VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Horšie ako katastrofa. Kŕmime a kŕmime, aby včely nehladovali, hodnotí tohtoročnú včelársku sezónu Gabriel Foťko, prešovský krajský predseda Slovenského zväzu včelárov.
Je jedna z najhorších za ostatných dvadsať rokov, zdôrazňuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
„Je to tak. Medu je veľmi málo, omnoho menej ako inokedy. Nad včelnicou mám veľkú lipu, včely z nej priniesli tri kilogramy medu, nič viac,“ ťažká si dlhoročný včelár Andrej Fedkov z Kochanoviec pri Humennom.
„Už teraz musím včely dokrmovať, po iné roky som tak robil až oveľa neskôr. Základ je posilniť včelstvo cukrovým sirupom, aby matka neprestala 'plodovať' a včely išli do zimy silné,“ hovorí.
„Dávam pozor, aby mi neprišli cudzie včely na 'rabovačku', lebo nie každý už zakrmuje,“ dodáva.
Úle s včelstvom sa kradnú aj na objednávku. Niektoré majú GPS Čítajte Regionálne rozdiely sú veľké
Viktor Šepeľa včelári v Nižných Ladičkovciach v okrese Humenné už vyše desať rokov.
Pamätá si aj horšie roky.
„U nás sú veľké regionálne rozdiely. Kolegovia od Kamenice či Medzilaboriec hovoria o katastrofe, iní sú spokojnejší. Kvetového medu bolo dosť, ale nevytočil som ho, pretože včely ho zužitkovali pre seba, nelietali, lebo bolo chladno a pršalo,“ vysvetľuje.
Kým po iné roky vytočil od jednej včelej rodiny aj 45 kilogramov agátového medu, v tomto roku len 23.
„Nie je to však až také zlé. Na niektorých miestach agát zamrzol a včelári nevytočili nič. U nás bolo iné prúdenie vzduchu,“ hovorí.
Včely zatiaľ neprikrmuje.
Úle má na kraji lesa pred obcou. Aj vhodnej polohe pripisuje lepšiu znášku.
„Je tam rozmanitosť rastlín, viac černíc, malín a viac líp. Moje včely k nim majú bližšie ako tie v dedine. U nás niet repky, slnečnica je mastná a včely sa na nej 'zalepia'. A keď je od úľa veľmi vzdialená, nedoletia doň. Poľnohospodári pestujú hybridy s veľkými hlávkami, ale výnosy na med z nich nie sú,“ dodáva Šepeľa.
Včelárska sezóna bola dobrá, ale nie úplne ideálna Čítajte Foťko: Celé zle
Stropkovčan Gabriel Foťko, ktorý včelári už 42 rokov, otvorene hovorí o katastrofe.
Medu je výrazne menej než po minulé roky. Dôvodom je počasie, veľa dažďa, mráz, vietor.
„Dlho bola zima, potom prišli horúčavy. Celé zle,“ zdôrazňuje.
Zlyhali lipové a agátové medy, ktoré zvykli priniesť aspoň nejakú istotu.
Najhoršia situácia je v horských oblastiach.
„Tam, kde bola repka, včelári čosi málo medu predsa len vytočili. V okresoch Vranov, v Humennom a nižšie v Michalovciach či Trebišove je situácia lepšia. Severné okresy Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Bardejov či Stará Ľubovňa v podstate ostali bez medu,“ hovorí.
„Treba si uvedomiť, že my tu na severe včelárime približne o mesiac a pol kratšie ako naši kolegovia na juhu Slovenska.“
Apiterapia sa ujíma aj na Slovensku. Využíva včelie produkty Čítajte Štvrtina až pätina
Podľa slov Holéciovej je však situácia zlá naprieč celým Slovenskom.
„Celkovo za celé Slovensko sme doteraz vyprodukovali len asi jednu štvrtinu produkcie z minulého roka,“ hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
