HORNÝ ZEMPLÍN. Existujú, starajú sa o ne samosprávy, dobrovoľníci a pamiatkari, na katastrálnych mapách však zakreslené nie sú.
Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny prišli na krajný východ priamo v teréne zamerať geodeti z Bratislavy.

Ktorá časť parcely je pamiatkovo chránená
Pamiatkari v roku 2017 vytypovali 59 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny, ktoré postupne vyhlasujú za národné kultúrne pamiatky.
„V teréne ich síce vidíme, na katastrálnych mapách však nie sú mnohé z nich zakreslené. Aby sme vedeli určiť rozsah pamiatkovej ochrany, potrebujeme mať ich presné zameranie,“ zdôvodňuje Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu v Prešove prítomnosť geodetov.
Pri obnove vojnových cintorínov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, je pre vlastníkov, správcov cintorínov i pamiatkarov dôležité vedieť, aká konkrétna časť parcely je pamiatkovo chránená.

Vyhlasovanie chcú ukončiť v jubilejnom roku
Liška priznáva, že väčšina cintorínov, ktoré sú už pamiatkami, na katastrálnych mapách zakreslená nebola.
„Tento nesúlad trvá už vyše sto rokov. Cintoríny boli zakreslené na vojenských mapách a v medzivojnovom období na náčrtoch. V katastrálnych mapách sú zakreslené napríklad vojnové cintoríny v obciach Ladomirová a Breznica,“ hovorí.

Proces vyhlasovania plánujú pamiatkari ukončiť v tomto roku, na ktorý pripadá 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny.
Ostáva tak urobiť ešte pri desiatich cintorínoch.
Dovtedy by všetky cintoríny mali byť aj zamerané.

Pomáha im aj dron
Pracovníci z odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie Pamiatkového úradu SR v priebehu uplynulého týždňa vytýčili v teréne 11 cintorínov, ostáva ešte deväť.
Pracovali v Snine na epidemickom cintoríne a v lokalitách Giglovo, v Ňagove, vo Výrave na troch lokalitách a v Krásnom Brode (všetky okres Medzilaborce), kde sa nachádzajú tri vojnové cintoríny.

Na presné určenie polohy cintorínov využívajú geodeti kombináciu dvoch geodetických metód - globálnych navigačných satelitných systémov a univerzálnej meracej stanice.
Dobrým pomocníkom je aj dron.
„Výsledkom zamerania sú polohopisné plány cintorínov, doplnené o katastrálnu mapu s definíciou konkrétnych parciel,“ vysvetľuje geodet Peter Brunčák.
Väčšina cintorínov je priestorovo vymedzená ohradou či oplotením.
„Na miestach, kde to tak nie je, napríklad v lese na odľahlých miestach, prichádzajú na pomoc kolegovia pamiatkari a archívne materiály,“ dodáva.
Na území severovýchodného Slovenska sa nachádza vyše 200 cintorínov z prvej svetovej vojny.
Aj keď majú pamiatkari k dispozícii archívne pramene, v teréne nevedia identifikovať asi 20 z nich.

Archívne materiály vyhotovovala rakúsko-uhorská armáda počas vojny alebo československí žandári v medzivojnovom období. Neraz pomohli znalosť a spomienky miestnych ľudí, nápomocné boli aj geodetické mapy z 50. rokov minulého storočia.
„Stále existuje možnosť, že sa nejaký z nich podarí nájsť,“ zdôrazňuje Liška.
Spresňuje, že záleží aj na chápaní pojmu vojnového cintorína.
„V archívnych zložkách z medzivojnového obdobia bolo za cintorín považované aj miesto napríklad s tromi vojnovými hrobmi. Z pamiatkového hľadiska takéto miesto za cintorín nepovažujeme,“ uzatvára.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín