HORNÝ ZEMPLÍN. Nedostatkové sú latkové ploty, ohrady, problémom budú, zdá sa, aj drevené elektrické stĺpy s porcelánovými „klobúčikmi“. Tie boli voľakedy v každej dedine na „rusnakoch“ v medzilaborskej, uličskej i ublianskej doline.
Nábytku, televízorov, pohárov, záclon, poľnohospodárskeho náradia či postrojov na koňa je habadej.
Čertižňania, Borovčania aj Zbojčania prekutrali pôjdy, pivnice, letné kuchyne a hospodárske budovy a zalovili v pamäti, na čo sa používali a ako sa kedysi žilo.
Všetko sa totiž musí vrátiť do čias spred vyše štyridsiatich rokov.
O čom je Potopa
Píše sa rok 1980.
V okrese Snina práve plánujú vybudovať vodárenskú nádrž Starina, ktorá zatopí sedem dedín. Ešte prv treba presídliť ich obyvateľov. Aj Marinu rodinu.
Mara túži opustiť vidiek a ísť študovať do mesta. Jej prísny otec ju však drží pripútanú k pôde a statku, ktorých sa napriek blížiacemu sa koncu života na dedine odmieta vzdať.
Mara sa ocitá v samom jadre dedinskej komunity, ktorá bojuje so zlyhávajúcou infraštruktúrou, skrytým terorom úradov a blížiacou sa potopou.
O tomto je debutový film Potopa režiséra Martina Gondu, košického rodáka.

Natáčať budú na viacerých miestach
Filmový štáb si v týchto dňoch rozložil hlavný stan v Medzilaborciach.
Práve v okolí mesta našiel, filmárskym jazykom povedané, vhodné „lokácie“ na natáčanie príbehu.
„Odtiaľto chodíme na výjazdy do rôznych lokalít. Natáčať budeme v Čertižnom, Mikovej, vo Svetliciach, v Nechválovej Polianke, v Snine, v Humennom, ale aj v Košiciach. Produkčne je veľmi náročné byť na viacerých miestach, presúvať sa musí 40 - 50-členný štáb, plus herci,“ hovorí producentka Katarína Krnáčová.
Keďže ide o „dobovku“, autentické musia byť aj kostýmy, aj výprava.
„Preto robíme zbery. Dnes v obchode nekúpime skrinku z 80. rokov,“ hovorí.

Zelené desatoro
Zozbierať dobové predmety priamo v regióne, kde film vzniká, má viacero výhod a prínosov.
Netreba plytvať materiálom a energiou na ich výrobu, sú zaručene autentické, dýchajú dobou.
Produkčná spoločnosť taktiež pracuje na princípe zeleného „desatora“.
„Udržateľnosť a šetrný prístup k životnému prostrediu sú pre nás dôležité. Takto sa dostať k veciam je absolútne najekologickejšie. S dodávkou 'pobeháme' po okolí a zozbierame materiál. Vylúčili sme jednorazové nádoby pri stravovaní, zbytočne netlačíme dokumenty v papierovej podobe, uprednostňujeme vlaky pred autami či leteckou dopravou, vyhli sme sa jednoosobovým prevozom, nech je auto plné,“ vysvetľuje Krnáčová.

Producentka: Nie sme namyslení Bratislavčania
Spoluprácu s miestnymi si pochvaľuje. Členovia štábu sa v kraji necítia byť cudzími aj vďaka režisérovi Gondovi, košickému rodákovi, i vedúcej výroby Anne Kovaľovej, ktorá pochádza z Prešova.
„Sme nadšení z reakcie ľudí. Oslovujeme starostov obcí, informácie často tečú cez nich. Vidieť, že ľudia majú trochu odstup alebo strach komunikovať priamo s cudzími ľuďmi, všetci idú cez starostu či starostku. Hľadáme cesty, ako komunikovať s lokálnym prostredím tak, aby sme doň nezasahovali invazívne. Nechceme pôsobiť ako namyslení Bratislavčania, ktorí sa tu rozťahujú,“ hovorí producentka.
Našli sa aj úzkoprofilové valčeky
Anna Kovaľová má na starosti „všetko“, zber materiálu nevynímajúc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín