Známa šperkárka a dizajnérka PETRA TOTH sa vydala po stopách matky kráľa pop-artu Andyho Warhola z Mikovej v Stropkovskom okrese až do Pittsburghu.
Andyho rodičia, Júlia a Andrej, pochádzali práve odtiaľ a emigrovali do USA.
Najprv Andrej v roku 1912 a v roku 1921 aj Júlia Varcholová, rodená Zavacká, neskôr Warhola.
Podľa zápiskov Petry Toth sme spracovali najdôležitejšie okamihy života rodiny Warholovcov.
Sladkosti
Andrij - Andrej Varchola sa narodil v roku 1886 v Mikovej. V roku 1892 prišla na svet Uľa, po slovensky Júlia, Zavacká. Pochádzala z pätnástich súrodencov.
Miková mala vtedy necelých 500 obyvateľov, delila sa na hornú a dolnú. Ľudia, ako bolo nielen u Rusínov zvykom, žili pre zem a venovali sa poľnohospodárstvu.
Muži si privyrábali sezónnymi prácami na dolniakoch, ale aj v iných úrodnejších častiach krajiny. Časom však bolo čoraz ťažšie nájsť si prácu.
Bude to lepšie ako v Pittsburghu, hodnotí obnovu Warholovho múzea jeho synovec (videá) Čítajte Varcholovci aj Zavackí patrili k zámožnejším rodinám, bývali v hornej Mikovej.
Júlia v jednom z rozhovorov priznala, že so sobášom súhlasila až po tom, keď jej Andrej pri dvorení priniesol sladkosť.
Andrej už skúsenosti s prácou v Amerike mal.
Baník (zdroj: https://www.facebook.com/PetraTothAtelier)Svadba
Mladý pár sa zosobášil v roku 1909.
„Svadba bola nádherná, nádherná. Bola som oblečená v bielom. Mala som závoj. Bola som nádherná. Môj manžel mal biely kabát. Vtipné, vtipné. Mal čiapku s veľa stužkami. Tri rady stužiek. Deň a pol s mojou mamou a deň a pol s jeho mamou. Veľká krásna oslava. Jedenie, pitie, sudy whisky. Úžasné jedlo, ryža s maslovým cukrom, chlieb, dobrý chlieb, domáce sušienky. Nádherné!“ týmito slovami si na ňu zaspomínala 74-ročná Júlia Warhola v magazíne Esquire v roku 1966.
Smrť, vojna
Prvorodená dcéra Varcholovcov sa narodila až tri roky po svadbe. Dieťa však po šiestich týždňoch zomrelo na prechladnutie. Andrej bol v tom čase už opäť v Amerike. Júlia zostala v dome svokrovcov a ako každá nevesta vykonávala tie najťažšie domáce práce.
Nová doba v predvečer vojny priniesla nové a prísne tresty nielen za dezertovanie, ale aj za napomáhanie k dezercii. Andrejovi sa spolu s bratom podarilo ujsť do Poľska a potom za oceán.
Júlia, starajúca sa o svokrovcov a mladších súrodencov, pocítila krutosť vojny na vlastnej koži. Musela sa skrývať v lese, ich dom vyhorel, jej matka zomrela v posledný rok vojny. Andrej sa snažil posielať Júlii peniaze v obálke, ale vždy sa po ceste stratili, bankám neveril. Kým nebola vojna, peniaze sa posielali po krajanoch, ktorí sa vracali domov.
„Môj manžel je v Amerike. Ja pracujem ako kôň. Jeho rodičia, starí ľudia, žijem s nimi. Nosila som vrece zemiakov na chrbte. Len som pracovala a pracovala. Bola som veľmi silná žena,“ spomínala Júlia v rozhovore.
Donald Warhola: Stále vnímam Andyho ako svojho nadriadeného Čítajte Za prácou
Je pravdepodobné, že Andrej Ameriku mohol navštíviť aj niekoľkokrát. Keď prvýkrát vycestoval do Ameriky, mohol mať asi 17 rokov a zamestnal sa ako baník v uhoľnej bani v Pensylvánii.
Už desaťročia pred prvou svetovou vojnou sa do Ameriky presťahovala takmer tretina obyvateľov Mikovej. Vysťahovalectvo bolo jedinou možnosťou z bezvýchodiskovej situácie ťažkého života jej obyvateľov. Z každého domu v Mikovej odišiel zarábať do Ameriky aspoň jeden člen rodiny.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Za tri desaťročia prišlo Slovensko vysťahovaním asi o pol milióna obyvateľov. V rokoch 1890-1914 sa za more vysťahovalo asi 225 000 karpatských Rusínov a usadili sa, presne ako Andrej, väčšinou v priemyselných oblastiach Ameriky.
Umelecké vlohy
O Mikovčanoch sa tradovalo, že sú veľmi zruční a vynaliezaví. Okrem technických zručností sa hovorilo o nesmiernej inteligencii v rode Varcholovcov a o umeleckom a hudobnom nadaní v rodine Zavackých.
Júlia bola za mlada nadaná speváčka, „kantorila“ v kostole. Keď začiatkom 20. storočia rekonštruovali chrám v Mikovej, Júlia sa zamestnala ako pomocníčka a trpezlivo majstrom maliarom miešala farby a pomáhala. Možno tam niekde sa zrodila v Júlii láska k výtvarnému umeniu, ktorú neskôr so všetkou trpezlivosťou vštepovala všetkým trom synom a predovšetkým tomu najnadanejšiemu a najmladšiemu, Andymu.
Warhol je svetovo uznávaná značka. Múzeum v Medzilaborciach ju ochraňuje Čítajte Zlato na zemi
Aby mali na cestu do Ameriky, mnohí Mikovčania predávali role úžerníkom a požičiavali si od príbuzných. Spočiatku si nikto ani len nepomyslel, že by v Amerike zostal natrvalo. Ameriku brali rovnako ako sezónnu prácu na dolniakoch. V Amerike sa rýchlo zaučili, pracovali tvrdo a len čo našetrili potrebnú sumu peňazí, vracali sa domov za rodinou. Za zarobené peniaze kúpili kúsok poľa alebo postavili novú dreveničku.
Z Ameriky prinášali aj nové poznatky a inovácie.
Je pravdepodobné, že voľbu, ktorý syn pôjde do Ameriky, vykonali samotní rodičia. Prví emigranti z nášho územia boli prevažne analfabeti, to znamená, že o Amerike, zemi zasľúbenej, sa nemohli dočítať z brožúr alebo novín. Dôležitú rolu zohrali listy od iných vysťahovalcov, ktorí kvetnato opisovali život za veľkou mlákou. Tieto listy čítaval dedinčanom učiteľ alebo farár, zbehla sa pri tom aj polovica dediny. Bolo takmer na dennom poriadku stretnúť agentov v malých dedinkách, ktorí lanárili mladých mužov na cestu do Ameriky. Rozprávali historky o bohatom svetadiele, kde zlato leží na zemi. Stačí sa len zohnúť a zdvihnúť ho.
Koncom 19. storočia chlapi za jednu šichtu v Amerike, napríklad v uhoľnej bani, dostávali jeden dolár. Lístok v najlacnejšej triede v parníku do Ameriky stál 34 dolárov.
Warholove obrazy vyniesli na chrbte až na Kremenec. Pozrite si video Čítajte Víza
Už sa začína jeseň, keď 12. októbra 1920 sedela ťažko skúšaná 28-ročná Júlia Varcholová v sviatočnom mikovskom kroji, s vizitkou, blúzkou, s jemnou krížikovou výšivkou, čepcom a šatkou vydatej ženy na americkom konzuláte v Prahe. Jeho pobočka bola v hlavnom meste nového štátu s názvom Československo.
Víza do Ameriky. (zdroj: https://www.facebook.com/PetraTothAtelier)Dúfala, že sa jej podarí po dlhých rokoch stretnúť sa s manželom. Získala pas s fotografiou, lepšie povedané s vízami na cestu do Ameriky platnými presne jeden rok. Mala rok na to, aby sa jej podarilo kúpiť si lístok na loď a odcestovať.
Inštrukcie
Čas Júliu neúprosne tlačil. Čakala na list od Andreja s inštrukciami a peniazmi na cestu. Pokúsil sa poslať jej peniaze niekoľkokrát, vždy sa však po ceste stratili.
Na jar Júlia začala konať. Andrej jej poslal list s poslednou inštrukciou. Asi v ňom stálo, v ktorom poľskom meste, v ktorej kancelárii, predávajúcej lodné lístky, ju čaká palubný lístok spoločnosti White Star Line na parník Celtic do Ameriky. Mesto mohlo byť napríklad Katovice alebo Osvienčim. V oboch sídlili kancelárie lodných spoločností.
Požičala si peniaze na cestu od mikovského farára a sľúbila mu, že prvorodeného syna pomenuje po ňom - Konštantín, čo nedodržala. Peniaze však farárovi poslala hneď, ako dorazila do Ameriky.
Rodokmeň Andyho Warhola zachytáva míľniky jeho života Čítajte V Poľsku
Začiatkom júna 1921 si Júlia zbalila to najnutnejšie a dala posledné zbohom rodnej obci. Na voze sa odviezla na 15 kilometrov vzdialenú stanicu do Medzilaboriec.
Odtiaľ cez Lupkovský tunel prestúpila na vlak smerom na Krakov a potom na Katovice alebo Osvienčim. Tam bola kancelária, kde si mala vyzdvihnúť palubný lístok na parník do Ameriky. Júlia cestovala s ďalšou Mikovčankou, pani Prekstovou. Dve odvážne Mikovčanky prišli plné nadšenia do kancelárie v Poľsku, pani Prekstovú však čakalo trpké sklamanie. Lístok zakúpený nemala.
Dvadsaťdeväťročná Júlia sa na náročnú cestu vydala sama s vízami, palubným lístkom a trochou peňazí.
Cesta loďou
Júlia cestovala vlakom do Gdanska. Odtiaľ plávala pravidelná linka belgickej spoločnosti Red Star Line prepravujúca cestujúcich z nášho a poľského územia do Antverp alebo Ostendenu. V jednom z týchto belgických miest Júlia prestúpila na ďalšiu kyvadlovku, na poštový parník Belgium Mail, s ktorým sa dostala do anglického Doveru.
Tam vďaka digitalizácii existuje dôkaz o tom, kadiaľ Júlia cestovala: 11. júna 1921 pricestovala belgickou loďou.
Na palube lode Celtic s ňou deväť dní do Ameriky cestovalo pomerne veľké množstvo Čechoslovákov. Socha slobody bolo to prvé, čo noví obyvatelia Ameriky videli. Na americký kontinent Júlia vstúpila 20. júna 1921 a už nikdy sa fyzicky do rodného kraja nevrátila, aj keď kontakty s Mikovou po celý život nepretrhla.
Prešla
Väčšina emigrantov cestovala do Ameriky treťou triedou. Bol to priestor pod palubou, často pod hladinou mora. Charakterizovala ho preľudnenosť, špina a dusno.
Medzi rokmi 1815-1930 odišlo z Európy 60 miliónov ľudí, z toho 32 miliónov do USA.
Zo Slovenska v tejto vlne emigrovalo viac ako 600 000 ľudí.
Administratívne procesy na Ellis Island, kde prisťahovalcov sústreďovali po vystúpení z lode, boli často kruté a neľudské. Proces bol zdĺhavý a ponižujúci. Pri náznaku čo i len drobného ochorenia a nevoľnosti sa dvere do Ameriky zatvorili a unavených, vysilených a vyčerpaných imigrantov posielali na náklady lodnej spoločnosti späť do Európy.
Prvé campbellovky si kúpil herec Dustin Hoffman, dnes Warhol láme rekordy Čítajte O osude každého človeka rozhodoval len jeden úradník, ktorý púšťal iba zdravých a silných.
Jeden z nich zmenil Uľu Varchola na Juliu Warhola.
Konečne spolu
V New Yorku sa Júlia dlho nezdržala. Do 600 kilometrov vzdialeného priemyselného Pittsburghu v Pennsylvánii, kde pracoval jej manžel, cestovala osem hodín. Keď vystúpila z vlaku, zavalil ju kúdol štipľavého smogu.
Andy Warhol svoje rodné mesto nazýval „najhoršie miesto na svete. Keď ste vyšli von v bielom tričku, zmenilo sa na tmavosivé“. Počas svojho 36-ročného umeleckého pôsobenia v New Yorku rodisko ani raz nenavštívil.
V Júliiných 29-tich rokoch a Andrejových 35-tich dostali manželia druhú šancu na spoločný život.
Spoločný domov
Andyho otec Andrej sa stal hrdým oficiálnym Američanom pár mesiacov pred tým, ako sa Andy narodil. Z Andrija Varcholu je Andrew Warhola.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
