Psychologička SVETLANA KOZMONOVÁ pracuje v Centre poradenstva a prevencie. Je súdnou znalkyňou v odbore psychológia. Dôverne pozná problémy detí, ktorým sa venuje vo svojej praxi. Za kľúčové slová vo svojej práci pokladá čas, trpezlivosť a empatiu.
S prípadom, pri ktorom škôlkari povedali, že ich učitelia zatvárajú do tmy, sa doposiaľ nestretla, považuje ho za výnimočný. Myslí si, že takéto praktiky zo škôlok či škôl vymizli.
Pokračuje, že ak sa podarí rodičovi priviesť dieťa, ktoré klamalo, k tomu, že sa prizná, nemal by nasledovať exemplárny trest. Mohlo by to totiž viesť k tomu, že si dieťa zafixuje, že keď sa neprizná, nebude potrestané. Deti by sme nemali preťažovať, ale snažiť sa im načúvať, čo chcú. Aj to je jeden z odkazov rozhovoru.
V rozhovore sa dočítate:
- či deti, opití a blázni hovoria vždy pravdu
- kedy a prečo deti klamú
- akým problémom čelia dnešné deti
- aká je úloha rodiča a školy pri výchove dieťaťa
- čo by mala spoločnosť „stopnúť“
Nedávno na verejnosť prenikol prípad z materskej školy na východe Slovenska, keď deti hovorili o tom, že keď sú neposlušné, zatvárajú ich do tmavej miestnosti. Vedenie škôlky to odmietlo. Nedá sa vyjadriť k prípadu takto „na diaľku“, všakže?
- Nedá sa vyjadriť ku konkrétnostiam, k tomu sa bude môcť vyjadriť súdny znalec, ktorý sa bude prípadom zaoberať. Sú to veľmi citlivé veci. Súdny znalec musí s deťmi pracovať, realizuje psychodiagnostické vyšetrenia, rozhovory. Existujú rôzne formy, metódy práce s deťmi. S takýmto prípadom som sa vo svojej praxi doposiaľ nestretla, myslím si, že je výnimočný, že takéto praktiky zo škôl vymizli.
Rodičia u detí spozorovali dovtedy netypické správanie.
- Ak je rodič starostlivý, pozoruje dieťa, vníma a reaguje citlivo na všetky jeho prejavy, zistí, že sa s ním niečo deje. Jedným z príznakov je zmena v správaní dieťaťa, dieťa je mlčanlivé, utiahnuté, môže sa znovu objaviť pomočovanie, strach z tmy, separačná úzkosť. Kedy a v akej intenzite sa prejavia takéto zmeny v správaní, je individuálne. Súvisí to s typom osobnosti dieťaťa. Odvážnejšie, smelšie dieťa môže mať vyššiu frustračnú toleranciu. Môže „úspešnejšie“ zvládať traumatické situácie v porovnaní s úzkostlivejšími, citlivými deťmi, avšak nie je to pravidlo.

Čo má rodič v takom prípade robiť?
- Ak sa mu dieťa zverí s nejakým problémom v zariadení, ktoré navštevuje, v prvom rade by mal navštíviť pedagóga, ktorého sa to týka, a vedenie príslušného zariadenia. Následne by mal vyhľadať odborníka z oblasti psychológie. V prípade, že sa veci dostatočne na tejto úrovni nevysvetlia, je potrebné tieto skutočnosti oznámiť na príslušné policajné oddelenie.
Povedali ste, že psychológ vie, ako s deťmi pracovať, aby zistil, či hovoria pravdu.
- Existujú rôzne projektívne psychodiagnostické metódy a techniky, ktoré používame pri práci s dieťaťom, keď dieťa prejaví svoje pocity, emócie, zážitky, uvoľní sa, spontánne komunikuje.
Môže takýto zážitok poznačiť psychiku dieťaťa?
- Určite, môže sa to s ním ťahať až do dospelosti, keďže ide o silnú traumu pre dieťa. V detstve môže pretrvávať strach z tmy, rôzne sociálne fóbie. V neskoršom období sa môže objaviť remisia, napríklad keď sa prihodí nejaká situácia, ktorá sa stane spúšťačom rôznych obáv, strachov a úzkostí. Potrebné je dbať na to, čo sa do dieťaťa v detstve vkladá. Primárne sa to týka rodičov, ale platí to pre každého, kto sa podieľa pri výchove a vzdelávaní detí a mládeže.

Hovorí sa, že deti, opití a blázni hovoria vždy pravdu. Je to tak?
- Niekedy je to naozaj tak, dieťa v predškolskom veku sa učí odlišovať realitu a fantáziu. Všetko posudzuje podľa seba, zo svojho uhla pohľadu, nedokáže sa ešte vžiť do pocitov druhých. Jeho myslenie je útržkovité, svoje prianie vydáva za skutočnosť. Jeho myslenie je magické, to znamená, čo dieťa nevidelo, respektíve nepochopilo, to si dotvorí, domyslí a je presvedčené, že to naozaj tak bolo.
Aké dôvody vedú deti ku klamstvu?
- Jedným z dôvodov, prečo deti klamú, môžu byť tendencie upútať na seba pozornosť, pričom nezáleží na tom, či ide o pozitívnu alebo negatívnu pozornosť. Napríklad si vymýšľajú nejaké „hrdinské“ zážitky, ktorými si chcú získať rešpekt, respektíve uznanie. Alebo sa dieťa chce vyhnúť trestu. Ak sa podarí rodičovi priviesť dieťa k tomu, že sa prizná, nemal by nasledovať exemplárny trest. Mohlo by to totiž viesť k tomu, že si dieťa zafixuje, že keď sa neprizná, nebude potrestané.
Priznanie by malo byť spojené s tzv. úľavou pre dieťa. Rodičia by mali dieťa usmerniť v tom zmysle, že to zlé, čo urobilo, by malo napraviť. Niekedy sa dieťa môže chrániť pred neznesiteľnou realitou, ako napríklad počas rozvodu rodičov, keď nie je schopné stotožniť sa s pravdou. V tomto prípade by mal rodič vytvoriť pre dieťa pocit bezpečia a istoty. Jedným z najčastejších dôvodov klamstva je, že dieťa nechce sklamať rodiča.
Ako to myslíte?
- To znamená, že klame, pretože sa domnieva, že klamstvo, eventuálne takáto verzia, ktorú prezentuje, rodiča poteší. Rodič by mal v tomto prípade dieťa uistiť, že aj napriek tomu, že niečo neurobilo tak, ako od neho požadoval, má ho rád a trebárs mu pomôže úlohu dokončiť.
Niekedy dieťa síce hovorí pravdu, ale v nesprávnom čase alebo na nesprávnom mieste, alebo nesprávnym ľuďom. Napríklad, keď na nejakom verejnom mieste povie, že ten ujo je škaredý, tá teta je tučná a podobne, aj keď sú títo ľudia v blízkosti a môžu to počuť. Za takéto netaktné správanie dieťa nie je potrebné trestať, je lepšie vysvetliť mu, že takéto postrehy môže povedať rodičovi, pretože týchto ľudí to môže uraziť.

Sú klamstvá detí vo vyššom veku sofistikovanejšie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín