Prvá svetová vojna (1914 – 1918) zasiahla aj dnešné územie severovýchodného Slovenska. Od novembra 1914 do mája 1915 tu zviedli vojaci rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej cárskej armády množstvo krutých bojov, ktoré si vyžiadali tisícky ľudských životov.
Priamo na bojisku, vo vojenských nemocniciach, lazaretoch a zajateckých táboroch na území dnešných okresov Bardejov, Humenné, Snina, Stropkov, Svidník a Medzilaborce, ktorými bojový front priamo prechádzal, zahynulo približne 43 000 vojakov. Ďalších 712 vojakov zomrelo vo vojenských obväzovniach a lazaretoch v obciach a mestách súčasného okresu Vranov nad Topľou, ktorý bojové operácie priamo nepostihli.
Všetky tieto obete našli svoj posledný odpočinok na vyše 200 vojnových cintorínoch a v desiatkach samostatných vojnových hroboch, zriadených v siedmich okresoch severovýchodného Slovenska.
ANTON LIŠKA, odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove, v monografii Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny podrobne zmapoval vojnové cintoríny a zadefinoval tiež jasné a ucelené rámcové pravidlá ich starostlivosti a ochrany. Humenné bolo po Bratislave druhým mestom, kde monografiu a sprievodnú výstavu predstavil.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Aký je rozdiel medzi frontovým a lazaretným cintorínom
- Prečo na cintorínoch ležia spoločne vojaci znepriatelených armád
- Prečo do roku 1989 bol len jeden cintorín z prvej svetovej vojny národnou kultúrnou pamiatkou
- Koľko cintorínov pamiatkari vytypovali za národné kultúrne pamiatky
- Prečo je dôležité stanoviť metodiku obnovy cintorínov
Ako vznikla myšlienka vydať túto publikáciu?
- Myšlienka vydať ucelenú publikáciu o vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny sa zrodila v roku 2017, resp. 2018, kedy sme s Klubom vojenskej histórie Beskydy z Humenného vytypovali vojnové cintoríny, ktoré by mali byť vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Vtedy sme zistili, že neexistuje žiadne súborné dielo, ktoré by mapovalo historický vývoj cintorínov, ako boli počas vojny zakladané, ako boli dobudované v medzivojnovom období, aká bola starostlivosť o ne po 48. roku a aká je v súčasnosti.
Zároveň neexistovali žiadne právne predpisy, resp. metodické usmernenia, ako by mali byť vojnové cintoríny obnovované tak, aby sa im prinavrátil historický výraz, ktorý nadobudli počas vojny alebo v medzivojnovom období. Hlavnou víziou bolo odovzdať správcom vojnových cintorínov, teda obciam, metodické usmernenie, ako sa majú o ne starať a ako majú byť obnovované. Publikácia je venovaná aj širokej odbornej verejnosti, historikom, ktorí sa profesijne venujú vojenskej histórii.
Objaviť a obnoviť približne 200 vojnových cintorínov bolo sizyfovskou prácou. Mnohé sa dali objaviť doslova len štvornožky, miesta boli zabudnuté, zarastené, zanedbané.
- Toto je zásluha nadšencov z Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorí začali obnovovať vojnové cintoríny od roku 2004, kedy založili združenie. Oni urobili tú základnú mravčiu prácu, identifikovali cintoríny v teréne a vykonali základný archívny výskum.
My, pamiatkari, sme mali tú výhodu, že klub vedel určiť lokality, poskytol nám základné informácie a my sme vytypovali tie, ktoré majú z nášho pohľadu pamiatkové hodnoty, a zároveň sme dopracovali celý archívny výskum. Ten hovorí o tom, ako boli zakladané, obnovované, resp. ako majú byť obnovované.
Vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú jedinečné. Neexistujú dva rovnaké Čítajte Koľko cintorínov ste vytypovali za národné kultúrne pamiatky?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
