ŠMIGOVEC. Stojí na vyvýšenom mieste pri cintoríne. Vedú k nemu schody z na prvý pohľad len tak ledabolo naukladaných kameňov. Vyleštili ich tisícky nôh.
Nachystané konzoly svedčia o tom, že tu pribudne zábradlie. Ticho narúša len žblnkot potôčika, ktorý preklenul mostík.
Drevený chrám Nanebovstúpenia Pána v obci Šmigovec s 81 obyvateľmi v okrese Snina je čarovný. Ako z rozprávky. Patrí medzi najmenšie chrámy v regióne a hrdí sa niekoľkými zaujímavosťami. Postavili ho v roku 1775, národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 2011.

Po dvadsiatich rokoch
Vlani začiatkom novembra sa do chrámu vrátil vzácny päťradový ikonostas. Po dvadsiatich rokoch.
V roku 2004 ho vtedajší eparcha Ján Babjak dal odviezť z chrámu a aj z príspevkov štátu ho dalo prešovské gréckokatolícke arcibiskupstvo zreštaurovať. Potom putoval do repliky chrámu v pútnickom mieste v Ľutine.
Veriaci zo Šmigovca vlani počas roka vyzbierali vyše dvetisíc eur, aby sa ikonostas vrátil domov čo najskôr.
„Je to malý zázrak,“ hodnotí návrat Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
V chráme vypukol požiar
Päťradový ikonostas už stojí na svojom mieste v chráme. Na prelome 19. a 20. storočia ho poškodil požiar.
„Nevieme presne, kedy v chráme horelo. Vraj sa ikonostas chytil od horiacej sviečky. Vzadu na trámoch vidieť stopy po požiari. Žiadne väčšie škody však nenapáchal, veriaci ho dokázali včas uhasiť,“ hovorí správca farnosti Vladislav Marčák.
Chrámy sa v minulosti stavali zvyčajne na vyvýšených miestach v blízkosti vodných tokov. Z duchovných aj praktických dôvodov.
„Aby boli bližšie k Bohu a veriaci museli vynaložiť určitú fyzickú námahu, aby do chrámu prišli, teda priniesli istú obetu. Praktickou stránkou bolo, že v prípade požiaru bola voda nablízku a šanca, že sa podarí chrám zachrániť pred ohňom, bola veľká,“ vysvetľuje Liška.

Amatérsky zásah
V roku 1915 sa miestny učiteľ a kantor pokúsil poškodené časti obnoviť. Namaľoval ikonu Bohorodičky aj posledný horný rad.
„Je tam netradične veľa osobností, niektoré nevieme presne určiť. Dokonca je tam aj jeden kráľ, môže to byť aj Kristus Kráľ, záznamy o tom sa však nedochovali,“ vraví Marčák.
Stopy po požiari nesie ikonostas dodnes. Poškodená je ikona Ježiša Krista Pantokratora, ktorý v štvrtom rade dominuje medzi podobizňami apoštolov. Plamene oblizli aj Poslednú večeru v strede tretieho radu ikon.
Pamiatkar Liška hovorí, že zámerom reštaurátora bolo ponechať na ikonostase všetky nedokonalosti. Odborným zásahom prešla vzácna pamiatka v rokoch 2005 až 2009.
„Reštaurátorské ateliéry v Bratislave sa rozhodli, že ponechajú depoty po obhorení. Tým je vlastne výnimočný a vzácnejší, ako keby nechali neodborne premaľované zásahy. Tri ikony v hlavnom rade sú pôvodné z 18. storočia, ikona Bohorodičky, ktorú namaľoval učiteľ, sa ponechala, keďže nevieme, ako vyzerala pôvodná, a je vlastne dokladom vývojovej fázy ikonostasu. Hlavný rad ikonostasu musí byť vždy plný,“ hovorí pamiatkar Liška.

Bohorodičku premaľoval
Či ako predobraz Bohorodičky poslúžila miestna dedinčanka, alebo sa učiteľ snažil napodobniť ikonu, ktorá obhorela, známe nie je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín