POLONINY. V rámci akcie Objavte Poloniny (17. - 20. augusta) si budú môcť návštevníci vychutnať nezabudnuteľnú atmosféru pralesa Havešová – prírodného chrámu hodného obdivu a úcty.
„Nebudeme kráčať vyšľapaným chodníkom, ale zákutiami s obrovskými odumierajúcimi stromami, ležiacimi i stojacimi. Naše cestičky povedú zachovalým autentickým prostredím prastarého lesa. Vedľa statných bukov budeme pozorovať bohaté zmladenie – mladú generáciu. S pokorou sa prizrieme na druhý život drevín,“ lákajú organizátori turistov, ktorí ešte nepodľahli čaru najvýchodnejšieho kúta republiky v blízkosti hraníc s Ukrajinou.
O krásach a jedinečnosti pralesa nám porozprával viac MARIÁN GIČ z Národného parku Poloniny.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo rastú v Poloninách najvyššie buky na svete,
- ako sa podarilo stáročia ponechať prales nedotknutý,
- či aj najvyššie buky stále rastú,
- akú úlohu má v lese odumierajúce drevo,
- aké vzácne zvieratá môžete vidieť v Havešovej.
Čo robíte v bukovom pralese Havešová?
Dendrológ Marián Gič. (zdroj: Objavtepoloniny.sk)Som informatik na Správe národného parku Poloniny. Zároveň vykonávam aj funkciu dendrológa (odborník na dreviny, pozn. redakcie). Ja osobne tam nerobím nič, ale to sa dá povedať aj o všetkých mojich kolegoch, lebo Národná prírodná rezervácia Havešová je v 5. stupni ochrany a tam je v zmysle zákona zakázaná akákoľvek hospodárska činnosť.
Prales je ekosystém, ktorý si poradí sám. Prebiehajú v ňom prírodné procesy bez vplyvu človeka. Aktívne sa teda v pralese nerobí nič. Jedine výskumy alebo návštevy so sprievodcom národného parku.
Koločena fasoľa môže byť veľkou neznámou. Rýchlokurzom prevedú rusínske gazdinky Čítajte V pralese Havešová rastú najvyššie buky na svete. Čím to podľa vás je, že práve tu majú tie ideálne podmienky na rast?
Pokiaľ si dobre pamätám, tak najvyšší buk má 56 metrov. Takú výšku nameral pri jednom strome v Havešovej jeden doktorand z nemeckej Univerzity Georga Augusta v Göttingene, ktorý tu dva roky vykonával výskum v rámci svojej ašpirantúry. V literatúre sa udáva, že buk lesný dosahuje výšku 30 - 40 metrov. No v Havešovej buky dorastajú do väčšej výšky.
Čím to je, že tu sú stromy vyššie? Je to asi vďaka viacerým faktorom. Napríklad pôda tu má výbornú vyživovaciu schopnosť pre buky. Buk musel mať dostatok živín a tiež dostatok vlahy k svojmu rastu. Musel rásť niekde v blízkosti niektorého z miestnych potôčikov, teda v nejakej terénnej depresii, čo ho možno tiež nútilo ťahať sa viac do výšky za svetlom. A určite nemalú rolu hral aj jeho genotyp.
Nevieme, ktorý buk to je. Ja som písal tomu doktorandovi, aby nám poslal GPS súradnice toho stromu, no, žiaľ, nemal ich. Musel by k nám prísť znova a ukázať, ktorý buk to bol.
Bol to buk s najväčšou nameranou výškou na svete. No je možné, že sa nájde aj vyšší jedinec. Možno priamo v Havešovej, možno v niektorom inom pralese na Slovensku, ale môže sa nájsť aj inde v Karpatoch, napríklad na Ukrajine či v Rumunsku, kde majú taktiež pekné pralesy.
Buky tu vysadili kedysi ľudia?
Nie. Prales vznikol prirodzenou cestou.
Koľko rokov majú najvyššie stromy?
Prales tu bol odpradávna. Stromy v ňom sa nevyrubujú a neobnovujú zalesňovaním ako v hospodárskom lese.
Väčšinou sa udáva, že buk sa dožíva asi 250 rokov. Ale ukrajinskí kolegovia pri výskume v rámci jedného švajčiarskeho projektu v pralese Uhoľka našli buk, ktorý mal 450 rokov. Je pravdepodobné, že takých „matuzalemov“ máme aj v Havešovej. Ináč je veľmi ťažké zistiť presný vek u takých obrov.
Tatarčané pirohy nie sú z tatárskej omáčky. Čo by ste ešte mali o Rusnákoch vedieť? Čítajte Je ťažké ich zrúbať a spočítať letokruhy a tiež vám veľmi nepomôže ani Presslerov nebožiec, ktorý sa používa na vyvrtávanie vzoriek s letokruhmi z kmeňa stojacich stromov. Staré buky majú spravidla vyhnitý stred kmeňa a neviete, koľko letokruhov zabrala pri hnilobe tá bútľavina.
Ale samotný prales existuje oveľa dlhšie ako tých 450 rokov. Keby ste tam prišli pred 500 rokmi, bol by tam takisto prales a podobal by sa tomu dnešnému.
Prales sa v Havešovej zachoval možno aj vďaka tomu, že táto lokalita nikdy nebola na hlavnej križovatke ľudských ciest, a teda sa tu nezakladali ani významné osídla?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
