Od Kremenca nad Novou Sedlicou až po Devín. BENJAMÍN ŠTUTIKA (21) z Belej nad Cirochou v Sninskom okrese putoval naprieč Slovenskom počas augusta a septembra dokopy 43 dní a prešiel dovedna 880 kilometrov.
Cestu prekonal naboso. O svoje zážitky sa delil so sledovateľmi prostredníctvom zápisov v denníku na sociálnej sieti. K túžbe prekonať sám seba a zistiť, kde je dno jeho síl, pridal ešte šľachetný motív: pomoc malému chlapcovi.
Beno, ako mu hovoria kamaráti, je tak trochu dobrodruh. Vlani precestoval na polstoročia starom Pionieri všetky štyri cípy Európy. Zdá sa, že priemyslovák v odbore technika a prevádzka dopravy je odhodlaný vyskúšať všetky jej dostupné druhy.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa vydal na cestu naprieč Slovenskom naboso,
- či sa vopred pripravoval,
- čo všetko si na cestu vzal,
- ako na jeho bosé nohy reagovali ľudia,
- či sa po ceste zranil,
- čo mu strastiplné putovanie dalo.
Prečo ste sa vydali na takú dlhú cestu?
Cestovanie je ako droga, keď ju človek raz okúsi, ťažko sa jej vzdáva. Stále by som niekam cestoval. Vlani som na Pionieri precestoval Európu, povedal som si, že by som mal spoznať krásy našej krajiny. To bol prvotný cieľ. Druhým bolo pomôcť môjmu bratrancovi šesťročnému Peťkovi, ktorý má atypický druh autizmu. Chcel som mu vyzbierať sumu na ročné predplatné na oxygenoterapie, ktoré mu pomáhajú. To sa mi podarilo.

Prečo ste putovali bosý?
Bola to pre mňa výzva: Zvládnem to? Nezvládnem? Chcel som si otestovať svoje možnosti. Vnímal som to z mojej strany aj tak trochu ako obetu preňho v kresťanskom ponímaní.
Mali ste nejakú predchádzajúcu skúsenosť s chôdzou naboso? Pripravovali ste sa na to nejako špeciálne?
Už pred dvomi rokmi som sa pokúšal prejsť istý úsek cesty naboso, ale nemal som žiadnu výbavu a po asi 180 kilometroch som to vzdal. Ani počasie vtedy v septembri nebolo najideálnejšie, skončil som pred Košicami. Odvtedy som bosý nechodieval. Chcel som hneď zjari začať trénovať, plánoval som prejsť niekoľko túr, ale z časového hľadiska mi to nevyšlo. Absolvoval som len zopár kratších ciest, ale keď to zhrniem, tak som nemal prakticky žiadnu prípravu a išiel som naostro. Pôvodne som plánoval vyraziť na cesty asi o 15 dní skôr, rodičia, ktorí mojimi plánmi veľmi nadšení neboli, sa ma každý deň pýtali, kedy už „vypadnem“. Určite sa o mňa báli, ale už to berú v pohode. Napokon som vyrazil 16. augusta, keď prestalo po niekoľkých dňoch pršať.

Čo všetko ste na cestu potrebovali?
Rozhodoval som doslova o každučkom grame na výbave, aby som si šetril nohy. Všetko som si niesol so sebou na chrbte v požičanom batohu, ktorý mi lepšie „pasoval“ na pleciach. Vzal som si so sebou ľahší spacák, karimatku, výbavu na varenie. Po ceste som si musel dať dvojdňovú pauzu a dokúpiť ľahšiu perovú vetrovku, lebo ma na Kráľovej holi zastihlo zlé počasie.
Do obchodu ste vošli bosý?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín