Humenné je Mesto kultúry 2024. Prestížny titul získalo spomedzi troch finalistov. Za úspechom stojí celý tím ľudí, ktorí poldruha roka projekt pripravovali. Režisérka a dramaturgička JANA MIKITKOVÁ, humenská rodáčka, pôsobila v tíme ako šéfdramaturgička.
Zúročila svoje skúsenosti spred piatich rokov, keď sa zaslúžila o to, aby historicky prvý titul Mesto kultúry získala Banská Štiavnica. Humenčanov a návštevníkov mesta čaká rok plný kultúrnych akcií na netradičných miestach.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo rieši projekt Mesto kultúry,
- prečo je podmienkou zapojenia si identifikovať problémy a nedostatky,
- aké sú tri dramaturgické línie,
- čo znamená pojem nová starostlivosť,
- komu je projekt určený,
- čo všetko je pre Humenčanov a návštevníkov mesta pripravené,
- čo je Kultúrna trojbodka,
- prečo symbol koľajníc,
- čo mestu a jeho obyvateľom po skončení projektu ostane.
Ste šéfdramaturgičkou v projektovom tíme. Čo to znamená?
Mala som na starosti tvorbu dramaturgickej koncepcie, pripomienkovanie a finálny výber projektov. Vždy však šlo o tímový konsenzus celej programovej rady. Dohliadala som na to, aby sme splnili kritériá a litery zadania, aby sme pripravili projekt pod názvom Momentálne hranice čo najlepšie. Žijem v Bratislave, ale máme nezávislé divadlo a festival v Banskej Štiavnici. Keď v roku 2019 vyšla úplne prvá výzva na Mesto kultúry, oslovili nás na spoluprácu. Stála som pri zrode Mesta kultúry Banská Štiavnica 2019, ktoré sme vyhrali historicky ako prví.
V rámci realizácie som mala na starosti štyri divadelné projekty a otvárací i zatvárací ceremoniál, jeho režijnú a dramaturgickú časť. Následne sa nám zdalo dôležité zdieľať túto štiavnickú skúsenosť a robiť osvetu aj pre ďalšie mestá, lebo v tomto projekte vidíme zmysel. Iniciatíva Mesta kultúry Humenné 2024 vznikla zdola od samotných Humenčanov. Aktívna komunita okolo Alexandry Harvanovej, Zuzany Švecovej a Márie Radvákovej nás prizvala, aby sme ho pripravili v Humennom aj fyzicky pre zástupcov mesta aj širšiu verejnosť.
Mesto kultúry je výzva, ktorú každoročne vyhlasuje Fond na podporu umenia. Do výzvy sa môžu prihlásiť menšie mestá. O aký projekt ide?
Vzhľadom na rozpočet sa výzva týka predovšetkým menších miest, ktoré majú nejaký problém v oblasti kultúry. V žiadnom prípade nejde o súťaž, ktoré mesto má naj kultúru, to vyhráva, naopak, žiadaný je posun. Projekt by sa mal sústreďovať na súčasné umenie, žánre, ktoré v meste chýbajú, podpora je určená pre nové podujatia. Cieli na získavanie nového publika, ktoré sa aktívnejšie bude podieľať na kultúrnom dianí mesta, takže investuje do ľudských zdrojov.
Projekt by nemal opomenúť ani vzdelávacie aktivity či rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Má byť realistický, mal by sa teda sústrediť na jeden nosný kľúčový problém a jeho hĺbkové riešenie v širšom meradle, nemôže pochytať všetky vrabce a vyriešiť všetky problémy.
Humenné je mesto s obrovským potenciálom. Navonok však nemá natoľko atraktívny imidž, aby doň cielene chodievali turisti a návštevníci zďaleka. Niekedy však aj samotní obyvatelia majú pocit, že sa v meste nič nedeje. Chceli by sme posunúť momentálne hranice, teda zlepšiť súčasný stav mesta a jeho obyvateľov.
Takže prvou úlohou bolo identifikovať problémy v oblasti kultúry?
Presne tak. Základnou podmienkou úspešného získania titulu je reflektovať skutočný stav kultúry v meste a pomenovať jeho problémy. Medzi základné patrí to, že v meste je malá ponuka súčasného umenia, čo je jedným z dôležitých kritérií projektu. Ide nielen o to, zveľadiť to, čo už v meste je, ale priniesť aj nové veci, aby sme sa spoločne rozvíjali, vzdelávali a posúvali vpred. V meste sú nedostatky v kultúrnej infraštruktúre.
Z výskumu publika, ktorý sme realizovali medzi obyvateľmi, napríklad vyplynulo, že seniori nechodia do kina Fajn, pretože považujú sálu s množstvom schodov za bariéru. Mamičky reflektovali to, že je ťažké pre nich s malým dieťaťom prísť na presnú hodinu nejakého programu a ešte do interiéru, kde majú obavu, že dieťa bude rušiť, skôr preferovali voľnejšie akcie vo vonkajšom prostredí. Ľudia z okolitých obcí majú problém prísť na kultúru večer, pretože potom nemajú spoje.
Z ankety medzi ľuďmi vyplynulo, že pojem kultúra majú výrazne spojený s tradičnou kultúrou, s folklórom a ľudovým umením, čo je v poriadku. Zároveň tento projekt napomáha tomu, aby si ľudia vybudovali vzťah a prekonali bariéry aj k súčasnému umeniu. Niektorí majú pocit, že mu nerozumejú a majú z neho strach.
Krásne na tom je to, že nemusíme racionálne rozumieť všetkému, ale môžeme mať z umenia svoj vlastný jedinečný emocionálny zážitok. Aj to je jeden z posunov, ktorý v rámci momentálnych hraníc chceme priniesť do mesta.
Jana Mikitková: Stretávam ľudí, ktorí sa vedia obhájiť a bojovať za dobro Čítajte Hovoríte o troch základných dramaturgických líniách: prekonané bariéry, prepojené mysle a pretavené príbehy. Čo všetko sa za tým skrýva?
Vychádzame z problému, ktorý riešime. Momentálne hranice pre nás vyjadrujú hranice a bariéry v rámci vzdialeností. Sme mesto na východe, vzdialené od centra, od Bratislavy, je tu ťažká dostupnosť, hovorí sa, že na východe nič nie je. Zároveň z opačného pohľadu sme bránou do Európskej únie, máme veľmi dobrú polohu vzhľadom na Múzeum Andyho Warhola, Poloniny. Samotné mesto je preťaté železnicou na severnú a južnú časť námestia - korza. Zároveň vnímame, že obyvatelia sú rozpoltení či rozdelení aj názorovo, možno aj ľudsky, susedsky, vo vzájomných vzťahoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
