ZEMPLÍNSKE HÁMRE, STAKČÍN. Strach z medveďov bráni ľuďom chodievať do lesa. Covid, vojna na Ukrajine, teraz medvede. Čo nás ešte čaká, pýta sa starosta Zemplínskych Hámrov v Sninskom okrese.
Zoológ aj poľovník tvrdia, že vnadiská pre diviačiu zver za prenikanie našej najväčšej šelmy do intravilánu obcí nemôžu.
V prírode musí byť rovnováha
„Medvede boli vo Vihorlatských vrchoch a v Poloninách odjakživa. Robí sa okolo nich veľká kampaň a ľudia, miestni i turisti, sa boja chodiť do lesa,“ hovorí starosta Zemplínskych Hámrov Ján Kepič (nezávislý).
Nedávno sa v lesoch objavili tabule, ktoré varujú pred zvýšeným výskytom medveďov.
„Po tragickej havárii autobusu v Chorvátsku v minulosti bola silno medializovaná každá ďalšia havária. Všetci sme nadobudli psychologický pocit, že cestovanie autobusom nie je bezpečné. Tak je to aj s medveďmi,“ hovorí.
„Ak začneme priveľmi chrániť jednu stranu, druhá na to doplatí. V prírode musí byť rovnováha, ak ju človek naruší, môže sa nám to negatívne vrátiť. Navyše, spoločnosť je silne polarizovaná a vidieť to aj pri medveďoch,“ dodáva starosta.
Medvedici s mláďatami sa zapáčila turistická lokalita. Obce varujú, táborníci výlet vzdali Čítajte Stretol sa s medveďom
Sám sa pred dvomi rokmi stretol v lesoch v okolí obce na turistickom chodníku s medveďom.
„Medveď je zvedavé, ale plaché zviera, nechce prísť s človekom do kontaktu. Pozrel sa na nás, obrátil sa a odišiel. Väčšie riziko je medvedica s mláďatami. V našej obci žije pán, ktorý trikrát denne vystúpi na Sninský kameň. Ešte medveďa nestretol,“ hovorí.
Medveďovi v Zboji zachutil med a slivky. Chodí na ne priamo do dediny Čítajte Kepič zdôrazňuje, že dospelý medveď prejde denne aj 60 kilometrov. „Dnes môže byť v Stakčíne, zajtra v Kolonici, pozajtra v Kamienke,“ vraví.
„Najprv sme mali covid, potom vojnu na Ukrajine, teraz medvede. Až sa desím toho, čo nás ešte čaká. Vynakladáme veľké úsilie, aby sme sem ľudí pritiahli a toto nám veru nepomáha,“ dodáva starosta s tým, že parkovisko pri informačnom centre v obci je poloprázdne.
Ľudia sa boja chodiť do lesa pre medvede. (zdroj: Ilustračné foto: Korzár/Jana Otriová)Žiadajú si sprievodcovské služby
Ochranárka a sprievodkyňa z neziskovej organizácie Aevis Zuzana Burdová vníma „paniku“ okolo medveďov citlivo a triezvo.
„V našom turisticko-informačnom centre vnímame nárast obáv z medveďov. Telefonujú nám turisti, ktorí si ešte len plánujú výlet do Polonín, či sem môžu prísť. Návštevníkov je oveľa menej,“ hovorí.
Obavy pokladá za výsledok jarného „mediálneho masírovania mozgov“, že medvede sú u nás premnožené, tlačia sa do dedín a miest, a stretov šeliem s človekom pribúda. „Ľudia sa boja chodiť do lesa,“ zdôrazňuje.
„Môže to mať negatívny vplyv na cestovný ruch v území, kde sa snažíme s mnohými ďalšími organizáciami robiť rozvojové aktivity na podporu prírodného turizmu v území Národného parku Poloniny,“ pripúšťa.
Na druhej strane však stúpa počet turistov, ktorí využívajú sprievodcovské služby neziskovej organizácie Aevis. „Veľká skupina ľudí má záujem vzdelávať sa, dozvedieť sa viac o prírode a ekológii divých zvierat, ktoré tu žijú. Sú tiež presvedčení o tom, že takto sa budú cítiť v lese bezpečnejšie.“
Medvedí strom napokon nebol medvedí
Ekologička Burdová je presvedčená o dôležitosti šírenia osvety a hodnoverných informácií. Nedávno na sociálnych sieťach zdvihol vlnu emócií údajný tzv. medvedí strom na turistickej trase v Zemplínskych Hámroch smerom na Sninský kameň vo Vihorlatských vrchoch. Na kmeni stromu boli vodorovné ryhy, ľudia ich pripísali pazúrom medveďa.
„Treba sa obrátiť na odborníkov, poslať fotografie a GPS súradnice lokality. Pôjdeme sa tam pozrieť a situáciu posúdime. Často ide o strach z nevedomosti, keď ľudia nemajú kompletné informácie,“ hovorí.
Ohryzy na buku podľa nej urobil kôň, zreteľne sú viditeľné horné aj dolné zuby. Neďaleko stromu bol nájdený konský trus.
Osirelé medvieďa z Runiny sa má k svetu. Samo si vyhľadáva potravu Čítajte Máj a jún sú obdobím medvedej ruje
Burdová zdôrazňuje, že aktuálne je obdobie medvedej ruje, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že človek zazrie v prírode medveďa. Intenzívnejšie migrujú v krajine najmä medvedí samci.
Vihorlatské vrchy a Poloniny sú územím s prirodzeným výskytom medveďa hnedého.
„Medvede tu vždy boli, sú aj budú. Ak ľudia uvidia z auta okolo Stariny prejsť po ceste medveďa, znamená to, že len prechádza svojím koridorom. Takto to bolo aj v minulosti,“ hovorí.
V Príslope mali neočakávanú medvediu návštevu Čítajte Zoológ Jozef Štofík zo Správy Národného parku Poloniny zdôrazňuje, že do lesa netreba chodiť v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. „Dôležité je, aby ľudia neboli ticho, aby vydávali zvuk,“ dopĺňa.
Podľa zoológa zasiahnuť treba vtedy, keď ide o synantropizovaného medveďa, ktorý pravidelne prichádza do blízkosti obydlí a kŕmi sa, nebojí sa ľudí, plašenia či výstrelov.
Zásahový tím pre medveďa hnedého v tomto roku riešil v regióne dva prípady. Jeden v Stakčíne, keď medveď šarapatil vo včelíne, druhý v Pichniach, kde medveď napadol a usmrtil býka na paši.
V Novej Sedlici medveď chodí k smetiakom. Stretov s ľuďmi pribúda Čítajte Vnadiská sú blízko obydlí
Nateraz posledný stret človeka s medveďom na hornom Zemplíne zaznamenali v roku 2015 v Stakčínskej Roztoke, keď medveď napadol a uhryzol hubára na podvečernej hubačke.
„V tom období sa do lesov vyvážalo množstvo siláže na prikrmovanie. Pribrzdil to až výskyt afrického moru ošípaných,“ hovorí zoológ Štofík.
Vnadiská pre diviačiu zver v blízkosti intravilánu sú podľa ekologičky Burdovej jednou z príčin, že sa medveď sťahuje bližšie k ľudským obydliam.
„Je prirodzené, že keď majú zvieratá potravu doslova na tácke, prídu si po ňu a vyhľadávajú ju. Na druhej strane je z hľadiska prírodných cyklov neprirodzené, aby sa zver prikrmovala v lete, keď je potravy dostatok. Práve takéto miesta v lete vyhľadávajú medvede, čo nám potvrdzujú aj zábery z fotopascí pri krmoviskách, ktoré sami poľovníci zverejňujú aj v území Vihorlatských vrchov a Národného parku Poloniny,“ hovorí.
Medveď pri Snine zaútočil na hubára Čítajte Chýbajú kvalitné údaje
Zoológ Štofík zdôrazňuje, že na preukázanie vplyvu vnadísk na správanie zveri v území Národného parku Poloniny treba hlbšiu analýzu.
„Nedá sa to jednoznačne povedať, keďže nám chýbajú kvalitné údaje, o ktoré by sme sa mohli opierať. Zatiaľ sme v rovine odporúčania: čím sú ďalej od dediny, tým je to lepšie,“ hovorí.
Ochranári realizovali v minulosti genetické štúdie aj monitoringy veľkých šeliem. Aktuálne je v pláne monitoring veľkých šeliem, ktorý nebude celoplošný, len stabilizovaný na vybratých trvalých monitorovacích plochách, vrátane umiestnenia fotopascí.
Medveď vystrašil poľovníkov pri Humennom Čítajte Poľovníci: Príčina nie je potvrdená
Poľovníci majú v otázke vnadísk a s nimi údajne súvisiacej synantropizácie medveďov jasno.
„Po konzultácii s renomovanými zoológmi, odborníkmi na veľké šelmy, bol vyslovený jednoznačný názor, že vnadiská zriadené na vnadenie diviačej zveri za účelom jej lovu nie sú príčinou prenikania medveďov do intravilánu,“ hovorí Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory.
Na vnadiskách sa vykladá len malé množstvo jadrového krmiva, teda obilia, maximálne 30 kilogramov na mesiac, čo je v priemere jeden kilogram na deň.
„Samotný intravilán so včelstvami, kompostmi, hnojiskami, kontajnermi, hydinou, ovocnými stromami a podobne, je jeden obrovský atraktant (látka podmieňujúca pohyb živočíchov k zdroju potravy – pozn. red.) pre medveďa ako všežravca. Ale aj, napríklad, kukuričné pole na okraji intravilánu je oveľa atraktívnejšie ako kilo kukurice na vnadisku. Tento fakt platí pre celé územie Slovenska,“ pokračuje.
Fotopasce zachytili medvede v obciach pri Humennom Čítajte Platia pravidlá
Užívatelia poľovníckych revírov musia hlásiť počet a umiestnenie vnadísk okresným úradom. Tie informácie odovzdajú Národnému lesníckemu centru, ktoré ich zverejní aj s GPS súradnicami.
Na základe nariadenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sú poľovnícke združenia povinné zriaďovať vnadiská na každých aj začatých 300 hektárov výmery poľovníckeho revíru, aby zintenzívnili lov diviačej zveri a zabránili tak šíreniu afrického moru ošípaných. Vzdialenosť vnadiska od intravilánu stanovená nie je.
Medveď v centre Humenného v noci popreháňal policajtov Čítajte Kaššák vysvetľuje, že fotopasce na vnadisku majú za úlohu pozorovať výskyt zveri za účelom zefektívnenia lovu diviakov, a nie zatraktívňovať poľovnícky revír. „Tvrdenie o zatraktívnení je absurdné,“ hovorí.
„S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že súvislosť vnadísk a synantropizácie medveďov je len manipulácia s verejnou mienkou, ktorá má odviesť pozornosť od skutočnej príčiny, ktorou je nezvládnutie manažmentu populácie medveďa hnedého rezortom životného prostredia,“ zdôrazňuje.
Areál medveďa sa rozširuje
Podľa slov hovorcu Kaššáka je dôvodom nárastu počtu medveďov u nás zákaz ich lovu.
„Nereguluje sa teda ich počet tak ako v minulosti. Navyše, medvedice neodovzdávajú svojim mláďatám genetickú informáciu o tom, že človek pre ne znamená nebezpečenstvo. Medveď sa má človeka báť a pri zistení jeho prítomnosti sa má včas vzdialiť. Tak to fungovalo v minulosti a nefunguje teraz,“ hovorí.
Z dôvodu vysokého počtu jedincov sa neustále rozširuje areál medveďa na Slovensku aj do tých regiónov, kde sa prirodzene nevyskytoval.
„Dominantné, teritoriálne jedince vytláčajú mladé medvede a medvedice s mláďatami na okraj svojho teritória, čo je práve intravilán, a to je jedna z príčin problémov, ktoré v súčasnosti s medveďmi máme. Z tohto dôvodu je prakticky na území celého Slovenska opodstatnená obava z problémového stretu s medveďom,“ uzatvára Kaššák.
Skryť sa, hrať mŕtveho či utekať? Čo robiť, keď je už medveď príliš blízko? Čítajte Presné údaje chýbajú
Koľko medveďov je na území národného parku, zoológ Štofík zodpovedne udať nevie. Podľa jeho slov v roku 1981 bolo do územia Polonín vypustených päť medveďov.
Do katastra obce Kolbasov vypustili medvedicu s dvomi medvieďatami. Pochádzali zrejme zo západokarpatskej populácie z oblasti stredného Slovenska a pravdepodobne išlo o synantropizovanú medvedicu z Tureckej neďaleko Banskej Bystrice.
V septembri toho istého roka do katastra obce Uličské Krivé vypustili jedného medvedieho samca a v októbri do katastra obce Kolbasov druhého. Obaja pochádzali z Lesnej správy Rajecké Teplice.
V roku 1990 do katastra obce Topoľa vypustili medvedicu s dvomi mláďatami pôvodom z Tatranskej Lomnice.
Do Polonín vraj vypúšťajú tatranské medvede. Ochranári tieto chýry vyvracajú Čítajte „V roku 1997 odhadoval vtedajší zoológ Správy Národného parku Poloniny Štefan Pčola stavy medveďov vo Východných Karpatoch na 16 jedincov. V roku 2001 je to už 18 medveďov, prevažne na území Národného parku Poloniny. Medzi rokmi 2002 a 2010 nárast populácie medveďov pokračuje. Od polovice 20. storočia sa ich počet zvýšil z dvoch na približne 20,“ približuje počty Štofík.
Spôsobilo to viacero faktorov, napríklad vysídlenie obyvateľov zo susedných Bieščad v Poľsku po druhej svetovej vojne, prísna ochrana zvierat susedného Bieščadského národného parku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973. Ale tiež vysídlenie zátopovej oblasti Vodárenskej nádrže Starina v roku 1986, keď vysťahovali sedem dedín.
Príčinami sú aj negatívny demografický vývoj obyvateľstva Bukovských vrchov, zvýšenie lesnatosti územia na vyše 85 percent, zvýšené prikrmovanie raticovej zveri v 20. storočí jadrovým a dužinatým krmivom, ale aj zákaz odstrelu medveďa na tomto území z dôvodu prepojenia východokarpatskej a západokarpatskej subpopulácie medveďov.
Tristokilový medveď si v pasci zrejme odhryzol labu a prežil. Zabili ho poľovníci Čítajte Budú presadzovať kvóty
Nedávno poslanci Národnej rady schválili zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Nová právna úprava podľa rezortu životného prostredia „zefektívni manažment populácie medveďa hnedého a urýchli elimináciu jedincov na území okresov, kde je vyhlásená mimoriadna situácia“.
Odstrel medveďa budú môcť realizovať aj poľovnícke združenia a dôvodom odstrelu bude už samotný výskyt medveďa v území, ktoré bude vyhlásené za územie odstrelu.
„Dokázali sme vyriešiť veľký právny problém, ktorý bránil odstrelom medveďa aj v prípadoch, keď ešte neprišlo k útoku na človeka. Už nebudeme mať povinnosť reagovať dodatočne, ale odstrely sa budú robiť v záujme ochrany života, zdravia a majetku občanov, preventívne a v predstihu,“ uviedol na stránke rezortu minister Tomáš Taraba (nominant SNS).
Súhlasí s obmedzením predmetu zákona len na medveďa hnedého. „Naším cieľom naďalej zostáva presadiť kvótu plošného odstrelu medveďov ako v minulosti. Budeme o tom rokovať s Európskou komisiou,“ dodal.
Ako sa správať pri stretnutí s medveďom
- V prírode dávajte medveďom najavo svoju prítomnosť hlasom alebo rolničkou.
- Vyhýbajte sa nepriehľadným húštinám a priestorom medzi lesom a poľom.
- V oblastiach výskytu medveďov nebehajte, nevyhadzujte odpadky a nepúšťajte psa z vôdzky.
- V lese chodievajte radšej v skupine než osamote, medvede sú aktívnejšie nadránom alebo neskoro večer.
- Zvýšte opatrnosť, ak ste spozorovali stopy, alebo v oblastiach s výskytom lesných plodov. Opatrnosť tiež zvýšte v okolí krmísk.
- Ak zbadáte medveďa na veľkú vzdialenosť, snažte sa odčítať jeho správanie, kam smeruje a prípadne schovajte sa a z úkrytu vydávajte zvuky.
- Ak sa medveď stále približuje, nevychádzajte, iba zvyšujte intenzitu zvukov.
- S medveďom nikdy nenadväzujte očný kontakt.
- Pomôcť môže sprej na medvede, treba mať vždy na dosah ruky. Použite ho, ak je medveď bližšie ako päť metrov.
- Hrajte mŕtveho iba v prípade, ak nemáte sprej. Ľahnite si bruchom na zem a rukami chráňte hlavu a krk.
- Utekajte iba v prípade, ak máte istotu, že stihnete dobehnúť do bezpečia a medveď vás nedobehne.
- Do boja s medveďom sa pustite iba v krajnom prípade, ak máte po ruke nejakú zbraň.
- Každé stretnutie s medveďom je jedinečné a záleží len na medveďovi, ako dopadne.
Čísla na zásahové tímy pre medveďa hnedého:
- Sever +421 903 201 978
- Juh +421 903 201 879
- Západ +421 910 658 615
- Podpoľanie +421 910 406 581
- Ponitrie +421 910 406 418
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
