čítajte Slávne miesta
Sprievod oživil slávne miesta Humenného: budovu Vihorlatu, arizovanú galantériu Rózy Schwarzovej, ktorú preslávil v oscarovom filme Obchod na korze spisovateľ Ladislav Grosman ako obchod Rózy Lautmannovej, a dnes ju pripomína len pamätná tabuľa.
Sochu Štefánika, ktorú v 50. rokoch strhli z podstavca a zachovala sa z nej len hlava.
Sprievod vyvrcholil hudobnými vstupmi mužskej speváckej skupiny Rusinija, dievčenskej speváckej skupiny Bosoročky a spoločným fotografovaním pred kaštieľom.
Vzali si na starosť vojakov
Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, ani chvíľu nezaváhal, keď ich organizátori oslovili, aby pomohli s organizáciou dobového sprievodu.
„Berieme to ako súčasť nášho vkladu mestu. Sme tu doma a veľmi radi sme zabezpečili propagáciou kúska našej spoločnej histórie,“ dodáva, prečo si vzali na starosť dobový vojenský orchester z Českej republiky, dámy v dobových šatách, vojakov v dobových uniformách, zdravotné sestry, flašinet i poľnú kuchyňu.
„Patríme tu. Už niekoľko rokov chodievame s členmi Klubu vojenskej histórie Beskydy na miesta, kde organizujú rekonštrukciu bojov prvej svetovej vojny. Voľakedy sa v bojoch robievala dokumentácia maľbou,“ zdôrazňuje predsedníčka Podvihorlatskej palety Mária Lelková ich prítomnosť.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Varia podľa kuchárskej knihy z monarchie
V poľnej kuchyni miešal guláš a krúpovú kašu s údeným a kyslou kapustou Jozef Reviľák z Klubu vojenskej histórie Karpaty zo Sniny.
„Počas sviatkov a významných dní po víťaznej bitke sa do krúpovej kaše pridávalo mäso,“ vysvetľuje.
„Navaríme asi 275 litrov, nachováme asi 500 ľudí.“
Jozef zdôrazňuje, že varia zásadne podľa dobových receptov z kuchárskej knihy rakúsko-uhorskej armády z prvej svetovej vojny.
Sú Čechoslováci
Libor Ouský v uniforme majora československej armády z rokov 1918 - 1919 z Klubu vojenskej histórie 98 z Chlumca nad Cidlinou, bol so svojou partiou vojakov v Humennom presne pred desiatimi rokmi na sté výročie vypuknutia vojny.
„Vtedy sme vám tu vypili krčmu,“ spomína s úsmevom.
Mestu daroval zväčšeniny dobových fotografií miest na všetkých troch zastávkach.
„Tu prebiehali boje počas prvej svetovej vojny. Tu na okolí ležia naši pradedovia, naši predkovia, ktorí zahynuli v bojoch alebo na následky chorôb a zranení. V časoch Československej republiky tu chodievalo slúžiť veľa našich otcov k tankistom. Ja osobne som slúžil pol roka v Medzilaborciach. Na Slovensko chodievame radi. Sme Čechoslováci a nehanbíme sa za to,“ dodáva.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Móda bola štýlovejšia
Partia žiačok cirkevného gymnázia sa spolu s učiteľkou zapojila do sprievodu v dobových šatách.
„Zaujíma ma móda z tohto obdobia. Chcela som urobiť dobrú vec pre seba i pre mesto,“ hovorí Zuzana.
„Cítime sa tu veľmi dobre, atmosféra je výborná, akoby sme naozaj žili v tej dobe,“ pridáva sa Tamara.
„Móda bola vtedy štýlovejšia, viac sa dbalo na morálne zásady. To by sa mohlo preniesť do súčasnej doby,“ dopĺňa učiteľka Veronika.
Bohatý program
Sobotňajšie popoludnie patrilo otváraciemu ceremoniálu Mesta kultúry Humenné 2024, oficiálnemu prevzatiu titulu od mesta Revúca.
Korzo opäť ožilo, keď sa na čele s pouličnou kapelou Csángálló z Maďarska spojila severná a južná časť námestia prehliadkou novovzniknutých kultúrnych bodov mesta.
Kultúrnu trojbodku, jeden zo štyroch investičných projektov, ktorý je situovaný medzi centrom voľného času a Vihorlatskou knižnicou, uviedli do života práve maďarskí hudobníci.
Predkapelou hlavného koncertu otváracieho víkendu bola humenská skupina Via arto band. A po nej pódium patrilo skladateľke Ľubici Čekovskej, humenskej rodáčke. Jej brat Marián zo zdravotných dôvodov neprišiel.
V nedeľu pokračuje program literárnymi, divadelnými a hudobnými podujatiami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
